Zvyky a obyčaje

Obsah rubriky

Kraj, kde Rusíni žijú bol po stáročia krajom vzdialeným centrám štátnych útvarov a to na ktorúkoľvek svetovú stranu. Cesta sem bola dlhá a náročná, úrady často na túto oblasť akoby zabúdali. Mnohí obyvatelia tohto, od svetových udalosti vzdialeného kraja, dlhé roky nestretli nikoho okrem susedov z rodného sela, prípadne obyvateľov dedín v najbližšom okolí. Samozrejme, dnes je už tomu inak, ale dlhoročná izolovanosť rozvinula svojrázne zvyky a obyčaje, ktoré si Rusíni predávali z generácia na generáciu a ktoré dnes môžeme považovať za jednu z najväčších devíz tohto kraja. V rámci rubriky Zvyky a obyčaje budú zverejňované príspevky dotýkajúcej sa práve tejto, veľmi významnej, časti identity karpatských Rusínov. Čerpať budem z nie je veľmi popularizovaných, ale aj napriek tomu, veľmi cenných prác etnografov, ktorý sa problematike venovali v rámci svojej vedeckej práce. Pôjde o voľnú interpretáciu, cieľom nie je vedecká exaktnosť, ale priblíženie zvykov a obyčají širokej laickej verejnosti.

Pálenie sobitky - stará letná slávnosť mladých Rusínov

Letné mesiace boli pre starých Rusínov obdobím intenzívnych práci na poli a preto aj zvykov zviazaných s týmto obdobím bolo menej ako na jar alebo počas zimy. Najväčšia slávnosť v tomto období je spojená so sviatkom Narodenia sv. Jána Krstiteľa pripadajúceho na 24. júna resp. 6. júla ( podľa juliánskeho kalendára). Predvečer sviatku sa mladí stretli na určenom mieste, zvyčajne na niektorom z „verchov" nad dedinou a tam pálili sobitku, spievali piesne, tancovali a zabávali sa preskakovaním cez oheň.

Chmarnyky - démonické bytosti tradované u starých Rusínov, ktoré dokázali rozkázať dažďu

Svoje miesto v ľudových poverách obyvateľov východných Karpát majú bytosti, ktoré sú schopné rozkázať mrakom, dažďu a búrke. Tieto bytosti boli označované ako chmarnyky. Za ich vládcu bol pokladaný Perun - boh dažďa, blyskavice a hromu. V chápaní starých Rusínov bol Perun bohom dobrým, ale ak ho človek rozhneval, tak vedel tvrdo trestať. V čase búrky posielal na Zem blýskavicu alebo hromobitie. Ľudia sa snažili jeho hnev zmierňovať rozličnými magickými úkonmi. Známe je zapaľovanie hromničných sviečok alebo pálenie okrajkov z pasky. V Osturni, keď sa objavil blesk, tak ženy vynášali na lopate, na ktorej sa do pece dával chlieb bahniatka a tie na dvore zapaľovali. V Uliči kládli na ochranu pred blýskaním do izby triesky z dreva, do ktorého "strіliv Perun". V Ruskom sa verilo, že: "Jak hіrmіlo ta svіčku palili na stolі s tov trіskov, šo perun do stroma vdariv, že to takoj spomočno." Trieska z dreva, do ktorej "strіliv perun" sa používali tiež na vorožiňa a tiež sa nimi okurovali včely, aby boli bystré ako perun. Verilo sa, že hospodár zomrie, ak blesk udrie na jeho pozemku.

Tradičnyj rusinskyj pohrib

Tradičnyj rusinskyj pohrib – tema ťažka, z pohľadu cerkivnoho – rozporuplna, z pohľadu kulturologickoho – prekrasna i bohata.
Jem si toho vedomyj že tot članok bude mal i svojich simpatizantiv, no i ľudi kotry budut protiv tomu žeby sja take dašto pisalo. Proto považuju za potribne doperedu upozorniti, že tot članok jem pisal z ciľom zachopiti kulturny hodnoty tradičnoho rusinskoho pohrobu z pid Dukli, a nigde ne pišu što je spravne a što ni!

Традичный русинскый погриб

Традичный русинскый погриб – тема тяжка, з погляду церкивного – розпоруплна, з погляду културолоґицкого – прекрасна и богата.
Єм си того ведомый же тот чланок буде мал и своїх симпатизантiв, но и люди котры будут против тому жебы ся таке дашто писало. Прото поважую за потрiбне допереду упозорнити, же тот чланок єм писал з цилём захопити културны годноты традичного русинского погробу з пид Дуклi, а ниґде не пишу што є справне а што нi!

Veľký Piatok v Bokši

Ctihodný Jozef sňal s kríža tvoje prečisté telo obvinul ho čistým plátnom a uložil do nového hrobu.
Poďte pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.


Poďte pokloňme sa Kristu Kráľovi nášmu Bohu.


Poďte poklo
ňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom Kráľom a Bohom našim.

Velikdeň - Pascha - Voskresenije (Voskresіňa) Isusa Christa

Velikdeň - Pascha - Voskresenije (Voskresіňa) Isusa Christa, to šytko sut lem sinonimy toho istoho najvekšoho christijanskoho svjata u rocі. Tak jak našy predkove, i my suj cinime toto svjato, vo velikym ho svjatime i dotrimujeme z tym svjatom spojeny zvyky i obyčaji, kotry často i ne majut christijanskyj charakter, no naležat do našoho kulturnoho bohatstva vytvorenoho našyma predkami.

Великдень – Пасха – Воскресениє (Воскресіня) Исуса Христа

Великдень - Пасха - Воскресениє (Воскресіня) Исуса Христа, то шытко сут лем синонимы того истого найвекшого християнского свята у році. Так як нашы предкове, и мы суй циниме тото свято, во великым го святиме и дотримуєме з тым святом споєны звыкы и обычаї, котры часто и не мают християнскый характер, но належат до нашого културного богатства вытвореного нашыма предками.

Kvetná nedeľa (Kvitna nediľa) symbolizuje začiatok posledného - Strastného (Страстного) - týždňa pôstu

Pravoslávny a grékokatolícky veriaci podľa liturgického kalendára dnes spoločne slávia triumfálny vstup Pána do Jeruzalema (Вход Господень в Иерусалим). Ľudovo sa táto nedeľa označuje ako Kvetná nedeľa (Kvitna nediľa) a je poslednou nedeľou pred nedeľou Zmŕtvychvstania Pána. Ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista palmovými ratolesťami. Jeruzalemské ratolesti ostávajú v pamäti generácií aj dnes. Na konci svätej liturgie (či presnejšie na konci utrene) sú posväcované ratolesti stromov, ktoré si veriaci odnášajú domov ako predzvesť Christovho víťazstva nad smrťou. U Rusínov majú tieto ratolesti podobu konárikov bahniatok (багніток), ktorým bola v minulosti pripisovaná magická sila. Počas roka boli bahniatka uchovávané starostlivo na zvláštnom mieste a použivali sa v ľudovom liečiteľstve. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami.

Puščaňa (Пущаня) pripomínajú začiatok Veľkého Pôstu

Fašiangy alebo Masopust sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou trvajúcim od od Troch kráľov až do začiatku pôstu. Ide o výrazný všeľudový sviatok hodovania, pitia, veselosti a zábavy, populárny takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, Čiech a Moravy. Zaujímavosťou je, že u Rusínov severovýchodného Slovenska a Podkarpatska sa toto obdobie karnevalovým spôsobom takmer vôbec neslávilo. Výnimku tvorili rusínske obce v oblasti Spiša. Burlivá bola hlavne posledná nedeľa masopustného obdobia (tzv. syropustná  nediľa) nazývaná Puščaňa (Пущаня).

Zdieľať na Facebooku Syndikovať obsah

Písanie rusínskou azbukou - Писаня русиньсков азбуков

Spriatelené stránky

Rachot - alternatívny festival

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

JH Videoštúdio Svidník

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach

Pripojiť
Prihlásenie pomocou Facebook účtu

Dneska je pjatnіca

03. september 2010

Gréckokatolícky gregoriánsky kalendár:



Православный юлианский календарь:

20. áвґуст 2010

Попразднство Успения, Ап. Фаддея, Мчц. Вассы

Holosy na Facebooku

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posledné komentáre