Zvyky a obyčaje
Obsah rubriky
Kraj, kde Rusíni žijú bol po stáročia krajom vzdialeným centrám štátnych útvarov a to na ktorúkoľvek svetovú stranu. Cesta sem bola dlhá a náročná, úrady často na túto oblasť akoby zabúdali. Mnohí obyvatelia tohto, od svetových udalosti vzdialeného kraja, dlhé roky nestretli nikoho okrem susedov z rodného sela, prípadne obyvateľov dedín v najbližšom okolí. Samozrejme, dnes je už tomu inak, ale dlhoročná izolovanosť rozvinula svojrázne zvyky a obyčaje, ktoré si Rusíni predávali z generácia na generáciu a ktoré dnes môžeme považovať za jednu z najväčších devíz tohto kraja. V rámci rubriky Zvyky a obyčaje budú zverejňované príspevky dotýkajúcej sa práve tejto, veľmi významnej, časti identity karpatských Rusínov. Čerpať budem z nie je veľmi popularizovaných, ale aj napriek tomu, veľmi cenných prác etnografov, ktorý sa problematike venovali v rámci svojej vedeckej práce. Pôjde o voľnú interpretáciu, cieľom nie je vedecká exaktnosť, ale priblíženie zvykov a obyčají širokej laickej verejnosti.
Puščaňa (Пущаня) pripomínajú začiatok Veľkého Pôstu
Ne, 14/02/2010 - 19:14 poslal Petro
Fašiangy alebo Masopust sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou trvajúcim od od Troch kráľov až do začiatku pôstu. Ide o výrazný všeľudový sviatok hodovania, pitia, veselosti a zábavy, populárny takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, Čiech a Moravy. Zaujímavosťou je, že u Rusínov severovýchodného Slovenska a Podkarpatska sa toto obdobie karnevalovým spôsobom takmer vôbec neslávilo. Výnimku tvorili rusínske obce v oblasti Spiša. Burlivá bola hlavne posledná nedeľa masopustného obdobia (tzv. syropustná nediľa) nazývaná Puščaňa (Пущаня).
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Свальба очима русина або "Як свальбуются русине пид Дуклёв"
Ne, 07/02/2010 - 21:20 poslal mato
На початку Господь Бог сотворил небеса и землю, одділил воду од 
сушы, сотворил птахы и другы звирята а сотворил чоловика. Но виділ, же шыткы звирята мают свою пару, лем чоловик Адам ні, и так му сотворил жену Єву, поблагословил и звинчал их. Од тых часив уж велё перешло років, но звык винчаня – свальбы ся заховал до гнесь.
Свальба є єднов из найзапамятливишых удалости в жывоті чоловика. Коли хочеме писати о свальби, мусиме суй усвидомити, же так як каждый нарід мат свої звыкы, свої обычаї и свої традициї споєны зо свальбов, так и кажде наше русинске село мат даякы инакшы првкы всунуты до той славности. Як ся минила доба, минили ся и люде, минила ся и култура, минила ся и свальба. Даде ся заховали и поганскы звыкы, даде их люде перенесли до церковного жывота а даде уж цалком заникли. Но мы ся теперь будеме венувати традичній сучасній русинский свальби спид Дуклі, такий свальби, яку ши гнесь можеме пид Дуклёв зажыти.
Svaľba očima rusina abo "JAk svaľbujutsja rusine pid Dukľov"
Ne, 07/02/2010 - 21:17 poslal mato
Na počatku Hospoď Boh sotvoril nebesa i zemľu, odďіlil vodu od sušy, sotvoril ptachy i druhy zvirjata a sotvoril čolovika. No viďil, že šytky zvirjata majut svoju paru, lem čolovik Adam ňі, i tak mu sotvoril ženu Jevu, poblahoslovil i zvinčal ich. Od tych časiv už veľo perešlo rokіv, no zvyk vinčaňa - svaľby sja zachoval do hnes´.
Svaľba je jednov iz najzapamjatlivišych udalosti v žyvoťi čolovika. Koli chočeme pisati o svaľbi, musime suj usvidomiti, že tak jak každyj narіd mat svoji zvyky, svoji obyčaji i svoji tradiciji spojeny zo svaľbov, tak i každe naše rusinske selo mat dajaky inakšy prvky vsunuty do toj slavnosti. Jak sja minila doba, minili sja i ľude, minila sja i kultura, minila sja i svaľba. Dade sja zachovali i pohansky zvyky, dade ich ľude perenesli do cer´kovnoho žyvota a dade už calkom zanikli. No my sja teper´ budeme venuvati tradičňіj sučasňij rusinskij svaľbi spid Dukľі, takij svaľbi, jaku šči hnes´ možeme pid Dukľov zažyti.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Na Hromnice - zimy polovice
Ut, 02/02/2010 - 19:29 poslal Petro
Podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 2. februára kresťanský sviatok Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (Striťiňa Hospoda), podľa juliánskeho kalendára sa tento sviatok slávi 15. februára (Стритиня Господа Нашего Иисуса Христа). V ľudových tradíciách je tento deň označovaný ako Hromnice (Грімниці, Стрітеніє, Стріча).
V tento deň sa vraj stretáva Zima s Jarou (Letom, pretože ľudový kalendár poznal len dva ročné obdobia - zima a leto). Zima ešte nechce ustúpiť, ale Jar sa už domáha svojich práv. Pri súboji často vznikajú hromy a blesky. Ich škodlivosti je možné zabrániť hromničkou (грімнична свічка), posvätenou v tento deň v kostole.
Christovo roždenstvo nelem v cerkvi, ale medži nami
Št, 21/01/2010 - 17:29 poslal MarusjaČas ide chytro jak i voda v jaročku a my dakedy ani nezname, kedy to šytko už prešvo. A najsmutnijše je, že štoraz časťiše ša v naši uponahľani dobi ani nezname zastaviti, poobzerjati ša kovo sebe, na to, chto je tot čelovik, što stojit pri mi, ci nepotrebije moju pomič. Ťažko ša nam zastaviti a podumati nad tym, jak žyjeme my ci jak žyli toty ľude pre nami. A zrobiti radist dakomu druhomu, o tym už pomavy ani nechyrovati. No pro mene časom, kedy toto šytko, nač zabyvam, ša snažu cholem kuščok napravjati, sut švata Christovho roždenstva.
Stary rusinsky pomičny teksty gu melodijom cerkіvnych holosіv
Št, 14/01/2010 - 11:13 poslal mato
Rusine jak christijanskyj narіd sut prislušnikami vychodnych christijanskych cerkvoch (pravoslavna i grekokatolicka cerkvi), jaky dotrimujut vizantijskyj obrjad, kotroho jednov z holovnych charakteristickych čertoch je spivana molitva.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Стары русинскы помичны тексты ґу мелодиём церківных голосив
St, 13/01/2010 - 22:57 poslal matoРусине як християнскый нарід сут прислушниками выходных християнскых церьквох (православна и ґрекокатолицка церкви), якы дотримуют византийскый обряд, котрого єднов з головных характеристицкых чертох є спивана молитва.
Сам Исус Христос нам дал приклад спиваной молитвы, а то тодыль, кідь по Тайній Вечері з апостолами спиваючи вышли на Єлеонску гору. Свята церьков од первопочатку завела спів до богослужеб а то з пересвидчиня, же людскый голос є на ославу Бога найдоконалишым музичным инштрументом, бо чоловик так славит Бога нараз словами, сердцём и думками.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Roždestvo Christovo - Kristovo narodenie podľa juliánskeho kalendára
Ut, 05/01/2010 - 00:04 poslal PetroU väčšiny kresťanských veriacich oslavujúcich narodenie Krista podľa gregoriánskeho kalendára doznieva sviatočné vianočné obdobie zajtrajším sviatkom Zjavenia Pána - Troch kráľov. Pravoslávni kresťania a časť gréckokatolíkov, oslavujúcich Vianoce podľa juliánskeho kalendára, si na zajtrajší sviatok Troch kráľov zasadnú k štedrovečernému stolu, to znamená 13 dní neskôr ako ostatní kresťania. 
Vyčerpávajúci, informačne hodnotný popis zvykov a povier súvisiacich s Rizdvom podal vo svojom príspevku СВЯТЫЙ ВЕЧУР Пiд Дукльов na stránkach Holosy.sk Maťo. Zajtra sa veriaci zídu na bohoslužbách nazývaných Veľké povečerie. Po Štedrom dni, vo štvrtok 7. januára, oslávia sviatok narodenia Spasiteľa, potom sviatok Zbor presvätej Bohorodičky v piatok a 9. januára si pripomenú prvomučeníka sv. Štefana. Sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Či už vo vašom domove oslavy vianočných sviatkov doznievajú, začinajú alebo „druhé“ Vianoce su pre vás vhodnou príležitosťou pre stretnutie v širokom kruhu rodiny u starých rodičov prajem Vám príjemne prežitie týchto dní a len to dobré v začínajúc roku 2010 (podľa juliánskeho kalendára začína 14.januára). Verím, že Holosom zostanete verní aj v tomto roku a svojim záujmom podporíte zmysel existencie tohoto otvoreného webového projektu.
ХРИСТОС РАЖДАЄТСЯ! СЛАВИМЕ ЄГО!
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Ščedryj večur a jaka byla zima
Po, 21/12/2009 - 20:57 poslal jozkoChoču doplniti Maťa, jak piše o zvykoch na ščedryj večur. Ja pochodžu z druhoj dolyny ale podobni bylo i u nas.Pamiatam sobi, že to byl zvlaštnyj deň. Jak diti zme ša barz tišyli a s velykoj zvedavosťov zme čekali na večur.To ša dast len prežyti a ne o tim pisati. Po obidi sme nanosili drovna, žeby bylo i na peršyj sviatočnyj deň.Pritom sme dumali na dajaku slobudnu divku. Ked sme prinesli drva na parne čislo, tak ša nevydat, ale ked bylo posledne drovno neparne, tak mala ša vydati.
