Zvyky a obyčaje

Svoje miesto v ľudových poverách obyvateľov východných Karpát majú bytosti, ktoré sú schopné rozkázať mrakom, dažďu a búrke. Tieto bytosti boli označované ako chmarnyky. Za ich vládcu bol pokladaný Perun - boh dažďa, blyskavice a hromu. V chápaní starých Rusínov bol Perun bohom dobrým, ale ak ho človek rozhneval, tak vedel tvrdo trestať. V čase búrky posielal na Zem blýskavicu alebo hromobitie. Ľudia sa snažili jeho hnev zmierňovať rozličnými magickými úkonmi. Známe je zapaľovanie hromničných sviečok alebo pálenie okrajkov z pasky. V Osturni, keď sa objavil blesk, tak ženy vynášali na lopate, na ktorej sa do pece dával chlieb bahniatka a tie na dvore zapaľovali. V Uliči kládli na ochranu pred blýskaním do izby triesky z dreva, do ktorého "strіliv Perun". V Ruskom sa verilo, že: "Jak hіrmіlo ta svіčku palili na stolі s tov trіskov, šo perun do stroma vdariv, že to takoj spomočno." Trieska z dreva, do ktorej "strіliv perun" sa používali tiež na vorožiňa a tiež sa nimi okurovali včely, aby boli bystré ako perun. Verilo sa, že hospodár zomrie, ak blesk udrie na jeho pozemku.

Традичный русинскый погриб – тема тяжка, з погляду церкивного – розпоруплна, з погляду културолоґицкого – прекрасна и богата.
Єм си того ведомый же тот чланок буде мал и своїх симпатизантiв, но и люди котры будут против тому жебы ся таке дашто писало. Прото поважую за потрiбне допереду упозорнити, же тот чланок єм писал з цилём захопити културны годноты традичного русинского погробу з пид Дуклi, а ниґде не пишу што є справне а што нi!

Velikdeň - Pascha - Voskresenije (Voskresіňa) Isusa Christa, to šytko sut lem sinonimy toho istoho najvekšoho christijanskoho svjata u rocі. Tak jak našy predkove, i my suj cinime toto svjato, vo velikym ho svjatime i dotrimujeme z tym svjatom spojeny zvyky i obyčaji, kotry často i ne majut christijanskyj charakter, no naležat do našoho kulturnoho bohatstva vytvorenoho našyma predkami.

Pravoslávny a grékokatolícky veriaci podľa liturgického kalendára dnes spoločne slávia triumfálny vstup Pána do Jeruzalema (Вход Господень в Иерусалим). Ľudovo sa táto nedeľa označuje ako Kvetná nedeľa (Kvitna nediľa) a je poslednou nedeľou pred nedeľou Zmŕtvychvstania Pána. Ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista palmovými ratolesťami. Jeruzalemské ratolesti ostávajú v pamäti generácií aj dnes. Na konci svätej liturgie (či presnejšie na konci utrene) sú posväcované ratolesti stromov, ktoré si veriaci odnášajú domov ako predzvesť Christovho víťazstva nad smrťou. U Rusínov majú tieto ratolesti podobu konárikov bahniatok (багніток), ktorým bola v minulosti pripisovaná magická sila. Počas roka boli bahniatka uchovávané starostlivo na zvláštnom mieste a použivali sa v ľudovom liečiteľstve. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami.