Trenčianska POHODA tak trošku aj rusínska - voľná úvaha na tému voľnosť, sloboda, všetko možné a pohoda

Ono je to skôr Kaščákova Pohoda. Tohto roku PoHoDa splnila moje očakávania, aj keď som bol na tejto skutočne megalomanskej a dokonale zorganizovanej akcii po prvýkrát v živote. O tom, že mám pravdu, svedčí aj rating anglickej inštitúcie, ktorá sa špecializuje na vyhodnocovanie hudobných festivalov podobného druhu a práve oni vyhodnotili Kaščákovu Pohodu tak, že jej pridelili plných 10 bodov z 10-ich možných a pritom minuloročný ročník Pohody mal len 9 a nikto iný desiatku nedostal! Týmto sa naša slovenská Pohoda dostala medzi cca 5 najlepších európskych festivalov a asi tak medzi 15 či 20 najlepších festivalov sveta a to už veru je čo povedať. Tohto roku bolo údajne na Pohode okolo 20 až 25 tisíc návštevníkov, no ja sa ešte viac teším, na našu rusínsku pohodu na festivale Lemkivska vatra v Ždyni, zhruba 5 kilometrov za hraničným prechodom Becherov, kde sa každoročne zíde okolo 5 – 7 tisíc záujemcov z radov mládeže i tých skôr narodených. Všetci prídu hlavne kvôli dobrej zábave a nálade, dobrej stanovačke v peknom prostredí a samozrejme aj za hudbou, modernou i ľudovou.

Na Pohode som mal byť s Warholom, šiel som tam za ním hlavne, takmer slávne. Určite slávnostne na veľkú slávnosť, dodávam pre správnosť, že to bola veľkolepá pompézna, univerzálna a monumentálna udalosť, ale už dosť. Šiel som tam, a teraz som rád, že som tam bol, aj keď nielen kvôli Warholovi, ktorý mi už štvrťstoročnicu po smrti nedáva v noci spať. Nemátoží ma priamo on osobne ale súvislosti, spojitosti, kontext jeho života a vplyv jeho osobnosti na beh a chod konkrétnych dejinných udalostí ma nútia vybrať sa za ním aj na kraj sveta - minule som bol až za veľkou mlákou - v Pittsburghu a Novom Jorku, ale o tom potom, inokedy, snáď nabudúce.
Bolo to fakt slávne a famózne, monštrózne, lebo aj Mišo Kaščák, Ex Bez ladu a skladu, urobil dobrú náladu, ukázal ľuďom slobodu, z letiska urobil jednu veľkú takmer až večnú záhradu so slnečnicami Van Gogha a divotvornými pseudomotýlimi vlajkami, či zástavami, ktoré nám nezastávali vo výhľade, lebo boli dlhočizné, vysokánske a velice štíhle, jak špáratko, jak špejla, ako tenký lístok na ihle...
Ivo Mergeščík, nepozná ho vari nik? myslím, že my doma tu vo Svidníku ho poznáme, ale je to známe, že on hral s Kaščákom dlhé roky spolu s Bez ladu a skladu a teraz nie je v ráme? My bagristi tiež občas hráme, Hugo Cháwes, do Máriji Warholovoj, no ne HaSSaN? Ale máme veselú kapelu so sólistom, zvaným Laďo zo skladu, inšpirácia, zhodnosť osôb, obsadenia a utajenia čisto náhodná...
Tuhle mi prišlo na um, že sa musím Miša spýtať, či jeho genealogický rodostrom pochádza tu odtiaľ, odkiaľ aj ja som. Ta tu na Rusnakoch - Do you speak po našomu? Vraj aj tu u nás žijú Kaščákovci, a možnože práve tu je prazáklad - prapôvod rodu, v Mikovej naftu nedali do ropovodu, pili iba vodu. Tak ako spomínaný Warhol, tak aj Mišo Kaščák by čisto teoreticky vzato mohol byť hypoteticky takisto pôvodom náš ďalší slávny Rusín, syn Rusína... By the way, mimochodom, apropos (čítaj apropo, tí "najmúdrejší" aj píšu tak jak čítajú - ale to len tí najmúdrejší - no ja nejsem zdejší... jenom procházím..) rusínske korene podľa neoverených agentúrnych správ JPP (džej pí pí - Jedna Pani Povedala, druha pani ľabdala...) má údajne aj vraj Jozef Vajda, Peter Cmoro Cmorík, Ivan Miro Tásler sa smial (a to sa smie – sa smiať? IMTsmile - buli chlopci smile, smilnili, pochádzali zo Smilna pri BJ), bezmenný Igor Timko z noname, určite Mišo policajt Hudák, majster svetla a sveta Marián Čeky Čekovský, Lenka Čviriková Hriadeľová, Miki cyklista Dzurinda (Maťo Ďurinda zo Záhoranky, Moravanky, či Tublatanky šiel na tanky, tak on nie), Ivan Mikloš, Ján Cuper bol super, Robo Kaliňák bol jeho súper a ešte 13 456 Rusnákov, ktorí nechcú byť Rusíni ako boli ich predkovia, prapredkovia a ich vlastní rodičia - papa a mama. Nie sú to odrodilci a zradcovia národa, však doba je ťažká, doba je zlá. Nie je zlatá ani ľadová. Žijeme na bilingválnom území a mnohí sa už asi asimilovali, ale niektorí to nieže len asi, ale totiž isto sa nemilovali, ale priam sťaby bombasticky a úplne do... babrali...
A tak naše prekrásne rusínske songy hrajú, spievajú - interpretujú aj Slováci, s čím som sa osobne stretol práve na Pohode, o ktorej vlastne píšem. Idem si idem, žeby som stíhal vidieť, počuť a zažiť to i ono, keď tu zrazu ma upútajú tóny - ako kladivká bijúce (skoro jak molotok tovče). Tóny podvedome známej melódie... A tak ma to nechtiac vzalo, pohltilo, ku klavíru hodilo, pritiahlo ma tam, takmer napriek mojej vôli, ešteže som sa až tak urputne nebránil. A tak som sa dostal až tam, kde som to vôbec neplánoval, ale som nebanoval, ináč by som sa tu o tom ani nezmieňoval a nepísal. Kámoš Majo Chromáč mi dal šál, šál mi dal, nakrk mi ho vešal. Nevdojak stojím pri klavíri, zisťujem zrazu, že to nie Tóno vyludzuje tóny. Hľa, krásne piáno, koncertné krídlo bez vtáka a ani neodletelo, iba moje telo letelo a na krídlach hudby odletelo, lebo toto leto je to, odletelo telo. Hudba má láka, pozerám, deti sa hrajú, deti na klávesoch hrajú, šikovné prsty preberajú. Pozerám, díva sa nich mĺkvy pán, Bach, či Beethoven? Nepoviem vám. Pojďte ven! V starobylej starodávnej parochni on z obrázku civí, tupo hľadí na naše súčasné pohľady. Pohli sa ľady: "Vravím, čavte, decká, čo to hráte dneska?" Rusínsku ľudovú! Ejha! A ja až teraz spoznávam, čo som len intuitívne, podvedome cítil, cítim sa jak doma, vo svojom dome. My sme tu doma! Aj my Rusnaci sme tu doma, tu žijeme - inšu vlasť, namojdušu nemáme... Deti šantivé, z neďaleka, sú členmi folklórneho súboru... Trumpetista Roman Feder, hlavný trúbkar, skoro dostal úpal, keby nedal pozor, radšej upaľujem preč, už so mnou nie je reč. Roman Feder z FFF – firmy Funny Fellows, tvrdí, že mám vraj originál step - krok z New Orleans, pričom ja som improvizoval a robil to impulzívne a intuitívne... Ja som bol len taký vedľajší, pohlavný, on bol hladný a pohľadný, ja prvý po hlavnom, bočný, či zadný, ale zato sme si spolu fajne zaspievali, zašantili, zadžemovali a zaimprovizovali staré jazzové štandardy, čísla ako Oh, When The Saints Go Marching In, zapochodovali a zatancovali, mnohí to kamerami zachycovali a zaznamenávali, natáčali a nahrávali... a my sme sa hrali ako malí... Na vojakov, v pekných uniformách, stejnokrojoch, rovnošatách - presnejšie na požiarnikov, či hasičov... Požiarnici nezakladajú požiare, hoci pravdou je, že táto historka je REAL STORY: Požiarnici, po príchode na miesto činu, teda požiaru: "Udržujete oheň, pokiaľ prídeme. My sa za chvíľku vrátime - ideme po striekačky!" Tam pri nich - Dráčikoch - "aj tak budem požiarnikom" som sa opätovne stretol s Mišom a on má vačšiu, ba priam najvekčejšiu funkciu, on je vácej ako Rádytel zemegule. Tak a tento Pán (oprávnene s veľkým Pé), a to veľmi veľký pán, Kaščák, riaditeľ festivalu, general director udalosti, boss programu, Cappo di cappa – šéf šéfov akcie, ktorú nám závidia aj bratia Česi, vôbec nebol proti, aby sme si poTYkali a svorne spolu objímavo sa sfotografovali. Tak teda Mišo a Ďoďo, aj keď si nie som úplne istý, či si bude pamätať, že Ďoďo a Jožo je názov ten istý. Unikátne kolotoče, obrovsky vysoké – hlava sa im točí na kolotoči, no čoby chlapec nespravil, keď peknú dievčinu zočí? Literárne kaviarne, čítanie, besedy, kreslenie, fotenie, všelijaké umenie, pogovanie, šantenie, tancovanie, randenie a dodržiavanie pitného režimu. Boli aj dobré veci zdarma: na koncertoch nalievali minerálku komukoľvek, rozdávali cereálne tyčinky nielen na raňajky, nažehľovačky rozdávali a na tričká, či tkaniny nažehľovali, do úschovne veci schovali, do chladničky potraviny dávali, tričká, šiltovky, perá, zubné kefky, cukríky a reklamné predmety pod rôznymi firemnými stánkami takisto rozdávali ako keby to bolo od talianskej firmy – Sa-TaR-Mo! To ešte nie je všetko, božím riadením osudu, nie náhodou, som sa vďaka Kamilovi a Marošovi dostal k tričku, ktoré teraz hrdo nosím, je warholovské, na čiernom podklade je akokeby pseudo Campbellova polievka, v skutočnosti Bravčové konzerva, plechovka (žiada sa mi povedať bľašanka) s ksichtom, pripomínajúcim istého chronicky a notoricky známeho politika, ktorý má jasný červený smer (na východ), ktorého meno pripomína a akokeby pomenúvalo nelichotivú činnosť a maličký vibrátor. Ako vysvetlivka je vpravo hore svinská hlava v krúžku, ako na bôčikovej pomazánke z oných zašlých socialistických čias. Toto fajne fasácke tričko som bezpeňažne dostal do daru od vážnej formácie – súboru - Chór vážnych vážskych muzikantov. Ich projekt UNDERPUNKniha plus 3CDéčka, čumeli šecky decká!
Tento multimediálny fest robil na ľuďoch test, čo vydržia. Napríklad, hodinu do nemoty na palubovke tancovali v najlepšom stane – stage-i, vážnu hudbu na ľudí púšťali – Liverpoolske oratórium s bohatým širokospektrálnym personálnym obsadením, ľudia to statočne vydržali, myslím, že nielen kvôli faktu, že autorom diela je svetoznámy muzikant najslávnejšej skupiny všetkých čias The Beatles – Sir Paul Mc Cartney. Práve pred začiatkom zahrali aj nám Rusínom a východniarom tak známe – Mnoga leta, mnoga leta, mnoga leta, živjó, čím aj Mišovi Kaščákovi zagratulovali k jeho 40-ke, ktorú údajne v pohode oslávil tesne pred začiatkom Pohody. Mišo oslavoval nárky - narodky fest a znova pripravil, zorganizoval úspešný fest.
Vraj 120 interprétov bolo na tohtoročnej Pohode, to sa nedá stíhať, ani keby si veľmi chcel, kto chce veľa stíhať, zažije veľa frustrácie. Týchto 120 vystúpení by mohlo byť kľudne voľne rozložených počas celého kalendárneho roka a stále by bolo čo pozerať, počúvať, tešiť sa, tancovať, radovať, zabávať sa a obdivovať. Niekedy je najlepšie naďabiť na vedľajšom pódiu na dobrú kapelku, lebo býva aj tak, že veľké mená – veľké sklamanie. Bohužiaľ som nevidel Janu Kirschner s jej rómskym projektom, ešte viac ma mrzí, že som sa osobne nestihol stretnúť s kámošom Whiskym a jeho Slobodnou Európou, v ktorej dnes žijeme, pričom analýza dokázala... Ale nezúfam a neriešim to, beriem to v pohode. Moje srdce, hlavu a nohy potešili nigérijské sambové rytmy a reggae verzie prevzatých, prerobených a umelecky pretavených songov Kurta Kobeina a jeho Nirvany.
Jedným z headlinerov okrem mien ako ORBITAL, RAPovej legendy PUBLIC ENEMY, britských KASABIANS, ktorí platia za najnovší objav sezóny, bol aj LOU REED, legendárny otec undergroundu a možno aj punk rocku. Jeho VELVET UNDERGROUND sú dodnes kultovou a uctievanou kapelou, ktorým Warhol (náš Rusín, pôvodom z Mikovej) namaľoval ten chronicky a notoricky známy žltý banán v podobe nálepky, pod ktorou je psychosexuálny ružový falický symbol, pripomínajúci mužský element. Lou Reed bol blízkym osobným priateľom Warhola, čo sa prejavilo napr. aj tým, že po Andyho smrti Lou Reed so svojím Velvetovským kolegom, huslistom, Johnom CALEom natočili album – requiem za A. Warholom pod názvom SONGS FOR DRELLA (Drella je nickname – Warholova prezývka - skríženina a skrátenina slov Cinderella – Popoluška kvôli popolavej parochni a Dracula, kvôli smrteľne bledému až belostnému ksichtu). Napriek uvedenému bol koncert pre mňa miernym šokom a hlavne sklamaním, málo piesní Velvetov, veľa huslistu a väčšina piesní z posledného albumu LuLu, ktoré urobila kultová legenda Lou Reed spolu so svetoznámou metalovou jednotkou – s kapelou METALLICA. Reed vyhlásil, že to je najlepší album aký kedy spravil, kritika a najmä poslucháči a fanúškovia oboch táborov, andergraudistov aj metalistov, svorne a zhodne tvrdia, že je to fiasco. Mám podobný názor, prikláňam sa na ich stranu. Lenže ja som si svoju misiu splnil. Mission is over. Šiel som tam, aby som odovzdal, či doručil moju knihu o Andy Warholovi Lou Reedovi, plus pár DVDéčiek, prvé s filmom BBC - I AM FROM NOWHERE a s videokoncertom ČUMzBAGERA thc. - dobrou a svedomitou prácou sponzora a videokameramana v jednej osobe - Mgr. Jána Haľčíka. Verím, že Reedovi to osobne odovzdal Mišo Kaščák, verím mu. Hoci mi sám osobne povedal, to, čomu sa veru ťažko verí, že ani on sám sa k nemu nedostane a že je tej knihy pre Lou Reeda škoda. V kútiku duše som dúfal, že vďaka Kaščákovi sa k hviezde dostanem osobne a chíľku s ním pokecám okrem spoločného fotenia, samozrejme, hoci som dobre vedel, že prejsť cez americkú ochranku nie je žiadna slasť, a tak aj bolo. Pôvodne som sám mal na pohode robiť program o Warholovi, Mišo mi ešte dával šancu, snažil sa nájsť skulinku, škáročku v programe, ale už sa to nedalo, už bolo neskoro, pretože to bolo šité horúcou ihlou na poslednú chvíľu. Poznáte to sami, práca kvapná, houby platná. Nevadí, však sa to možno podarí nabudúce.
Zaujímava bola aj kreatívna zóna, plná výtvarného umenia, boli vystavené aj rôzne veľkorozmerné plátna, objekty a sochy. Mnohoraké zábavné súťaže spestrovali život, potláčali nudu a zabávali najmä tých mladších, napríklad trenažér so všetkými stupňami voľnosti, navodzujúci takmer bezváhový stav. Aj športom žila Pohoda, koliesko-kočuľovanie, lezecká stena a minikúpalisko. Voľné verejné vonkajšie nezakryté sprchy urobili mnohým veľmi dobrú službu. Na Pohode boli aj tance, okrem rómskych, veľmi masovoúspešných, tanca Jara Beckera na skladbu Groove is in your heart od Dee Lite, aj rusínske tance, a veru som si aj zatancoval, zakrpčil a zaspieval, hoci folklór nie je pre mňa to pravé orechové. Štefan Štec je ten, ktorý 60 minútovú hodinu vládol na pódiu, nielen učil, šéfoval, prikazoval a tak ovládal ľudovú hudbu M. Janšta ako aj celé masy a davy tancujúcich, no i sám tancoval, spieval a zabával. Bolo to fakt úžasné a profesionálne, vidieť ako celá sála radosť sála, spieva po rusínsky a tancuje rusínsky tanec. Obdivoval som ho, ako to dokáže, že v tej páľave má celý čas na nohách obuté čižmy. Asistovala mu a pomáhala mu D. Noušková. Také niečo by sa isto-iste zišlo urobiť aj tu u nás a to zvlášť pre mládež, najmä pred maturitným večierkom – tzv. stužkovou, aby sa vedeli spoločensky správať a tancovať na kultúrnej úrovni aj na plese, či svadbe, veď ich to tiež čaká, pravda? Štefan Švec je veľmi šikovný, klobúk dole, ináč, ak sa nemýlim, je to aj laureát nedávneho ročníka Makovickej struny v Bardejove.
Zlatým rusínskym klincom pre mňa bolo stretnutie s Marošom Krajňakom a jeho bratom Kamilom v dobrej spoločnosti – Koloman Kertesz Bagala, Daniel Hevi Hevier, či ďalší pôvodom Svidníčan Slavo Gibon Gibej. Aj Maroš aj Slavo dnes žijú v Blave. Maroš Krajňak je veľmi talentovaný, pomerne mladý autor a jeho literárnemu debutu sa podarilo to, čo iní skúšajú a pokúšajú sa o to už dlhé roky a to viacerými a mnohými literárnymi pokusmi, pričom bezútešne a bezúspešne. Maroš debutoval prózou CARPATHIA, útlou knižôčkou, skromnou kvantitou, no veľmi silnou kvalitou. Debut a hneď zásah do čierneho. Je finalistom, čiže jedným z desiatich najlepších kníh, prestížnej ceny ANASOFT LITERA. Na Pohode bol účastníkom dvoch besied, tej svojej vlastnej a D. Hevier si ho takisto prizval do svojej experimentálnopokusnej hravej besedy, ktorá mala za úlohu interaktívne navnadiť poslucháčov, čo sa mu takmer aj podarilo. M. Krajňak má, podľa môjho osobného skromného názoru aj pomerne dosť veľkú šancu stať sa absolútnym víťazom ANASOFT LITERA. Výsledky budú známe v septembri, pričom prebieha hlasovanie na internete, ale rozhodovať bude takisto aj odborná porota. Môj predpoklad vychádza aj z informácie, že vraj Krajňakova CARPATHIA bola počas troch mesiacov absolútnou jedničkou na špici bestsellerov veľmi známeho a populárneho bratislavského kníhkupectva ARTFORUM. Všetko bolo v pohode na trenčianskej pohode. Bolo krásne, ako vo sne, na letisku pri Trenčíne, ta ne? V každom prípade Marošovi blahoželám už k tomuto veľkému úspechu a želám mu, aby mal v septembri veľký dôvod na oslavu, nech sa jeho prvotina dobre predáva a prináša ľuďom veľa príjemných pocitov tak, ako to bolo u mňa, keď som si ju s radosťou mohol prečítať. Do hudby, na kone a na festivaly a do čítania, priatelia.
ĎoĎo RusnaKeSo

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

23. maj 2019


Юліаньскый календарь:

10.май 2019

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.