Talerhof i Terezín

V druhіj polovinі 19. storoča sja v Rakusko-Uhorsku začalo narodne obrodžіňa Rusinіv vnimane mnohyma ďijateľami halіcko-rusinskoho obrodžіňa jak navernuťa ku spoločnіj russkіj kulturi і prinadležnosti ku jedinomu russkomu narodu - takzvane moskvofіlstvo.
Podľa svіdectva M. Hruševskoho, v rukach moskvofіlіv sja nachodili všytky narodny organizacіji v Haličі, na Bukovinji і Pіdkarpatskіj Rusі.
Pered Peršov svіtovov vojnov rakusko-uhorsky organy prijali určіty opatriňa proti pribyvajučіj sili rusinskoho obrodžіňa. Jednym z "efektivnych" sposobіv bylo obviňiňa zo špіonažy pro Rusko. S rokom 1909 začinat čas arešťiv v Rakusko-Uhorskіj časti Bukovіny.
V roku 1910 rakusko-uhorsky organy zaperajut vekšynu rusinskych organizacіji v kraju.
V 1913 roku sja v Uhorskіj Rusі začіnat druhyj Marmaroš-Sigetskyj proces na kotrіm bylo 32 obvinenych odsudženych na 39.5 roka za perechod na pravoslavnu vіru.
Vo Ľvovі pered samov vojnov byl znamyj proces dvoch svjaščenikіv pravoslavnoj vіry, Іgnaca Gudi і Maksіma Sandovіča, kotry dva a pіv roka prosiďili v arešťi bez toho, žeby byli obvineny.
Zo začatkom Peršoj svіtovoj vojny začali masovy represіji proti rusinskomu naseľiňu.
Na zaklaďi do peredu pripravlenych zoznamіv politično-nespoľahlivych byla pozaperana skoro všytka rusiňska іnteligencіja і tisjačі seľanіv. Často byli masakry vykonany na mіsci bez sudu. Tak 15. septembrja 1914 madarsky honvedy ubili štiridcjať cіvіlisťiv v Peremyšlі.
Represіji sja dotkli rakusko-uhorskoj armady. Znama іstorіja zastriliňa vojakіv 80-ho rakuskoho pechotnoho pluku, nabranoho zo žyteľiv Brodskoho, Kameneckoho і Zoločevskoho kraju Haliča, kotry nechoťili bojuvati na ruskіm fronťi.
V 1915 і 1916-1917 prošli vo Venji dva političny procesy, na kotrych sja obviňuvala sama іdea jedinstva russkoho naroda і russkoho literaturnoho jazyka. Obžaluvany byli zastupcove rakuskoho parlamentu, іnteligencіji, seľane. Vekšyna obvinenych byla odsudžena ku smerti. Nasľidno trest smerti byl zmіnenyj na dožyvoťa і v 1917 rocji dostali vjazňi amnestiju.
Mіsta u vjaznіcjach ne bylo і tohdi rakusko-uhorsky organy založyli peršy koncentračny tabory v Evropі, Talerhof v Štajersku, Terezіn v Čechoch і dalšy. To byli predchodcі nacіstіckych taborіv Dachau, Osvenčіm, Treblinky. Podľa svіdectva vjazňa z Talerhofu V. Vavrika byl Talerhof najhrozňiša mučareň zo všytkych vjaznіc v Habsburgskіj іmperіji.
Lager predstavľal časť neobroblenoho poľa v tvari štirjochuholnika pjať kilometrіv od Abtissendorfa i železničnoj drahy. V peršij eposi totu plochu vojacі odďilili derevjanyma kolami i koľačіm drotom. Časom sja tabor Talerhof rozšyril. Peršu partiju rusinіv prihnali do Talerhofu 4 septembra 1914 . V oficialnim reportі poľnoho maršala Šleera z 9 novembra 1914 je uvedženo, že v Talerhofі sja tot čas nachodilo 5700 rusofilіv.
Do zimy 1915 roka nebylo barakіv. Ľude ležali na zemľi pіd odkrytym nebom v dodžі і morozі. Uvjaznenych kosili chvoroty і nehіgіjeničny podminky.
Dozorcі morili holodom і bili uvjaznenych. Svіdkamі byli opisany mnohočiselny pripady vražd i zneužyvaňa.
Deputat rakuskoho parlamentu, Čech Jurij Stršibrny povіl v svojij reči 14 juna 1917 roku, že mat svіdectva od 70 uvjaznenych, že v Talerhofі umerlo 2000 ľudi. Deputat toho іstoho parlamentu, Poľak Sihizmund Ľasockij osobňi zozberal vedomosti o Talerhofі na mіsťi i v svojij reči 12 marca 1918 povіl, že v Talerhofі do 20 februara 1915 ležalo 1360 ťažko chvorych, z kotrych 1100 umerlo v strašnych mukach. V tіm časі 464 ľudi zachvorilo tifom. Za rіk a pіv vmerlo 15% talerhofcіv, t.j. vyše 3000 haličaňіv і bukovincіv.
Prez Talerhof prošlo ne meňej jak 20000 rusinskych haličanіv і bukovincіv. Talerhofskyj tabor byl bez perestavky dopovňuvanyj novyma davkamі vjaznіv. V Prikarpaťu ne bylo sela abo rodiny ne zasjahnutoj od rakusko-uhorskych organіv. V 1914-1915 spoločnym znakom byli masovy zatykaňa calych sel.
Tisjači ľudi bylo uvjazneny v Terezinskіj pevnosti. Oni byli nučeny calyj deň vykonavati špinavu robotu v pevnostі і mіstі: čistiti ulicy, kanaly, zachody v nemocnіcach, robіti na zachorodach і na polі. Velіku pіdporu vjazňom davali mіstny česky ľude. Rakusky organy vjaznіv Terezina po určіtym časі posylali do Talerhofu.
Talerhofskyj tabor funguval od septembra 1914 do maja 1917 . Po smerti imperatora Franca-Iosifa novyj imperator Karl I narjadil prepustiti všytkych vjaznіv. Vo svojim reskriptі 7 maja 1917 napisal: "Všytky areštuvany Rusine nevinuvaty, no byli uvjazneny, žeby sja vinuvatyma nestali", tym samym priznal, že opatrіňa byli namіrjany proti calіj etničnіj skupinі.
V dakotrych odhadoch, rakusko-uchorsky organy zahubіli v časі Peršoj svіtovoj vojny ne menej jak 60 tis. rusinіv, poddannych Rakuska-Uhorska: starcіv, mužіv, žen a dіti.
Strašnym dopadom atmosfery vojnovoj psichozy bylo, že značna časť і lemkіvskoj іntelіgencіji, vrataňi predstavіtelіv pravoslavnoj і grekokatolickoj cerkvі, pravnikіv, predstavіteľiv kulturnoho і občanskoho žyvota zahynula abo navse prišla o zdravľa. Baraky tabora Rakušane demontuvali v roku 1936 і takoj byla provedena ekshumacіja.
Voľnі pereložene z

http://www.ukrstor.com/ukrstor/suleak-talergof-terezin.html