Sviatok svätého Mikuláša v magických obradoch starých Rusínov

Sviatok svätého Mikuláša je v súčasnosti spájaný s čižmičkami v okne, v ktorých deti očakávajú sladkosti a ovocie. Mikuláša deti tiež stretávajú v meste, v škole alebo ich navštívi doma a pýta sa ich ako sa správali počas celého roka. Deti mu zarecitujú básničku, zaspievajú pesničku a za to dostanú sladkosti a ovocie. Svoje miesto mal tento deň aj v starých zvykoch Rusínov. Spojený bol, podobne ako sviatok sv. Ondreja, s dievčenskými magickými obradmi a zvykmi ľudovo nazývanými voroženije ( дивочи ворожиння).
Sviatok sv. Mikuláša, ktorý pripáda podľa gregoriánskeho kalendára na 6. a podľa juliánskeho kalendára na 19. decembra, patril k najvýznamnejším sviatkom zimného slnovratu. Podobne ako na Ondreja sa dievčatá schádzali na večurki (вечурки). Dievčatá pripravovali pirohy ( у млинци наспак млели зерно а з того замисили на пирогы), pričom vodu na miesenie cesta prinášali v ústach z potoka. Do pirohov podobne ako na Ondreja dávali lístočky s menami chlapcov.
Na Mikuláša bol tradovaný aj zvyk počítania kolov v plote. V rusínskej dedine Závadka na Spiši dievčatá chodili na večer triasť plotmi, pričom volali:

„Миклуш, Миклуш,
Дай ми добрий муж."
(Mikuláš daj mi dobrého muža)

Ak počas tohto začali v dedine brechať psi, predpovedalo sa, že dievčina sa toho roku vydá.
Veľký význam sa na Mikuláša pripisoval snom. Dievčatá verili, že v sne v predvečer sviatku Sv. Mikuláša uvidia svojho budúceho manžela (Хто ся дивци вночи приснив та того си возме.) V tento deň dievčatá nič nejedli - postili sa.