Svaľba očima rusina abo "JAk svaľbujutsja rusine pid Dukľov"

Na počatku Hospoď Boh sotvoril nebesa i zemľu, odďіlil vodu od sušy, sotvoril ptachy i druhy zvirjata a sotvoril čolovika. No viďil, že šytky zvirjata majut svoju paru, lem čolovik Adam ňі, i tak mu sotvoril ženu Jevu, poblahoslovil i zvinčal ich. Od tych časiv už veľo perešlo rokіv, no zvyk vinčaňa - svaľby sja zachoval do hnes´.
Svaľba je jednov iz najzapamjatlivišych udalosti v žyvoťi čolovika. Koli chočeme pisati o svaľbi, musime suj usvidomiti, že tak jak každyj narіd mat svoji zvyky, svoji obyčaji i svoji tradiciji spojeny zo svaľbov, tak i každe naše rusinske selo mat dajaky inakšy prvky vsunuty do toj slavnosti. Jak sja minila doba, minili sja i ľude, minila sja i kultura, minila sja i svaľba. Dade sja zachovali i pohansky zvyky, dade ich ľude perenesli do cer´kovnoho žyvota a dade už calkom zanikli. No my sja teper´ budeme venuvati tradičňіj sučasňij rusinskij svaľbi spid Dukľі, takij svaľbi, jaku šči hnes´ možeme pid Dukľov zažyti.
Tradična rusinska svaľba sja začinat ši dva tyžňі pered samym cerkіvnym obrjadom - vinčankov. V minulosti sja svaľbuvalo u hockotryj deň brez tyždeň, teper´ je to perevažnі u subotu. Dva tyžňі pered vinčankov do chyžy molodicjі prichodžajut molodyj, starosta, rodičove molodoho a paru svatіv i svašok z rodiny prositi ďіvku za nevistu. Tam ich čekajut rodičove molodicjі i dalšy rodinny prislušniky, jaky porychtuvali pohoščiňa, dohaduje sja svaľba i šytko z ňov spojene. Presňі o tyždeň prichodit rodina molodicji do rodiny molodoho, de sja opakuje šytko spered tyžňa. U nedіľu idut v cerkvi ohlašky, no podľa povirok, ohlašky by nemala čuti molodicja, bo to prinosit velike neščasťa do manželskoho žyvota.
U četver (3 dni pered vinčankov) sja u chyži molodicі schodžajut družbove i družky, kotry pro nich vjažut pirka i pro molodych vjut barvinkovy vinci - znak vičnoj krasoty. Tot večur sja nazyvat PIRKOVINY. U chyži jednoho svata z rodiny molodoho v tot istyj večur svašky šyjut zastavu - oparadžujut sosnu abo smerečok papirjami, stužkami, pantľičkami. Na dakotrych seloch sja donedavna šyla zastava z chustok na holovu a to tak, že na druka sja zavisila bila plachta abo kabat (babska zvonova sukňa) a na to sja prišyvali chustky a to na spid bembuchaňі, poťim rancľivky, bliskavky i dereksivky. Zastava vyzerala jak kiby nevista, je tu dajaka paralela z pohanskov Morenov.
Samotnyj hlavnyj obrjad svaľby sja začinat u subotu (svaľbjanyj deň) kolo poludne. Z domu molodoho odchodžajut svaty i svašky po zastavu. No zastava stojit dašto (paľіnka) a zastavnik ju musit od svažok nelem odkupiti no i vytancjuvati. Poťіm idut spivajuči i tancjujuči zo zastavov až do chyžy molodoho. Tam sja začinat odberaňa. Muzika hrat žalosňišy špivanky, svažky spivajut ľapkany, starosta propovidat a staršyj družba šytkych tri razy do stiľce sklikuje: «Ňaňu, mamo, bratu, sestro, blizka i daleka rodino, do stiľce šidajte, molodomu blahosloviňa dajte!». Na treťu vyzvu staršoho družbu rodina zareaguje, prichodit do chyžy, molodyj pered nich klіkat na kolіna i šytky pribuzny ho šor za šorom cilujut i blahoslovjat. Pri vychodžaňu z chyžy, kiď molodyj perekračuje porіh, zastavnik nad nim trimat zastavu a staršyj družba sykyrku. Šytky svaľbjany hostі na čolі zo starostom, molodym, staršym družbom i zastavnikom idut spivajuči do chyžy molodicі. Pri prichodі treba kupiti vstup do chyžy a to nelem paľinkov, no i zdohadaňom trjoch hadanok. Pri vstupi do chyžy starša svaška prinosit svaľbjaňі materi svaščanik - tortu, kotryj svaľbjana mati z radisťov prijme, šumnі za ňoho poďakuje ta počastuje hosťіv štamperlikom fajnoj paľinočky. V minulosti byl svaščanik u pecu pečenyj okruhlyj kolač u kotrym do serediny byla zapchana i zapalena švička. Svaľbjana mati sja zo svaščanikom tri razy obernula dovkola sebe a poťіm ji ho družky vytorhli z rukoch a rozlamali - kotra chopila vekšyj kus, tota mala vekšu naďіju, že sja skoro vydast. Odoberaňa prochodit tak isno jak u chyži molodoho.
Počas drahy do cerkvi ide molodicja popid ruku zo staršym družbom a molodyj zo staršov družkov. Svaľbjanu procesiju zastavľujut ľude, kladut im perekažky, drabiny, zatarasy za što suj vysluhujut paľіnku i kolači. Na každym rozpuťu sja procesija na kuščok zastavit a svašky zo zastavnikom nelem pospivajut no i potancjujut. Vchіd do cerkvi suj treba tyž vykupiti a to zvyčajnі litrov paľinky pro cekrivnika i hrošami ofiruvanymi na cer´kov. U cerkvi prochodit cer´kivnyj obrjad. Molodicja i molodyj stojat sered cerkvi, za nima u šori stojat družky i družbove. Molodym pіp okrašuje holovy vincjami vyplečenyma z barvinku. Počas prisjahy sut molody na prikľači na bilym ručniku, pravy ruky trimajut na Jevanheliji pid popovym epitrachiľom a starša svaška im midži holovami trimat silonovyj kolač (paska) okrašenyj barvinkom i maleňkyma pantľičkami. Pid Dukľov sja chľib nosit i ofiruje do cerkvi na kreščiňa, vinčaňa, na pohrib, na tyžňovu, šteracetdňovu i ročnu službu, bo z chľіbom sja rodime, kolo chľіba sja vinčame i žyjeme a z chľіbom i umerame - ...chľib naš nasuščnyj... Po prisjahi nasľіdujut obvitky - pip klade molodicі na holovu bilu chustku, do ruky ji davat svjačenu švičku, molit sja nad ňov (by mala dar roditi ďіti) i obyjde z ňov dovkola oltar´. Tot zvyk pravďіpodіbno perešol do cerkvi ši z pohanskych zvykiv, bo našy pohansky predky (slavjane) sja obručali takym sposobom, že molodyj perevil molodicju dovkola posvjatnoho dereva.
Po cerkivnym obrjadі nastavat čas hostiny. Šytko sja začinat nijak inakše - lem štamperlikom paľіnky a potіm probuvaňom moloďat u šykovnosti pri roboťi - rozbivat sja taňіr´ a molody za «dobroj i šykovnoj» pomoči svaľbjanych hostіv sja snažat pozamitati skľančinu. Poťіm nastavat svaľbjana hostina, šytky jiďat, pjut, huľajut, spivajut, tancjujut... Moloďata cilu nіč jiďat jednov společnov žyčkov z jednoho společnoho taňіra na znak, že dvoje sja jedno stali. Pid Dukľov je zvykom na svaľbi špivati aj hanlivy i prosmišny špivanky - nichto sja za nich neobražat. Napriklad do hnes´ sja zachovala jedna starovicka špivanka o moloďatoch:
Oženil sja kostorbatyj,
Vzjal suj pelechatu,
Taj ne znali gazduvati
Pidpalili chatu.
Hryc mene moja mati
Hryc mene poľubil
Hryc meni moja mati
Čerevoňky kupil
A sam bosyj chodil.

Kiby ne Marusja
Ne oženil by´m sja
Marusiny lička
Spodobali mi sja
Hryc mene moja mati
Hryc mene poľubil
Hryc meni moja mati
Čerevoňky kupil
A sam bosyj chodil.

Na lіpše porozumlіňa treba vysvitliti chto je Hryc - strašydelna postava z rusinskych fašengovych zabav. Može najznamiša je aj špivanka o svaľbjanym starostovi i joho ženі:
Naš starosta v pecu spal,
naš starosta v pecu spal,
zobudil sja taj mu stal,
zobudil sja taj mu stal.

Starosticha viďіla,
starosticha viďіla,
ta і ona choťіla,
ta ji ona choťіla.

Abo na družbiv:

Dumate družbove,
že družky ne znajut,
že Vam stary baby,
na duhan davajut.


A našy družbove,
taky jak tralala,
što najharšy dіvky,
pustili z valala.

A našy družbove,
ničoho ne majut,
lem toty ryfľaky,
što na nich vergajut
.

Kolo piv noči sja vyberajut midži svaľbjanyma hosťami hrošy na taňіr. Hrošy sja na taňіr vyberajut dva razy - peršyj raz pro moloďata, by mali lipšyj počatok ich manželskoho žyvota a druhyj raz na cer´kov. Na taňіr sja zberat takym sposobom že starosta chodit pomidži hostіv a za každu ofіru poďakuje a pritisne ju falatkom chľiba, bo jak zme už pisali - chľіb v žyvoťі Rusyna, to velika Boža blahodať. Jak sja patrit, moloďata sja za dary poďakujut a to frazov: «Mily nam toty dary, no vy nam ši milšy, rodinočko naša!». Svaľbjany hosti, svatove i svašky z rodiny molodicji sja šytkyma silami snažat ukrasti druhij straňі sykyrku (staršomu družbovi) abo zastavu (zastavnikovi), bo poťіm ich možut nazad prodati za paľіnku a druha strana to musit kupiti, bo bez sykyrky i zastavky haňba sja im svaľbuvati.
Po piv noči už treba aj u svitskym obrjaďі prijati molodicju midži nevisty. Molodyj suj sidat do serediny misnosti a na koľina mu sidat molodicja. Staršyj družba prosit tri razy od molodicі vinok, prosit ci ona mu dast z holovy vinok zňati, abo suj dast holoveňku sťati. Molodicja nakonec´ dozvolit vinok zňati, no samosobov mat podminku a to taku, že staršyj družba musit dajakyj ukol splniti - napriklad vytancjuvati svaľbjany mamy, abo sja pomoliti dajaku molitvu naholos... Jak staršyj družba ukol splnit, družky mu na sykyrku privjažut molodicinu partu a družbove začinajut kolo fľašky tancjuvati družbivskyj tanec´ - se tot kotryj tancjuje kolo fľašky trimat u rukoch sykyrku z partov a peredavat tomu kotryj ide po ňіm tancjuvati. Za tot čas molodicja odchodit zo svaškami do druhoj misnosti, de sja oblikat do narodnoho kroju, svašky ju začepjat, na holovu ji dajut šlajer i zavjažut bilu chustku a zo spivom ju privodžajut midži svaľbjanych hosťіv. Kiď vchodit molodicja, po hosťoch meče cukerkami, abo dribnyma čukoladkami na znak poďaky za učasť na svaľbi i želaňa hojnosti šytkym hostіm. Šytky hostі šor za šorom tancjujut z nevistov rjadovyj tanec´, za kotryj samosobov treba zaplatiti a každyj distane i dajakyj provijant za tanec´- dašto ostre (paľіnočka) i solodke (falatok torty). No by sja zvyky utrimuvali, paribci i molodšy ženaty chlopi sja na kincju rjadovoho tancju snažat vkrasti nevistu a je lem na šykovnosti molodoho, ci jej pojimat abo ňі. Dakotry sja cholem snažat storhnuti z nevisty chustku abo fartušok, abo skirňu, bo molodyj nemože dopustiti, by joho ženі dašto chybuvalo a vkradženy veci musit dakuj vykupiti, a to nijak inakše lem fľaškov paľіnky.
Svaľbjana hostina sja ťahne tak do piv šestoj - piv semoj hodiny rano. Na druhyj deň rano sja ide do cerkvi a kolo obida sja chodit sklikuvati po selі na hostinu. Hostiny sja už robjat po domoch ci nevisty abo molodoho a zučasňujut sja na nich perevažnі staršy ľude i maly ďіti, kotry ne byli učasny na svaľbi, blizka i dalša rodina, sušidy, kumove...
No i taka je rusinska svaľba pid Dukľov u hnešňіch časoch, samosobov že je inakša jaka byla pered 50-100 rokami a inakša bude i čerez 50-100 rokіv po nas a je lem na nas, što zachovame utrimuvaňom tradicijoch pro našy dalšy buduči generaciji.

A na zaver privedu jednu «pikošku» z našoj istoriji. Každyj zname, že u minulosti sja veľo svaľboch robilo ne z ľubovi a z inšych dovoďіv (molodych zohnali dovjedna rodičove, abo nahvarjačky kotry za to mali zaplačene, abo išlo lem o rozšyriňa majetku...), no už barz malo znamyj je fakt z našoj istoriji, že našy predkove organizuvali i jarmaky zo ženami. Jeden takyj jarmak sja tri razy do roka organizuval i u Krasnym Broďі piľa monastyrja. Zvali ho «ďіvočskyj jarmak», no zučasňuvali sja ho nelem ďіvky no i gdovici. Ďіvky mali rozpuščene volosja okrašene vincjom z kvitkіv, gdovici byli začepeny a konťu mali ukrašenu zelenyma listkami. Kіď suj dakotryj chlop vybral dakotru ďіvčinu kotra sja mu ľubila, prišol gu ňij i povil ji: «Poď do popa kiď ťі treba chlopa!» no bez odpoviďі ju chopil za ruku a ťahal do monastyrja, de ich monachy zvinčali. Taky jarmaky sja samosobov ne obchodili bez bitok, bo kiď ďіvka sja nechoťіla vydati za chlopa kotryj suj ju vybral, jej rodina ju branila, no po vekšynі sja uplatnilo pravo chlopa na vyber ženy. Toty jarmaky byli zakazany až u 1720 roci.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

23. maj 2019


Юліаньскый календарь:

10.май 2019

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.