Svätý Ondrej – patrón neviest

Ondrej bol patrónom neviest a preto sa tento deň spájal najmä s bohatými praktikami zameranými na veštby o vydaji. Aj keď sa v tomto prípade početné ľúbostné čary spájali s mágiou, ktorá má staršie korene. Veštby vychádzali z predstavy, že osud človeka je v základných smeroch určený hneď pri jeho narodení a že každé dievča, ktoré sa raz vydá, má osudom určeného muža. Prostredníctvom určitých magicko-veštebných úkonov bolo možné zistiť o budúcom partnerovi údaje, ak sa realizovali vo vhodnom čase. A tým bola práve svätoondrejská noc, pripadajúca podľa gregoriánskeho kalendára na 30. novembra a podľa juliánskeho kalendára na 13. decembra. Na večer sa dievčatá schádzali v jednom dome a po pohostení začali s čarovaním, ktorého cieľom bolo zistiť za koho sa vydajú.

Na Ondreja sa chodievalo siať konope, iste nie na pole ale na kôpky hnoja. Všetko sa robilo v tajnosti, pričom sa ticho odriekalo:
Андрию, Андрию, на тебе лен сию.
Дай ми знати, з кым хо буду брати
(Ondrej, Ondrej, na teba ľan sejem,
daj mi v vedieť, s kým ho budem brať).
Ak vzišlo, dievča malo nádej, že sa do roka vydá.

Z Varadky ostal zachovaný zvyk, že dievčatá liali do vody roztavené olovo a pritom hovorili:
Лийся, лийся, оловонько, швидко,
пович ми о моий боли вшитко!
Лем, Андрий, ми на добре борож
дам ти зато еден золомий грош
(Lej sa, lej sa, olovíčko, rýchlo,
povedz mi o mojej osude všetko!
Hádaj mi dobre, Ondrej, zlatý groš ti zato dám)

Podľa formy útvaru, ktorý sa vo vode vytvoril, usudzovali ako bude ich budúci muž vyzerať –malý, vysoký, hrbatý, alebo tiež akú bude mať profesiu. Ak bol útvar podobný puške – bude horár, ak biču – pastier, ak pluhu alebo kose – roľník. Ak sa z olova vytvorila kolíska – dievča ostane slobodnou matkou, ak truhla – dievka zomrie.

Do pirohov dávali dievčence lístky s menami niekoľkých chlapcov. Každá z nich vybrala piroh s menom svojho ženícha. Ak bol piroh bez mena, znamenalo to, že sa dievča tento rok nevydá. Múka na prípravu pirohov musela byť mletá v opačnom smere (спакруки), voda musela byť z troch studní a drevo kradnuté. Podobných čarovaní bolo mnoho – párny, nepárny počet polien, hádanie z čerešňovej vetvičky, z chrochtania prasiat, štekotu psov.

Neskôr sa na stretnutiach objavili aj chlapci, takže sa zmenili na veselú zábavu.