Kvetná nedeľa (Kvitna nediľa) symbolizuje začiatok posledného - Strastného (Страстного) - týždňa pôstu

Pravoslávni a grékokatolícki veriaci podľa liturgického kalendára dnes spoločne slávia triumfálny vstup Pána do Jeruzalema (Вход Господень в Иерусалим). Ľudovo sa táto nedeľa označuje ako Kvetná nedeľa (Kvitna nediľa) a je poslednou nedeľou pred nedeľou Zmŕtvychvstania Pána. Ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista palmovými ratolesťami. Jeruzalemské ratolesti ostávajú v pamäti generácií aj dnes. Na konci svätej liturgie (či presnejšie na konci utrene) sú posväcované ratolesti stromov, ktoré si veriaci odnášajú domov ako predzvesť Christovho víťazstva nad smrťou. U Rusínov majú tieto ratolesti podobu konárikov bahniatok (багніток), ktorým bola v minulosti pripisovaná magická sila. Počas roka boli bahniatka uchovávané starostlivo na zvláštnom mieste a použivali sa v ľudovom liečiteľstve. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami.
Kvetná nedeľa je tiež začiatkom posledného týždňa pôstu. Tento týždeň je označovaný ako Strastný (страстный) a kresťanmi je vnímaný ako najdôležitejší týždeň cirkevného roka. Paschálny cyklus utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna je predstavený v sérii hlbokých, duchovne inšpirujúcich bohoslužieb. Zvlášť posledné tri dni Veľkého týždňa - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku.
Podľa predstáv našich predkov počas Strastného týždňa nečisté sily urputne bojovali so silami dobra o svoju existenciu.
Zelený štvrtok bol podľa ľudových povier sviatkom bosoriek (босорoк), ktoré mali schopnosť premieňať sa na zvieratá (najčastejšie na žabu alebo mačku), stať sa neviditeľnými, lietať v povetrí, odoberať od cudzích kráv mlieko, škodiť susedom apod. Večer pred Zeleným štvrtkom sa bosorky schádzali zo širokého okolia na tajnom mieste hlboko v lesoch na orgiách. Tu sa konalo aj prijímanie nových kandidátiek medzi bosorky. V bardejovskom okrese bola vraj takýmto miestom Tokajka pod horou Busov ( nad dedinou Gaboltov). Počas večernej bohoslužby na Zelený štvrtok sa podľa povier bosorky stávali neviditeľnými a schádzali sa v zaoltárnej časti kostola.
V dňoch od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele sa nesmelo zvoniť. Nečistú silu zaháňali drevené rapkáčke (рапкачи) umiestnené na kostolných vežiach.
Veľký piatok bol najsmutnejším dňom v roku. V tento deň sa ľudia postili „nasucho", zdržovali sa nielen jedla, ale ja akejkoľvek vody. Pri večernej bohoslužbe sa konal sa konal obrad kladenia Ježiša Krista do hrobu.
Na Bielu sobotu sa pozornosť sústredila na prípravu na nasledujúci deň - Veľkonočnú nedeľu: pečenie paschy, varenie vajec, šunky, hrudky, zdobenie kraslíc. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie zeleniny a siatie semien.

(podľa internetových zdrojov a knihy Růžena Šišková, Mykola Mušinka, Alexandr Mušinka / Ukrajinská nářečí Slovenska : výzkum a zvukové zápisy z let 1957-1967)