Pálenie sobitky - stará letná slávnosť mladých Rusínov

Letné mesiace boli pre starých Rusínov obdobím intenzívnych práci na poli a preto aj zvykov zviazaných s týmto obdobím bolo menej ako na jar alebo počas zimy. Najväčšia slávnosť v tomto období je spojená so sviatkom Narodenia sv. Jána Krstiteľa pripadajúceho na 24. júna resp. 6. júla ( podľa juliánskeho kalendára). Predvečer sviatku sa mladí stretli na určenom mieste, zvyčajne na niektorom z „verchov" nad dedinou a tam pálili sobitku, spievali piesne, tancovali a zabávali sa preskakovaním cez oheň. Ak bol prítomný zamilovaný pár, preskakoval oheň spoločne a zaľúbenci sa pritom držali za ruky. Na Spiši každá dievka priniesla zväzok slamy, ktorý sa zapaľoval.
V spievaných piesňach sa mládež obracala na svätého Jána:
A ty Jane, svatyj Jane,
Osvet ze nam šyre pole,
šyre pole i pasnycju.
Žyto, oves i pšenicju.
Ďalšou skupinou piesní spievaných na sobitke, boli piesne zviazané s radosťami a útrapami lásky, ako napríklad nasledujúca pieseň zaznamená v dedine Becherov pri Bardejove:
A na Jana, na Jakuba,
Kapral'ova Marca hruba.
A od koho? Ta od toho
Od Jozka Lescysynoho.
Častou témou bolo tiež vzájomne doberanie sa medzi chlapcami a dievčatami. Sobitka bola v živote sela jednou z málo udalosti, kedy bola mladým umožnená určitá sexuálna sloboda. To že niekedy sloboda zašla priďaleko je vyjadrené aj v piesňach, ako je napríklad táto zaznamená v Kružľove pri Bardejove:
Na Ivana, na Kupala,
Hanca kabat zal'ustala,
Neznala ho vyrajbaty,
Musyla ho chlapcom daty.
Chlopcy kabat postelili,
A Hancu vinka zbavyly.
Počas sobitky sa zvyklo namazať staré koleso smolou a horiace sa spúšťalo dole z kopca. Koleso znázorňovalo Slnko, ktoré bolo v dávnych dobách považované za božstvo, ktorému sa ľudia klaňali. Niekedy naNadragulja sobitkách mladí zinscenovali ľudovú svadbu.
V tento deň ženy zbierali pred východom slnka bylinky, ktorým sa po posvätení v Cerkvi pripisovala magická sila. Bylinky sa užívali pri liečení, na ochranu obydlí pred úderom bleskom, požiarom apod. Z mnohých byliniek, ktoré boli využívané Rusínmi v ľudovom liečiteľstve, patrili k najznámejším ivanok (Hypericum perforatum), devjatsyl (Inula Helenium), odylja (Valeriana officinalis), mjata (Menta piporita), rumjanok (Matriria chamomila) a Nirobij (Hypericum perforatum). Podobne boli na hojenie používané aj jedovaté rastliny, ako je rostopast' (Chelidonium majus) a nadragulja (Atropa belladona).
V obrade sobitky sa preplietali tri historické okruhy: uctievanie rastlín, očistná sila ohňa a téma lásky. Po druhej svetovej vojne bol obrad pálenia sobitky uchovávaný stále v menšej miere. V súčasnosti badať snahu o oživenia tejto starej tradície. Tradícia svätenia bylín sa zachováva v Cerkvách až do dnešných časov.

Zdieľať na Facebooku
Pripojiť
Prihlásenie pomocou Facebook účtu

Dneska je četver

09. september 2010

Gréckokatolícky gregoriánsky kalendár:

prepodobny Joakim i Anna - rodiči Presvjatoj Bohorodicy

Православный юлианский календарь:

26. áвґуст 2010

Пр. Пимена Великого

Holosy na Facebooku

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posledné komentáre

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach