Banderovci očami historikov - pohľad tretí Michal Šmigeľ: Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 - Kolbasovská tragédia.

Jedna zo štúdii, ktoré autor v knihe Banderovci na Slovensku (1945 - 1947) predstavuje, sa venuje tragickej udalosti, ktorá sa odohrala tesne po skončení druhej svetovej vojny v obciach Nová Sedlica, Ulič a Kolbasov, ležiacich na východnej hranici vtedajšieho Československa. Išlo o tragický masaker počas ktorého boli najprv v novembri 1945 v Novej Sedlici usmrtený traja členovia KSS. Vraždenie pokračovalo v noci zo 6. na 7. decembra 1945, kedy boli v Uliči zastrelený štyria jeho obyvatelia a následne došlo k nemilosrdnej poprave 11 Židov v Kolbasove. Komunistický režim spomenuté tragické udalosti jednoznačne označil za čin protižidovsky naladených banderovcov a využíval ich pri poukazovaní na krvilačnosť banderovcov pri ich prechode cez územie Československa.
M. Šmigeľ na začiatku štúdie upozorňuje na antisemitské nálady, ktoré v prvých rokoch po druhej svetovej vojne boli na Slovensku stále veľmi živé, ale v prácach historikov sa im veľká pozornosť nevenuje. Pred rokom 1989 išlo o tému zakázanú a prvé neprikrášlené informácie o tomto zložitom momente v histórii Slovenska sa objavujú až v posledných rokoch. Najznámejšou antisemitskou udalosťou po druhej svetovej vojne je tzv. topolčiansky pogrom, ktorý rozpútal ohnivú diskusiu a počudovanie verejnosti nad jeho existenciou. Vo všeobecnosti verejnosť na Slovensku nemala potuchy o tom, že Židia boli vystavený útokom zo strany majoritnej spoločnosti aj po skončení vojny. A ako ukazujú súčasne výskumy topolčiansky pogrom nebol jediný. Popri viac či menej známych antisemitských prejavoch ako je spomínaný topoľčiansky pogrom, ďalej protižidovské výtržnosti na severozápadnom Slovensku, na Spiši, hornom Ponitrí, protižidovských demonštráciách v Prešove, Nitre, Bratislave atď., však osobitné miesto v problematike zaujímajú vraždy Židov na severovýchodnom Slovensku koncom roku 1945.
Ako už bolo spomenuté za vykonávateľov židovských vrážd boli označení banderovci bez ohľadu na možné širšie súvislosti. M. Šmigeľ najprv vykresľuje ako bolo doteraz prezentované čo sa vlastne v obciach severovýchodného kúta Slovenska odohralo.
V oblasti Uličskej doliny a doliny Zbojníckeho potoka, v ktorej ležia osady Príslop, Kolbasov, Ulič, Uličské Krivé, Zboj a Nová Sedlica sa bližšie neidentifikovateľné ozbrojené skupiny (traduje sa, že banderovci) pôvodom z okolia poľskej Wetliny začali objavovať už začiatkom novembra 1945. Koncom mesiaca sa situácia ich pričinením výrazne zostrila. Skupina sa neuspokojila s rabovaním. Ich prvou obeťou sa stal 47-ročný predseda obecnej organizácie KSS Mikuláš Kireš, ktorému, ako svedčia správy, sa neznámi ozbrojení ľudia vyhrážali už 31. októbra 1945. Pri prehliadke našli v dome M. Kireša zoznam členov KSS. Zastrelili ho na dvore pred manželkou, starou matkou a troma deťmi. Potom mŕtve telo zavesili. Druhou obeťou sa stal 51-ročný lesník Ivan Šiškan, člen výboru miestnej organizácie KSS. Aj toho nemilosrdne zastrelili. Domy obidvoch zavraždených vylúpili. Pri odchode vyrabovali príbytok ďalšieho komunistu, Žida Dávida Gelba, a odvliekli ho so sebou. Od tej noci zostal nezvestný.
Dňa 4. decembra 1945 vyzbrojený oddiel znovu vyraboval Novú Sedlicu, na druhý deň Zboj. Dňa 6. decembra 1945 bola na rade Ulič. Do obce vošli okolo 20. hod. večer na ôsmych saniach. Táto akcia bola väčšieho štýlu a zrejme vopred pripravovaná. Celú obec obsadili, rovnako obkľúčili stanicu Národnej bezpečnosti (NB) a FS a zaujali palebné postavenie. Bolo ich okolo stovky, oblečení v nemeckých, maďarských a ruských uniformách. Hneď nato začali akciu proti tamojším židovským občanom. Vtrhli do domu Alexandra Steina, všetko „prevrátili hore dnom", zobrali osobné veci a peniaze. Okrem A. Steina a jeho manželky Ruženy sa v tom čase v dome nachádzali ešte dve židovské ženy. Následne A. Steina a tri židovské ženy priamo v dome zastrelili. Časť bandy vyrabovala z potravinového družstva obilie, ktoré preložila na svoje sane. Z obce odišli okolo 22. hod. a prešli na územie Poľska v okolí Wetliny. Jedny zo saní sa však odčlenili a smerovali do susednej obce Kolbasov. Tu sa odohrala najväčšia tragédia.
Podľa starších historických prameňov do Kolbasova vošli okolo 23 hod. Pýtali sa na starostu, u ktorého si prikázali chlieb, mäso a slaninu. Keď im odpovedal, že dedina je chudobná a nemajú čo dať, naznačili, že oni vedia kde hľadať. Smerovali priamo do domu židovského obchodníka Mendela Polláka, u ktorého sa v ten večer zišli mladí Židia z okolitých obcí. Okolie domu zaistili hliadkou a vtrhli dnu, kde nemilosrdne popravili 11 Židov. Masakru prežila iba mladá (asi 14-ročná) Helena Jakubovičová, ktorá sa schovala za posteľ. Susedia našli v dome jedenástich povraždených, ako sa traduje - „čo ležali v mlákach krvi v izbe s rozstrieľanými stenami, muži s vyvrátenými hlavami pri stole, znásilnené ženy na posteliach a pod nimi, spratané pod perinami, pološialené a ošedivené dievča - Helena Jakubovičová, ktorá všetko prežila".
Takto boli horeuvedené udalosti prezentované v minulosti a v podstate bez toho aby došlo k nejakej hlbšej analýze po roku 1989 sú udalosti vnímané aj dnes.
Samotné UPA sa od vrážd miestnych komunistov a Židov spáchaných v sninskom okrese koncom roka 1945 dištancovalo. M. Šmigeľ pri snahe o získanie komplexných informácii siahal aj po prameňoch ukrajinských a poľských historikov.
Ako uviedol ukrajinský historik V. Vjatrovyč, „vrahmi boli ľudia „v nemeckých, maďarských a ruských uniformách" a rozprávali ukrajinským, poľským a českým jazykom, to znamená, nemali žiadnych znakov, vlastných výlučne vojakom UPA. Okrem toho zdôraznil: „a ešte jeden zaujímavý moment, autormi cielene nebraný do úvahy, že k spomínaným vraždám došlo v decembri, t. j. v tom čase, keď na území Slovenska oddielov UPA jednoducho nebolo." V. Vjatrovyč tvrdí, že vraždy v okrese Snina boli nespravodlivo pripisované ukrajinským partizánom a úmyselne uvádzané ako príklad „banderovského teroru". Odvolávajúc sa na kanadského historika Leva Šankovs'kého uvádza, že na jeseň roku 1945 bol v okrese Snina organizovaný špeciálny oddiel na spôsob agentúrno-provokačnej jednotky NKVD. Tento „pseudobanderovský" oddiel pod menom UPA potom uskutočnil rad prepadových akcií voči civilnému slovenskému obyvateľstvu.
Poľský historik G. Motyka je naklonený myšlienke, že vraždy komunistov a Židov v sninskom okrese mohol spáchať „pseudobanderovský" oddiel, keďže takéto vniknutie nenachádza dokumentačné potvrdenie v hláseniach UPA na juhovýchodnom Poľsku. Zároveň však vyslovuje názor, že vykonávateľom vrážd by mohol byť aj jeden z oddielov vnútornej Služby bezpečnosti, ktorý nespadal svojou činnosťou pod veliteľstvo UPA. Eventuálne takáto akcia mohla byť uskutočnená bez toho, aby vojenské velenie UPA o tom vôbec vedelo.
Na základe obidvoch tvrdení historikov zo susedných krajín nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale zároveň ani vyvrátiť, že to neboli (boli) príslušníci UPA. Navyše nie je možné vylúčiť, že išlo aj o čisto kriminálnu bandu poľsko-slovenskú. V tejto súvislosti totiž až zarážajúco bije do očí znalosť pomerov v oblasti príslušníkmi oddielov a disponovania istými informáciami. Zjavnou je tu prepojenosť na domáce obyvateľstvo, respektíve informátorov z radov miestnych, ba aj spolupráca s nimi, a dokonca nie je možné vylúčiť ani objednávanie jednotlivých vrážd. Šmigeľ spomína, že sa traduje, že vraždy Kireša a Šiškina súviseli s ich aktivitami na poľskom území. Podľa M. Buraľa sa medzi miestnym obyvateľstvom povráva, že v jednom prípade išlo o akt pomsty zo strany niektorých obyvateľov poľskej Wetliny za znásilnenie, ktorého sa dotyčný mal dopustiť. V druhom prípade išlo o vyrovnávanie si účtov v súvislosti s pašovaním dobytkom.
Podľa názoru M. Šmigeľa, najpravdepodobnejšou zo všetkých možných alternatív objasnenia udalostí sa javí verzia, že vraždy, ktoré sa udiali v sninskom okrese koncom novembra - začiatkom decembra roku 1945, boli vykonané takpovediac na objednávku za súčinnosti niektorých miestnych obyvateľov z dôvodu odstránenia pre niekoho zreteľne nepohodlných osôb. Vyslovuje domienku, že nešlo o rasové a politické dôvody, ale skôr ekonomické, respektíve vyrovnávanie si účtov, konkurenčné pohnútky atď. Podľa Šmigeľa jeden z dokumentov ŠTB z roku 1952 dokonca priamo obviňuje jedného z funkcionárov ONV v Snine, že stál v pozadí vrážd v snahe prevziať do svojich rúk kolbasovskú pílu, na ktorú si Židia pravdepodobne činili nárok v rámci reštitúcie.
Šmigeľ upozorňuje, že je potrebné uvedomiť si, že práve na východnom Slovensku - území najviac postihnutom vojnou, značne národnostne premiešané a kde vládli komplikované pomery vo všetkých sférach verejného života, sa vytvárali živné podmienky pre formovanie zločineckých a kriminálnych skupín. Ak tieto skupiny boli prepojené na osoby zastávajúce funkcie v miestnej správe alebo NB, ich zločiny sa umelo maskovali a boli tendenčne pripisované UPA. Ako uviedlo, na margo toho, Oblastné veliteľstvo NB v Humennom. „...v okresných, ako aj miestnych národných výboroch sú osoby trestané pre rôzne kriminálne činy, malého politického rozhľadu a vôbec neschopní zastávať tieto funkcie, ktoré sú im zverené národom a štátom." Treba si uvedomiť, že práve tieto nespoľahlivé a podozrivé osoby totiž písali správy a hlásenia, ktoré čítala Bratislava aj Praha. Zreteľne chápali, že pôsobenie banderovcov sa dá zneužiť, ako ináč - na maskovanie vlastných priestupkov, ale aj zločinov. Doposiaľ však ani tieto uvedené skutočnosti neboli brané do úvahy.
Prejavy antisemitizmu, ktoré sa vyostrili na východnom Slovensku už v lete roku 1945 a boli hlásené aj v ďalších rokoch boli nielen dielom banderovcov (ktorí boli z ich vyvolania obviňovaní, ako sa to traduje v staršej literatúre). Ľútosť nad tým, čo židovské obyvateľstvo v rokoch 2. svetovej vojny postihlo, u slovenského a rusínskeho obyvateľstvo na východnom Slovensku čoskoro pominula a ich snaha o navrátenie strateného majetku sa stala príčinou vyostrenia protižidovských nálad u niektorých vrstiev spoločnosti, ako na to poukazujú hlásenia Okresného sekretariátu KSS v Snine a Oblastného veliteľstva NB v Humennom. V súčasnosti je už známe, že vtedajšia povojnová nomenklatúra sa snažila za každú možnú cenu protižidovské nálady na Slovensku tajiť. Prečo by ich potom nemohla pripísať na účet banderovcov, a tým zažehnať celú záležitosť, keďže veľmi často sa stávalo, že v čele protižidovských útokov boli funkcionári MNV a NB, bývalí príslušníci odbojových zložiek, komunisti a ľudia jednoducho si vyrovnávajúci účty alebo majúci záujem o nadobudnutie, respektíve udržanie si židovského majetku získaného počas arizácie a holokaustu.

navyssia ambicia tohto

navyssia ambicia tohto clanku je zakazdu cenu zpochybnit akekolvek kriminalne spravanie banderovcov a to sposobom velmi podobnym komunistickej propagande, akurat ze naruby. ani raz sa v clanku nespomina nejaky nedostatok albo chyba v radoch upa. a nemozem sa zbavit pocitu ze ten clanok trocha zavana antisemitizmom. mozno sa mylim ale toho pocitu sa zbavit aj tak nemozem. Uprimne ,ukrajinsky nacionalisti operujuci (vrazdiaci) na slovensku namna hrdisky neposobia, tak ako kadejaky ini nacionalisti kdekolvek na svete. to ze z krasnyc myslienok nevyzijeme nam tu uz predvadzal kde kto.

Петро's picture

Erik, tento clanok je

Erik, tento clanok je zamerany na to co sa v Kolbasove stalo nie na popis cinnosti a fungovanie UPA...3, 4 a 5 odsek vykresluje co sa tam stalo podla komunistickych historikov ( kludne si tam dodaj banderovci alebo UPA, ber to ako dogmu, dalej necitaj a mas klud)..dalsie odseky su o tom ze p. Šmigeľ sa rozhodol hľadať aj v archivoch, ku ktorym komunisticki historici nemali pristup alebo aj ked mali tak nic z nich zverejnit nemohli. Na zaklade tychto informacii sa pokusa najst, ak je to este dnes mozne, pravdu o celej tragedii..
S tym antisemitizmom si fakt velmi netrafil - Šmigeľ publikoval túto štúdiu na konferencii o holokauste organizovanu Muzeom židovskej kultury a plnu verziu najdes na strankach http://sk.holokaust.sk/wp-content/smigel2.doc takze snad vedia koho na konferencie pozyvaju Smile...
Od Smigela planujem uverejnit obsah este jednu, pre mna zaujimavu studiu o lemkovskych utecencov a potom zhrniem pohlad polskej strany. Vysla vyborna studia od polskeho historika Motyku..
Viem, ze ma chces hodit do pozicie ukrajinskeho nacionalistu, ale kedze ma poznas sam tomu neveris Smile.. Moj jediny zivy kontakt s ukrajincami ja prijemna starsia pani ktora u nas v praci upratuje kancelarie Smile

no sak mi uz konecne

no sak mi uz konecne vysvetli suvislost medzi banderovcami a rusnakami.
ak je to iba tym ze sa oto zaujimas tak to neobstoji, lebo verim ze mas aj ine konicky o ktorich sa tu nerozpisujes.

Петро's picture

nemyslim zeby rusnaci mali

nemyslim zeby rusnaci mali nieco zasadne spolocne s banderovcami, myslim vo vyzname zeby ich rusnaci na slovensku priamo podporovali alebo s nimi sympatizovali...to urcite nie, nemyslim ze Rusini mali nejaky velky zaujem byt sucastou velkej Ukrajiny, skor vzdy boli ini ktori rozhodli za nich kam budu patrit...ale posobenie banderovcov v oblasti kde Rusnaci ziju je historickou skutocnostou ..podobne na polskej strane ma cela tato vec zaujima hlavne kvoli tragickemu osudu Lemkov, ktori na cely polsko - ukrajinsky spor kruto doplatili...bezny Poliak ti dodnes tvrdi ze akcia visla bola uplne v poriadku a ze si to Lemkovia zasluzili za to co s dialo vo Volyni...ale to je na dlho...urcite o tom vydam este clanok..ale neboj dva clanky a koncim s banderovcami Smile...
co sa tyka konickov - banderovci urcite nie su moj konicek Smile ... na taketo "velke" spravy, ze cez vikend som bol bezkovat v jizerskych horach ( pridam foto kde sa usmievam), momentalne surfujem na internete a ze idem spat nepotrebujem Holosy, to zvlada s prehladom Facebook, fenomen dnesnej doby, kde sa kazdy registruje rad, bez donutenia, klika jak o zivot, ma aspon 100 ozajstnych kamaratov a ked napises viac ako 10 viet tak to nikto necita Smile

uz sa tesim na clanok o

uz sa tesim na clanok o akcii visla... aj som uz obcas hladal no po polsky sa mi nechcelo. ten fil ktory si spominal v clanku o kinematografii s rusinskou tematikou by som si tiez rad pozrel. sak raz nanho trafim.

urcite ta nepovazujem za

urcite ta nepovazujem za militantneho nacionalistu, ale evidentne ti je sympaticka dobrodruzna natura banderovcov. skoda ze sa tu neobjavuje viac clankov o zbojnikoch pod duklov. furt mam problem s vhodnym pomenovanim nasho regionu. poddukliansky je mam dojem nie celkom presny.erik

Петро's picture

pisem o tom k comu sa

pisem o tom k comu sa dostanem a co mi pride zaujimave a nezverejnovane - co su nielen banderovci, ale aj priroda kraj zvyky od circu dalej az po maramures ..bohuzial o zbojnikoch som vela materialov nenasiel akurat o F. Holovatom...jooo..este suhaj lupeznik z kolocavy ale ten je v cechach tak spopularizovany ze to asi nema vyznam Smile

rad sa aj podpisem, ked bude

rad sa aj podpisem, ked bude v odkazoch aj kolonka meno. tich mien tam pribudne urcite viacej.erik

Петро's picture

to Anonym som tam narval

to Anonym som tam narval natvrdo schvalne, ja osobne na internete vnimam ako podpis registraciu...uz o tom pisal..registracia je dnes brana ako minimalny standard vo vsetkych diskusnych forach..schopnost zaregistrovat sa na Holosoch zvladol aj 72 rocny pan, takze to asi nie je ziadna veda...patri k zakladnym pouzivatelskym schopnostiam a zakladnej kultúre pri pohybe na internete....vsetko je to pekne, ale priznavam ze na Holosoch to ZATIAL nezafungovalo :-(...

Veľmi odporučam každému :

Veľmi odporučam každému : Rusinovi, Lemkovi, Poliakovi ...... prečítať si knihu Poľská sibiriáda od Zbigniewa Domina. Vydalo ju vydavateľstvo Pectus Košice.
Prečítala som strašne veľa kníh, všetkych žánrov, ale táto na mňa svojou jednoduchou ľudskosťou nesmierne zapôsobila.
Je o násilnom vysídlení Lemkov a podľa názvu je zrejme, kde sa dostali. Prečítajte !

Петро's picture

Vďaka za zaujimavy tip,

Vďaka za zaujimavy tip, určite si to prečítam.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

26. maj 2016


Юліаньскый календарь:

13.май 2016

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.