Ľudový slovník Rusínov

Nejedná sa o slovník kodifikovaného rusínskeho jazyka, ale o zbierku jazykovej pestrosti regiónu. Prispejte svojim slovíčkom. Návrhy smerujte na e-mail alebo do fóra.

A B C Č D Ď DZ E F G H CH I J K L Ľ M N Ň O P R S Š T Ť U V Z Ž

S

samoperše najprv
samsvij introvert, introvertný
Vin takyj samsvij do nekoho sa nestara
sanovati 1. ľutovať niekoho
2. dbať o niečo, aby sa zachovalo v dobrom stave
segiň chudák, úbožiak
selo dedina, obec
serna ( серна ) srna
serp kosák
sereda streda
seredina (середина) prostriedok, stred
serenča štastie
sersam nástroje
schaľity (схалїти) zhynúť ( Bukovce )
schisnuvaty (схіснувати) využiť ( Bukovce )
sičkareň sečkáreň ( stroj/nástroj na posekanie trávy, pre zvieratá)(Hačava)
sijati (сіяти) siať
sikati čúrať, močiť
siľ soľ
sile kyslé
Za bandurkami najľipše sile moloko
sine modré
sjahovina ( сяговина ) palivové drevo narezané na metrové kusy
sjato sviatok
skapčati zopnúť
skaržyti sja
( скаржыти ся )
sťažovať sa, posťažovať sa
skeľtuvati (скельтувати) premárniť
skipa trieska
skipati (скіпати) štiepiť (треба наскіпати дров на зіму)
skirka obrus z PVC
skirňi čižmy
skľančina (склянчіна) sklenený črep
skľanyj (скляный) sklenený
skora 1. koža
2. stuhnutá vrchná vrstva niečoho Dala dolov skorku zmoloka skorka
skoro rychlo
skorocelka skorocel kopijovitý
skorodyti vykonávať jarnú orbu za pomoci tzv. kopačiek
skurňi čižmy
skyna stena
skynčati ( скынчати) fňukať
slebidno možno, je dovolené op.
Neslebidno nemožno, zákaz kureti tu neslebidno
slečuhy korčule
slepi jaščur salamandra
slivčanka sviatočné jedlo, u nás sa jedáva na Svjatyj večur. Je to studená polievka z fazule, zavarených a suchých sliviek, slivkového lekváru... Je sa studená a každý si do nej prídáva cukor podľa chuti. Najlepšia je na 2-5 deň.
slivuň strom slivky
slota sychravé počasie s dažďom, alebo snehom, pri ktorom sa na zemi vytvára blato, bahno
sluchati 1. vnímaf sluchom, počúvať
sluchati radijo
2. prejavovaf poslušnosť
sluchati rodičiv
slutj , sluta nepodarok, neschopný
smačnyj chutný
smak (смак) chuť ( Bukovce )
smakovati chutiť
Jidlo nam bars smakovalo
smargeľ sopeľ
smarkatyj sopľavý
smarkoš sopliak
smerďačij (смердячій) smradľavý
smerek ( смерек ) smrek
smertka smrtka
smіti ( сміти ) smieť
smiťa smetie
smotryty (смотрити) pozerať ( Bukovce )
smrid (смрід) smrad
smuha pruh, pás, linka ,
sobitka jánske ohne
sochnuti 1. schnúť
2.chradnúť
Odkoli je chvoryj načisto vysoch
sokyra slov. sekera ; použ: sokyra ; zmenš: sokyrka, sokyrča, sokyročka.
"vzav sokyrča i pišou do lisa porubaty drovna"
soloma slama
solomianik slamník (slamený matrac)
solovej ( соловей ) slávik
sonce ( сонце ) slnko
soročka košeľa
soroka ( сорока) straka
sosňak hríb sosnový
spačnyj ( спачный ) ten čo robí všetko naopak
spečenyj (спеченый) spálený
sperati (сперати) odopierať, zastavovať; brániť niekomu v niečom
speredyti (спередити) včas zastaviť, pozastaviť ( Medzilaborce )
spir potrat
spivanka pesnička
spižaky spiežovce
spľitati 1. tárať, hovoriť nezmysly
2. pliesť, splietať z niečoho
spoďivaty s'a (сподївати ся) spoliehať sa na niečo, niekoho, očakávať, dúfať
Ja ti pomožu, len na mene sa spocľívaj!
spolacnyj spoľahlivý, šikovný
spološanyj
( сполошаный )
splašený
sporajiti usporiadať, poupratovať
spravľati opravovať
sprobuvaty (спробувати) skúsiť ( Bukovce )
spuščalka (cпущалка) šmýkalka
staranka jedlo z mlieka s guľkami (robia sa z cesta a keď sa šúľajú pomedzi prsty tak sa vraví, že sa stará staranka J, pravdepodobne od starosti)
starčiti stačiť
stečenyj ( стеченый ) bez zmyslov, zbesnetý
steranka mlieková polievka s cestovinou
sterňanka strnisko (po skosení obilia)
stil i stiľci stôl a stoličky
stikaty sja (cтікати ся) vystrájať
stojanka prístrešok (letná otvorená strieška pre kone)
stoporčity s'a (стопорчіти ся)
zaťať sa, vzpierať, protiviť sa
straždaňa (страждання) strasť ( Medzilaborce )
stremovati zdržiavať niekoho, niečo
Ole ňa nestremij, bo nemam času
striamba roztrapkaný okraj látky
strup chrasta
stukati (стукати) stonať, stenať
stupľaja stopa
sučok hrča (guz) na dreve
suchoty tuberkulóza (TBC)
sujeta trápenie, nepokoj
sujetyty sja trápiť sa, znepokojovať sa, mať z niekoho nervy
sumlіňa ( сумліня ) svedomie
susid sused
svacha (сваха) zaťova alebo nevestina matka ( Bukovce )
svaška 1. speváčka, nahováračka na svadbe
2. o pohodlnej žene
Sedete tu sobi jak svašky a ňič nerobete!
svat (сват) zaťov alebo nevestin otec ( Bukovce )
sverbiačky svrab
sverbohusky šípky
sverdlik vrták
svjaščenek farár, kňaz
svjatyj večur Štedrý deň
sykaty močiť
sypanec sýpka, vyvyšená menšia budova na uskladňovanie potravín a obilia, väčšinou podpivničená
Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

22. september 2017


Юліаньскый календарь:

10. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.