Ľudový slovník Rusínov

Nejedná sa o slovník kodifikovaného rusínskeho jazyka, ale o zbierku jazykovej pestrosti regiónu. Prispejte svojim slovíčkom. Návrhy smerujte na e-mail alebo do fóra.

A B C Č D Ď DZ E F G H CH I J K L Ľ M N Ň O P R S Š T Ť U V Z Ž

P

paca ošípaná, prasa
pacurky patričky
pachňačij (пахнячій) voňavý
pachnuti (пахнути) voňať
pachťiti (пахтїти) túžiť ( Bukovce )
pajtaš kamarát, druh, priateľ
palačinkarňa rajnica
palanok drevený plot so strieškou, väčšinou pri drevených Cerkvách
palasata časť oplotenia
paľci palce, prsty
pak ( пак ) potom
pamut bavlnené plátno
pancaky (панцакы) jačmenné krúpy
panska teľiha brzdiace zariadenie na voze
pantlik (пантлик) stužka
paradička (парадичка) paradajka
parenyna obarene plevy a zemiaky (davali korovam pri dojini
parobok dedinský mládenec, šuhaj
paru zopár Na brigadu ich bylo len paru
paska sviatočný koláč, spojený najčastejšie s Veľkou nocou
paskuda nadávka zlému, lenivému alebo špinavému človeku alebo zvieraťu
pastuch, pastyr (пастырь) pastier
patkaň potkan (ale i suchohríb)
patrija (патрія) rozhľadňa
patyk ( патык ) neopracovaná kratšia palica
pauticja ťahavá burina
pavučajky mihalnice
pavuz drevo, ktoré sa dáva na voz, aby vietor neodvial seno
pavuziti na senom naložený voz sa dávajú šikmo drevá a jedno sa dáva pozdĺž voza a to sa potom priviaže reťazou o pred a zad voza, aby seno počas prevážania nepadalo, tento úkon sa volá pavuziňa
pčola včela
peči (печі) piecť
pečunka pečeň
pekač pekáč
pelechatyj (пелехатый) strapatý ( Bukovce )
pelenka (пеленка) plienka
pelevňa ( пелевня ) búda na uskladnenie pliev alebo sena, slamy
penzeľ (пензель) štetec ( Medzilaborce )
perekusyti 1. prehrýzť niečo (povraz ap.)
2. trochu si zajesť Kus dašto perekus, a pideš!
perhač netopier
periňanka navlečka na perinu
perlik ( перлик ) ťažké, veľké kladivo
perohy pirohy, jedlo
perulka ( перулка ) tabletka
peruvati (перувати) pružiť
pery (перы) pružiny
peterkľuč prvosienka jarná
petruška petržlen
pičer džbán na vodu, pivo
pid pojd
pidavčistyj (пiдавчістый) poddajný, ľahko ovplyvniteľný človek
(тота жена была барс підавчіста)
pidňati podvihnúť, nadvihnúť
pidošva spodná časť nohy, podošva
pidperečnyj robí prieky, stále sa s niekým háda
pidpinky podpňovky
pidštrohoľci drevá pod drevenou podlahou, spodné drevá
pidvesti (підвести) podviesť
pijti (пі(й)ти) pôjsť
piľa (піля) pri, označuje polohu v blízkosti niečoho
pinga prepadnutá zem nad štôlňami,používané aj pri označení vetracieho komína v baniach
piňazi (пінязї) peniaze
pip farár
pipka fajka
pirja (піря) perie
pismo (письмо) list
pist pôst
piše (піше) pešo
pitnyj (пітный) taký istý ( Bukovce )
pіvnіč ( північ ) polnoc
pizdno neskoro
pizňiše (пізніше) neskôr
pjasť päsť
pjata päta
plankač druh sekery (sokyra siroke ostrie asi 20 cm na kresanie tramiv)
planky sušené jablká
pľac (пляц) pozemok, stavebný pozemok ( Stráňany ) i hocjake velike misce de sja schodžajut ľude ( Hunkovce )
pľantati sja motať sa, zavádzať
Ber ďítvaka, naj sa nepľantať pomedži nohy
pľantra uložené dreva (okruhľaky nad bojiskom de sa uskladnovalo zerno abo šino)
pľuta sychravé počasie
pňak 1. peň
2. o veľmi tichej povahe Vin takyj jak pňak
počky ľadviny
poderti (подерти) podrať
podolok spodnička
podovhuvaste
( подовгувасте )
pozdĺžne
pohoda počasie
pohubiti pokaziť
pohuľati zúčastniť sa veselej, neviazanej zábavy, obyč. spojenej s pijatikou, hýrením
pojimaty chytiť
pok (пок) pokým
pokij (покій) pokoj
polygaty (полыґати) pohltať ( Bukovce )
polokati plákať vo vode
pološati ( полошати ) plašiť
poloti pliesť burinu
pomostiny drevená podlaha v hospodárskych budovách, väčšinou hrubé neobrúsené dosky
pomyly zakutie pri brehoch potoka (de sa schovavali ryby a my ich do opalky imali)
pomytok vecheť (na umyvaňa grativ, riadu)
popeči sja (попечі ся) popáliť sa
poper čierne korenie
popsutí pokaziť
porabľati robiť, konať (prácu, činnosť) Što dnes porabľate?
porajiti poradiť, odporučiť
porachuvaty (порахувати) spočítať ( Bukovce, Hunkovce )
porandati dostať porážku (mŕtvicu) Dobrí ho neporazelo jak sja doznav pravdu
porih prah ( takyj vysokyj, že ho ťažko perekročiti)
porobyty (dakomu)    (поробити) počariť ( Bukovce )
poroch 1. prach;
2. umelé hnojivo
porosjata maličké prasiatka
porosňačka prasnica
poroti (пороти) párať
porožne prázdne
portok vyšívané prestieradlo
pospravľati opraviť
pošlivisť (пошливість) česť, poctivosť, niekedy znamená aj úctivosť (немал пошливість бо мі не вернул пінязї)
poťky ľadviny
potuľnyj (потульный) tichý, pokojný ( Bukovce )
pover (повер) po povrchu niečoho (повер плахты дала простерадло)
povereslo slúži na viazanie obilnin do snopov
povidati (повідати) hovoriť (Стары люде повідали)
povisňane polotno doma tkané plátno (používalo sa na plachty,mechy a pod.) - tkané plátno z ktorého sa šil sviatočný odev, ktorý sa okrášľoval výšivkami (panama, kanapa a pod.) z povisňanoho polotna sja šyjut i vyšyvajut soročky
povisti (повісти) povedať (Треба повісті ...)
povitrja povetrie
povno veľa,viac
povnyj (повный) plný
povoľnyj (повольный) pohodlný ( Bukovce )
pozir (позір) pozor
prasnuti (праснути) prasknúť
pravotiti sja súdiť sa
precik (прецік) predsa ( Bukovce )
prespanka slobodné dievča s dieťaťom
prez (през) cez
pridati sja na dakoho
( придати ся на дакого )
zdediť po niekom výzor alebo vlastnosti
prihamuvati pribrzdiť
prijti при(й)ти prísť
pripecok lávka pri peci (tam bylo vse teplo)
pripovidka (пріповідка) rozprávka ( Bukovce )
prjatati (прятати) upratovať
pro (про) pre
proba (проба) skúška ( Bukovce )
pročitati (прочітати) prečítať
prodati (продати) predať
prolub vysekaná diera do ľadu aby mohli ženy prať, plákať
pro mene za mene (про мене за мене) pre mňa za mňa
propasti (пропасти) prepadnúť
(ся неприголосіл на урядох тай шыткы землі му пропалі )
prosity s'a  (просити ся) pýtať sa ( Bukovce )
proskurka (проскурка) kúsok pečiva podávaného pri mirovaní
ptach vták
ptіca ( птіца ) hydina (олем шмарь зерно птіці)
pucka pohlavný úd
pučak nástroj na pučenie zemiakov
puchіr ( пухірь ) pľuzgier
puľka (пулька) morka
puščaňa posledný víkend pred začiatkom Veľkého pôstu, rozlúčka s fašiangmi
pušky posledné články na prstoch
pyskuvaty (пыскувати) hovoriť drzo ( Bukovce )
Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

22. september 2017


Юліаньскый календарь:

10. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.