Ľudový slovník Rusínov

Nejedná sa o slovník kodifikovaného rusínskeho jazyka, ale o zbierku jazykovej pestrosti regiónu. Prispejte svojim slovíčkom. Návrhy smerujte na e-mail alebo do fóra.

A B C Č D Ď DZ DŽ E F G H CH I J K L Ľ M N Ň O P R S Š T Ť U V Z Ž

P

paca	ošípaná, prasa
pacurky	patričky
pachňačij (пахнячій)	voňavý
pachnuti (пахнути)	voňať
pachťiti (пахтїти)	túžiť ( Bukovce )
pajtaš	kamarát, druh, priateľ
palačinkarňa	rajnica
palanok	drevený plot so strieškou, väčšinou pri drevených Cerkvách
palasata	časť oplotenia
paľci	palce, prsty
pak ( пак )	potom
pamut	bavlnené plátno
pancaky (панцакы)	jačmenné krúpy
panska teľiha	brzdiace zariadenie na voze
pantlik (пантлик)	stužka
paradička (парадичка)	paradajka
parenyna	obarene plevy a zemiaky (davali korovam pri dojini
parobok	dedinský mládenec, šuhaj
paru	zopár Na brigadu ich bylo len paru
paska	sviatočný koláč, spojený najčastejšie s Veľkou nocou
paskuda	nadávka zlému, lenivému alebo špinavému človeku alebo zvieraťu
pastuch, pastyr (пастырь)	pastier
patkaň	potkan (ale i suchohríb)
patrija (патрія)	rozhľadňa
patyk ( патык )	neopracovaná kratšia palica
pauticja	ťahavá burina
pavučajky	mihalnice
pavuz	drevo, ktoré sa dáva na voz, aby vietor neodvial seno
pavuziti	na senom naložený voz sa dávajú šikmo drevá a jedno sa dáva pozdĺž voza a to sa potom priviaže reťazou o pred a zad voza, aby seno počas prevážania nepadalo, tento úkon sa volá pavuziňa
pčola	včela
peči (печі)	piecť
pečunka	pečeň
pekač	pekáč
pelechatyj (пелехатый)	strapatý ( Bukovce )
pelenka (пеленка)	plienka
pelevňa ( пелевня )	búda na uskladnenie pliev alebo sena, slamy
penzeľ (пензель)	štetec ( Medzilaborce )
perekusyti	1. prehrýzť niečo (povraz ap.) 2. trochu si zajesť Kus dašto perekus, a pideš!
perhač	netopier
periňanka	navlečka na perinu
perlik ( перлик )	ťažké, veľké kladivo
perohy	pirohy, jedlo
perulka ( перулка )	tabletka
peruvati (перувати)	pružiť
pery (перы)	pružiny
peterkľuč	prvosienka jarná
petruška	petržlen
pičer	džbán na vodu, pivo
pid	pojd
pidavčistyj (пiдавчістый)	poddajný, ľahko ovplyvniteľný človek (тота жена была барс підавчіста)
pidňati	podvihnúť, nadvihnúť
pidošva	spodná časť nohy, podošva
pidperečnyj	robí prieky, stále sa s niekým háda
pidpinky	podpňovky
pidštrohoľci	drevá pod drevenou podlahou, spodné drevá
pidvesti (підвести)	podviesť
pijti (пі(й)ти)	pôjsť
piľa (піля)	pri, označuje polohu v blízkosti niečoho
pinga	prepadnutá zem nad štôlňami,používané aj pri označení vetracieho komína v baniach
piňazi (пінязї)	peniaze
pip	farár
pipka	fajka
pirja (піря)	perie
pismo (письмо)	list
pist	pôst
piše (піше)	pešo
pitnyj (пітный)	taký istý ( Bukovce )
pіvnіč ( північ )	polnoc
pizdno	neskoro
pizňiše (пізніше)	neskôr
pjasť	päsť
pjata	päta
plankač	druh sekery (sokyra siroke ostrie asi 20 cm na kresanie tramiv)
planky	sušené jablká
pľac (пляц)	pozemok, stavebný pozemok ( Stráňany ) i hocjake velike misce de sja schodžajut ľude ( Hunkovce )
pľantati sja	motať sa, zavádzať Ber ďítvaka, naj sa nepľantať pomedži nohy
pľantra	uložené dreva (okruhľaky nad bojiskom de sa uskladnovalo zerno abo šino)
pľuta	sychravé počasie
pňak	1. peň 2. o veľmi tichej povahe Vin takyj jak pňak
počky	ľadviny
poderti (подерти)	podrať
podolok	spodnička
podovhuvaste ( подовгувасте )	pozdĺžne
pohoda	počasie
pohubiti	pokaziť
pohuľati	zúčastniť sa veselej, neviazanej zábavy, obyč. spojenej s pijatikou, hýrením
pojimaty	chytiť
pok (пок)	pokým
pokij (покій)	pokoj
polygaty (полыґати)	pohltať ( Bukovce )
polokati	plákať vo vode
pološati ( полошати )	plašiť
poloti	pliesť burinu
pomostiny	drevená podlaha v hospodárskych budovách, väčšinou hrubé neobrúsené dosky
pomyly	zakutie pri brehoch potoka (de sa schovavali ryby a my ich do opalky imali)
pomytok	vecheť (na umyvaňa grativ, riadu)
popeči sja (попечі ся)	popáliť sa
poper	čierne korenie
popsutí	pokaziť
porabľati	robiť, konať (prácu, činnosť) Što dnes porabľate?
porajiti	poradiť, odporučiť
porachuvaty (порахувати)	spočítať ( Bukovce, Hunkovce )
porandati	dostať porážku (mŕtvicu) Dobrí ho neporazelo jak sja doznav pravdu
porih	prah ( takyj vysokyj, že ho ťažko perekročiti)
porobyty (dakomu) (поробити)	počariť ( Bukovce )
poroch	1. prach; 2. umelé hnojivo
porosjata	maličké prasiatka
porosňačka	prasnica
poroti (пороти)	párať
porožne	prázdne
portok	vyšívané prestieradlo
pospravľati	opraviť
pošlivisť (пошливість)	česť, poctivosť, niekedy znamená aj úctivosť (немал пошливість бо мі не вернул пінязї)
poťky	ľadviny
potuľnyj (потульный)	tichý, pokojný ( Bukovce )
pover (повер)	po povrchu niečoho (повер плахты дала простерадло)
povereslo	slúži na viazanie obilnin do snopov
povidati (повідати)	hovoriť (Стары люде повідали)
povisňane polotno	doma tkané plátno (používalo sa na plachty,mechy a pod.) - tkané plátno z ktorého sa šil sviatočný odev, ktorý sa okrášľoval výšivkami (panama, kanapa a pod.) z povisňanoho polotna sja šyjut i vyšyvajut soročky
povisti (повісти)	povedať (Треба повісті ...)
povitrja	povetrie
povno	veľa,viac
povnyj (повный)	plný
povoľnyj (повольный)	pohodlný ( Bukovce )
pozir (позір)	pozor
prasnuti (праснути)	prasknúť
pravotiti sja	súdiť sa
precik (прецік)	predsa ( Bukovce )
prespanka	slobodné dievča s dieťaťom
prez (през)	cez
pridati sja na dakoho ( придати ся на дакого )	zdediť po niekom výzor alebo vlastnosti
prihamuvati	pribrzdiť
prijti при(й)ти	prísť
pripecok	lávka pri peci (tam bylo vse teplo)
pripovidka (пріповідка)	rozprávka ( Bukovce )
prjatati (прятати)	upratovať
pro (про)	pre
proba (проба)	skúška ( Bukovce )
pročitati (прочітати)	prečítať
prodati (продати)	predať
prolub	vysekaná diera do ľadu aby mohli ženy prať, plákať
pro mene	za mene (про мене за мене) pre mňa za mňa
propasti (пропасти)	prepadnúť (ся неприголосіл на урядох тай шыткы землі му пропалі )
prosity s'a (просити ся)	pýtať sa ( Bukovce )
proskurka (проскурка)	kúsok pečiva podávaného pri mirovaní
ptach	vták
ptіca ( птіца )	hydina (олем шмарь зерно птіці)
pucka	pohlavný úd
pučak	nástroj na pučenie zemiakov
puchіr ( пухірь )	pľuzgier
puľka (пулька)	morka
puščaňa	posledný víkend pred začiatkom Veľkého pôstu, rozlúčka s fašiangmi
pušky	posledné články na prstoch
pyskuvaty (пыскувати)	hovoriť drzo ( Bukovce )