Sloveňsky Vychodňare abo vojvodiňsky Rusnaci ? - kolo vydaňa knižok vydavateľstva Valal

Trome braca і Kvaśna kňižka suť dvі knižky, kotry v roku 2010 vydalo Vychodňarske združene Valal. Cіľom združіňa je tym sposobom vkazati ľuďam na Sloveňsku jak bіsіdujut Rusnaci (tak oni sebe nazyvajuť) serbskyj Vojvodinji. Perša knižka Trome braca je vyber z roboty etnografa V. Hnaťuka, kotryj zberal materіal vo Vojvodinji v roku 1897 . Druha knižka Kvaśna kňižka zas vkazuje jakyj je teper jazyk Rusnakoch vo Vojvodinji. Avtor, Іvan Medeši, je molodyj pisateľ z Ruskoho Kerestura v serbskoj Vojvodinji. Toto suť peršy dvі knižky, kotry združіňa vydalo, ale richtujuť sja і dalšy. V knižkach sja ale vkazuje jedna dumka, kotra mі psuje pasіju z knižok. Dumam teper upravy і poznamky od redakcіji. Avtor nima sam sebe bere jak arbіtera іdentіty vojvodiňskych Rusnakіv і sam pіše „pobludzenost dijaspori Vichodoslovakoch“, ktorí „ňevijavuju še jak Slovjaci, ale jak Rusnaci, a identifikuju še s Ukrajincami abo Rusinami, abo še i trimja za coš calkom okremne. A našu bešedu nazivaju „ruska“ (!) Ośvic jich, Bože. “Dumam, že to suť neščastny і ne barz objektіvny іnvektіvy. Toty sja potіm dale opakujuť і na storіnkach združіňa - http://ilonas.net/valal.
Krem іnšoho združene choče pomočі dіasporji pridunajskych Vychodoslovákov vyjti z kulturnoj іzolacіji і narodnoj dezorjentacіji. Z pozіcіji ekzіstencіji prostoj іstorіčnoj pravdy defіnuje іdentіtu vojvodiňskych Rusnakoch jak sloveňsku. Robiť tak bez toho, žeby dumal і vyvoja, kotrym komunіta perešla v novіj domovinji za skoro tristo rokіv, što tam už žyje. Tot byv calkom іnakšyj jak vyvoj na vychodji Sloveňska. Avtor sja v knižki Іvana Medešiho podobno neščastno snažyť vytisnuti vyvoj jazyka vojvodiňskych Rusnakіv a z knižki destіluje serbske і ukrajiňske slova і na jix mіsce davať zemplіňska slova.
Vojvodiňsky Rusnaci žyjuť hlavno v іstorіčnoj oblasti Bačka і Srem. Kulturnym centrom je Ruskі Kerestur, kotryj mat 6 000 žyteljiv, kotry sja zvekša považujuť za Rusnakoch. Druhym centrom je Kocur. Do Bački prišli peršy Rusnaci už v 30. rokach 18.storoča. Na začatku 40. rokov tu tak žylo desjať rodin. Od roku 1746 sja počali sťahovati do porožňoho sela Velkі Kerestur. Verchnosť byla spokіjna, ta v januara 1751 z nima zrobila dohodu o obyvaňu Keresturu dvoma stovkami rodin. V dohodji bylo spomjanute pravo na osobnu slobodu і grekokatolicku vіru. Dokument byv dačіm takym jak osnovnoj lisťanov rusiňskoj komunіty v Bački. Toto bylo іmpulzom pro dalšych grekokatolikіv z vychodnoho Sloveňska. Kerestur sja pomaly zvekšovav і bylo treba nove selo. Takym selom sja stav Kocur, o kotrym byla zrobena dohoda z grekokatolikami zo Sloveňska v maju 1763.
Žeby sme poňali jaka je sіtuacіja teper treba dumati і tіm jak byla v 18.storoču, koli grekokatolici zo Sloveňska najvece odchodili. Grekokatolicky svjaščenici v polovinі 18. storoča hvarili o župach Šarіš, Zemplіn і Spіš, že suť ruske і chotjili žeby byli časťov užhoroďskoho Ruskoho okruhu. Toto pіdporovalo і jepіskopstvo v Prjašovі, kotre v roku 1750 perešlo na urjadovaňa v ruskіm dіalektu. Jak grekokatolici odchodili do Vojvodinji ta znali, že jich vіra je ruska a dalšy іstorіčnyj zmіny, kotry perebіhnuli v jich rodnіm kraju sja jich už naprjamo nedotknuli і ani nevplivali na formuvaňa jich narodnoj іdentіty.
Na Sloveňsku prišlo v dalšych rokach ku narodnomu obrodžіňu Slovakіv, ku kotromu sja prihlasili і ľude na vychodji Sloveňska. Іdeji Vіktora Dvortsaka, kotryj v roku 1918 (s mіcnov maďarskov pіdporov) hvariv, že vychodny Slovaci suť slovjackim a ne sloveňskym narodom a zo stredosloveňskym a zapadosloveňskym obyvateľstvom nesuť jednym narodom, nebyla ľudmi prijata. V nasljidujučіch desjaťročach sja Vychodňare vecej zbližyli s ostatnjima Slovakami a spisovnu slovenčіnu, kotra bila položena na osnovі stredosloveňskoho dіalektu prijali za svoju. Vychodosloveňskyj dіalekt furt vecej mіznuv a ľude sja і dohvarjali spisovnym jazykom.
Pro ľudi kotry pіšli do Vojvodinji, byla sіtuacіja kus іnakša. Narodne obrodžіňa Slovakіv na Sloveňsku na nіh nijak nemalo vpliv і na novіj zemli sja odperali spojiti zo Slovakami, kotry tam pіšli z іnšych časti Sloveňska (napr. sloveňskymi evanhelіkami zo seredňoho Sloveňska, kotry sja prisťahovali do druhych sel). Podobno jak u Rusinіv na Sloveňsku je і tam velika dіskuzіja kolo pribuznosti ku Ukrajincjom і ku ukrajiňskomu jazyku, ale jazykovy hranіcji rečі vojvodiňskych Rusnakoch ku spisovnoj slovenčіny і Slovakam byli furt jasno rozumľany Na rozdjil od obyvateľoch vychodnoho Sloveňska u nіh byla mіcna potreba vkazati že suť іnšy і choťať hvariti svojim jazykom, nelem ustno ale і v pisanoj formі. Od roku 1923 je ofіcіalno kodіfіkovana tzv. panonska rusinčіna, kotroj zaklad tvoriť zemplіňskyj і šarіšskyj dіalekt. Tym je іnša od tzv. karpaťskyj rusіnčіny, kotra je kodіfіkovana na Sloveňsku.
Možeme povіsti, že panonska rusinčіna je prikladom vyňatkovo uspіšnoho mikrojazyka. Velikov mіrov ku tomu dopomohla multіkulturna a multіjazykova Vojvodina, de jesť 6 urjadnych jazykіv. Rusinčіna sja užyvať jak lіterarnyj jazyk, učіť sja na školach. Paradoksom jesť, že panonska rusinčіna sja svojim vyvojom posunula od dіalektu sloveňskoho na vychod a vecej sja bližiť ukrajiňskomu jazyku Na druhoj stranji karpaťska rusinčіna (kodіfіkovana na Sloveňsku), kotra byla dakoli menše podobna do spisovnoj slovenčіny jak panonska rusinčіna, furt vecej tratiť zo avtentіčnosti a vecej sja bližiť spisovnyj slovenčіny.
Utrimaňa avtentіčnosti rusinčіni bude v dalšych rokach barz ťažke, jak vo Vojvodinji tak і na Sloveňsku і dalšych štatoch, de ľude tak bіsіdujut.
Dneska je barz ťažko dakoho motіvovati, žeby sja učіv rusiňskyj jazyk. Už teper je velika grupa Rusinіv, kotry sja chvalabohu ku Rusinom hlasjať, ale po rusiňsky ani nebіsjidujut, a ne žeby po rusiňsky znali іščі pisati abo čіtati. Voprosy narodnoj іdentіty a tak samo dіskuzіju o jazykovoj čіstoti by jem ochabil na ľudi, kotry v seredinji rusiňskoj komunіty skutočno žyjuť. Dalšy zvady zrobeny і pres umelu agіtacіju z pozіcіji mіmo komunіtu može skorej uskoriti asіmіlacіji z majorіtnoj narodnosťov.

Pozri súvisiace články: 
Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je subota

24. august 2019


Юліаньскый календарь:

11. áвґуст 2019

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.