Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !

Ako som sľúbil 14. marca 2013 roku, posielam i rusínsku verziu článku, ktorý je reagovaním na článok pána Valéria Paďaka: Koniec rusifilstva! Článok som aktualizoval.

Podľa autora článku pána Valéria Paďaka a reakcie pána Vasiľa Kaminského jediné čo v minulosti hrozilo Rusínom (a autor jeho publikovaním napovedá, že hrozí i v súčasnosti) - je rusofilstvo !?. Hrozí nám rusofilstvo ? Obidvaja páni buď nepoznajú rusínsku situáciu na Slovensku, alebo u nich prevládli záujmy politické nad záujmami národnými.
I а) v článku sa kritizuje rusofilstvo. Kto je rusofil ? «Priateľ, obdivovateľ Rusov a všetkého ruského»[1]. Čo je na tom zlé, keď je niekto priateľ, obdivovateľ Rusov ? Myslím si, že nič. Druhá vec je, keď je nekritickým – neobjektívnym obdivovateľom všetkého ruského. Kritizuje sa snaha prevziať ruskú kultúru. Ja si myslím, že pre každý národ je dobré, keď prevezme to najlepšie od všetkých národov. Viď príklad Židia, ale i známy mlyn národov – USA ...
b) u autorov, ktorý v svojich článkoch strašia rusofilstvom, ukrajinofilstvom, rusifikáciou ..., a ktorý sa vystatujú rýdzou ochranou autonómneho, európskeho rozvoja Rusínov, postrádam články vyvodzujúce poučenia z minulej latinizácie, maďarizácie, germanizácie, duchovnej genocídy Rusínov, články varujúce pred ich súčasným skutočným nebezpečenstvom t.j. anglosaskou globalizáciou a slovakizáciou. A nejedná sa tu o poučenie len pre Rusínov, ale i pre západnú kresťanskú Civilizáciu. Myslím, že je namieste pripomenúť, že zničenie duchovného a kultúrneho centra Veľkomoravskej ríše a pogrom na učeníkov sv. Cyrila a Metoda v septembri 885 bolo potrestané vpádom staromaďarského kočovného kmeňového zväzu v rokoch 892 – 898 a 29. augusta 1526 - tureckým vpádom do Uhorska. Dobytie a vyplienenie Konštantinopola bratovražednou rukou IV. križiackej výpravy 13. apríla 1204 bolo potrestané 29. mája 1453 pádom Konštantinopola a väčšiny územia Byzancie do rúk osmanských Turkov (strata kresťanského územia !). Poučenie však neprišlo. Naďalej pretrvávala latinizácia, germanizácia, maďarizácia. Neskôr i slovakizácia diskrimináciou národnostne zmiešaného územia východného Slovenska (osídleného predovšetkým Rusínmi) formou nerozvíjania infraštruktúry. Rusíni tak dlhodobo boli a sú nútení k vysťahovalectvu za prácou. Rusínske obce na východnom Slovensku sa vyľudňujú a toto odveky rusínske územie osídľujú Rómovia. Stretol som sa s už viacerými prípadmi rusínskych rodín, ktoré boli nútené predať svoje domy na východnom Slovensku a kúpiť si dom v okolí Trenčína (nápadne to pripomína srbskú stratu Kosova).
c) je zaujímavé, že títo rusofóbny autori majú na druhej strane neopodstatnene, proti zdravému rozumu neospravedlniteľne, na úkor vlastného národa kladný vzťah k našim neprispôsobivým spoluobčanom. Platí, vždy sa treba mať na pozore, keď ma chváli konkurent, (a konkurentmi sme si boli vždy navzájom všetci ako v minulosti, tak zvlášť v súčasnosti) treba sa zamyslieť nad tým, čo som urobil na vlastnú škodu.
d) vyhýbajú sa otvorenej diskusii o odkaze sv. Cyrila a Metoda. Boja sa otvorene odmietnuť odkaz sv. Cyrila a Metoda. Museli by priznať, že sú nasledovníkmi latinského biskupa Wichinga a zradcu veľkomoravského kniežaťa Svätopluka[2].
e) spravidla v tom istom článku, kde na jednej strane zastávajú rýdzo samostatný rusínsky smer rozvoja (separatizmus), na druhej strane sa pýtajú: na koho sa obrátiť o pomoc za krivdy napáchané na Rusínoch ?! (viď: Русиньскы інтересы сі мусиме выбоёвати мы самы Новинкы 7/2013 http://www.rusynacademy.sk/)
f) z celého článku pána V. Paďáka a príspevku pána V. Kaminského vyplýva že je dobré, že v XIX storočí prevládla promaďarská rusínska orientácia. Odkiaľ berie pán Paďak presvedčenie, že v XIX storočí zvíťazila správna orientácia rusínskeho hnutia ? Veď neuvádza žiadne argumenty v prospech správnosti tejto orientácie ? Keď sa pozrieme na udalosti okolo 16 (28) septembra 1871, keď bol odvolaný ideový líder rusofilov Adolf I. Dobriansky z funkcie predsedu významnej spoločenskoosvetovej organizácie na Podkarpatskej Rusi – Spoločnosti sv. Bazila Veľkého v Užhorode = Rusínskej Matici = obdobe Slovenskej Matice[3]. Môžeme s odstupom času vyhodnotiť správnosť tohto kroku z hľadiska jeho prínosu rusínskemu hnutiu. Pri porovnaní toho, čo sa vtedy riešilo a čo sa rieši dnes budeme vidieť, či rusínskemu hnutiu prospel smer na zotrvanie v rámci uhorskej štátnosti ...
Vtedy:
1/ «Rusofily»
Tu patrili napr.: kňaz, spisovateľ Michal Anderlla Orosvigovský (1637 – 1710, biskup mukačevskej eparchie Andrej Fedorovič Bačinský (14.01.1732 – 1809), biskup prešovskej eparchie Grigorij Tarkovič (20.11.1754 – 16.1.1841); polyhistor (medicína, história, pedagogika) akademik Ivan Semenovič Orlaj (1771 – 1829), polyhistor (experimentálna fyzika, matematika) profesor, dekan, rektor Ivan Osifovič Zemančík (1752 – 1822), polyhistor (logika, metafyzika, etika, všeobecné právo) profesor Petro Dmitrijevič Lodij (15.04.(04.05).1764 - 10.06.(22.06.).1829), kňaz, buditeľ, osvietenec, historik, jazykovedec Michajlo Michajlovič Lučkaj (19. 11.1789 – 03.12.1843), kňaz, básnik, spisovateľ, publicista, vydavateľ Alexander Vasiľjevič Duchnovič 24.04.1803 – 29.03.1865, politik – poslanec uhorského snemu, právnik – člen Imperátorskej dvornej rady = Hofrat, spisovateľ, šľachtic starého rusínskeho šľachtického rodu [4] – armiger erbu «Sas» Adolf Ivanovič Dobriansky (19.12.1817 – 18.03.1901), kňaz, buditeľ, básnik, publicista Alexander Ivanovič Pavlovič (19.09.1819 – 25.12.1900), kňaz, publicista, kultúrny dejateľ Ioann Ivanovič Rakovský (05.03.1815 – 03.12.1885); pedagóg, publicista, vydavateľ Kirill Sabov (28.08.1838 – 10.02.1914), pedagóg, žurnalista, historik Viktor Kimak (1840 – 1900), kňaz, básnik, publicista, etnograf, folklórista, lingvista Alexander Andrejevič Mitrak (16.10.1837 – 17.03.1913), kňaz, spisovateľ, etnograf, folklórista, spoločenský dejateľ Ivan Antonovič Silvaj-Slivka (15.03.1838 – 13.02.1904), básnik, pedagóg, etnograf, filológ, publicista Julij Ivanovič Stavrovský – Popradov (18.01.1850 – 17.03.1899), kňaz, spisovateľ, žurnalista, publicista Eugen Andrejevič Fencik (05.10.1844 – 05.12.1903), vedec – slavista, pedagóg, historik, etnograf Jakov Fedorovič Holovacký (17.10.1814 – 13.05.1888), publicista, spoločensko – kultúrny dejateľ, spisovateľ, vydavateľ Bohdan Andrejevič Didický (01.02.1825 - 19.01.1909) ...
- оrientovali sa na Moskvu, ako na dôležité duchovné, kultúrne a politické centrum slovanstva;
- zachraňovali ruský národ v Uhorsku od latinizácie a maďarizácie [5];
- považovali sa 1) za Rusínov (lokálne, pre seba), 2) za Rusov (pre široký slovanský svet);
- chceli za písomný štandard kodifikovať ruský jazyk;
Pri hodnotení rusínskeho hnutia, jeho orientácie sa zabúda:
a) na mienku rusínskeho národa:
Ukrajinčina v tom čase nebola dobre známa bola novým, ďalším problémom popri úprimne myslených zjednotiteľských snahách. Väčšina našich a Zakarpatských Ukrajincov chcela udomácniť spisovný jazyk veľkého ruského národa, toho národa, ku ktorému sa hlásili, za časť ktorého sa považovali. Za udomácnenie tohto jazyka boli ochotní obetovať ľudovú hovorovú reč, ktorú považovali za „nemravnú, prostú slúžku, nevzdelanú, udržujúcu sa v krčmách a v nevestincoch“. Tak písal A. V. Duchnovič, ktorý precítil všetku biedu svojho ľudu a urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach pre jeho povznesenie. ... Pravda, inak to bolo o niečo neskoršie u Nikolaja Homičkova. Jemu nešlo o to, ako Duchnovičovi, aby si ruštinu osvojil ľud a tým sa povzniesol na vyššiu kultúrnu úroveň. Podľa neho znalosť spisovnej ruštiny mala byť len akýmsi kritériom na odlíšenie inteligenta od prostého človeka. Mala sa stať výsadou inteligencie. Jeho výrok, že „Michajlo Petrovič Dragomanov chce, aby sme používali reč paholkov, ale literatúra sa všade píše pre pánov“ – vyvolal všeobecnú nevôľu. Preto keď sa Homičkov vyslovuje proti hovorovej reči, vyznieva to celkom inakšie ako u Duchnoviča [6].
b) na vplyv vtedajšej rakúskej slavistiky – a jej najváženejšieho: P. J. Šafárika (1795 – 1861), ktorý v tej dobe jazykovú otázku (či ukrajinský, maloruský, rusínsky, ruténsky alebo ruský) vyriešil z vedeckého pohľadu definitívne. V Histórii slovanskej reči a literatúry na všetkých nárečiach (1820) píše že: « ruské nárečia na východnej Haličine a severovýchodnom Uhorsku sú bežným variantom maloruského jazyka». V Slovanskej etnografii (1842) Pavol Jozef Šafárik išiel ďalej: uvádza 19 fonetických osobitostí ukrajinského jazyka ako samostatného a rovnocenného s východoslovanskými jazykmi (ruským a bieloruským). Súčasne však odopiera ukrajinskému jazyku právo na osobitný a nezávislý knižný rozvoj. ... teda slovanská filológia Rakúska, vedecky priznávajúca nezávislosť a samostatný charakter ukrajinského jazyka Haličiny, Bukoviny a Zakarpatska, súčasne sa neprajnícky pozerala na ďalší jej literatúrny rozvoj. Toto protirečenie nebolo na úžitok rozvoja ukrajinského nacionálneho života v Haličine, Bukovine a Zakarpatsku. Nepodporovalo národné obrodenie týchto zemí ... Oveľa vážnejšou príčinou bola ekonomická zanedbanosť týchto zemí [7].
2/ «Latinizátory - maďarizátory» [8][9][10]
Tu patrili napr.: prvý Rímom dosadený uniatský biskup mukačevskej eparchie Josif Rogu de Camelis (január 1690 – 22.08.1706), biskup mukačevskej eparchie Štafan Pankovič, (29.10.1820 – 29.08.1874), kňaz V. Hebej, žurnalista Nikolaj Homičkov (24.09.1833 – 28.04.1886), kňaz, cirkevný funkcionár, mladší brat rovnomenného mukačevského biskupa Michal Manuel Olšavský (1700 – 1767), biskup prešovskej eparchie Mikuláš Tovt (1833 – 1882), biskup prešovskej eparchie Ioann Valij (v rokoch 1882 1911), biskup prešovskej eparchie Štefan Novak (v rok. 1913 – 1918), ...
- orientovali sa na Rím;
- mali záujem zostať v rámci uhorskej štátnosti;
- časť z nich otvorene hlásala heslo:„Ak teraz žijeme pod vládou Maďarov, tak sa musíme stať Maďarmi“ [11]
- časť z nich mala snahu vytvoriť pre karpatských Rusínov svoj písomný štandard na základe národnej besidy – jazyka zrozumiteľného nie len pre inteligenciu, ale i pre každého jednoduchého človeka, a na základe tohto jazyka rozvíjať literatúru.
Autor článku svoj kladný postoj k víťazstvu „nerusofilskej necyrilometodskej“ orientácie neopiera, nedokumentuje nejakými kladnými výsledkami v národnom hnutí Rusínov, napríklad:
- vytvoril a kodifikoval tento smer písomný štandard na základe národnej besidy ?
- rozvinula sa na základe toho rusínskojazyčná literatúra ?
- prekladali sa diela ruskej, alebo inej svetovej literatúry do bisidy – rusínčiny;
- zosilnelo národovectvo, národné vedomie ?
- zvýšil sa počet rusínskych škôl ?
- zvýšil sa počet Rusínov ?
Čo po nich tvorivého zostalo ? Bohužiaľ neboli dosiahnuté žiadne pozitívne výsledky (mimo individuálneho úsilia niektorých osobností). Jediný ich výsledok deštrukcia: – rozbitie Spoločnosti sv. Bazila Veľkého s centrom v Užhorode = Rusínskej Matice = analógie Matice Slovenskej. Jej 300 až 500 členov – vo veľkej väčšine kňazov, reprezentovalo všetky oblasti spoločenského života Rusínov ...; – zabránenie čerpania z východnej zdrojovej kultúry; – zabránenie naplňovania odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda; – ... hlboký úpadok rusínskeho hnutia. Zostala po nich len deštrukcia, až do obdobia r. 1921, keď bola založená Karpatoruská Pravoslávna Cirkev Srbského Patriarchátu. [12]
Inak to nemohlo ani dopadnúť veď 1) grekokatolícke náboženstvo – duchovná orientácia na Rím, 2) štátny tlak západnej civilizačnej zóny, 3) orientácia rusínskeho hnutia na latinský – maďarský zdroj, prípadne na autonómnu storočiami ubitú rusínsku kultúru. Tak to bolo, tak to je, tak to i bude – na latinských koreňoch, východná byzantská kultúra nepokvitne.
Pán Valerij Paďak sa v svojom článku vyhol predstave – simulovanému vývoju, keď by hypoteticky pripustil víťazstvo „rusofilskej“ orientácie a následný vznik Karpatoruskej Pravoslávnej Cirkvi Srbského Patriarchátu už v XIX. storočí.
Aké sú reálne výsledky víťazstva latinizačno - maďarizačného prúdu – smeru v XIX. storočí ?:
- minimalizovanie čerpania cyrilometodskej duchovnosti a východnej ruskej kultúry z nášho východného ruského zdroja;
- duchovný a kultúrny úpadok.
Komu to prospelo ? Nuž Maďarom, Nemcom, ale i tým, ktorí už dávno zradili odkaz sv. bratov Cyrila a Metoda t.j. Slovákom. Prospelo to všetkým , ktorí sú orientovaný na Rím. Preto nemôžem tiež súhlasiť s p. Paďakom, že sa jednalo o boj dvojakých typov patriotizmu.
Dnes:
1/ «Cyrilometodské smerovanie rusínskeho hnutia» [13]
Všetci, ktorí sa orientujú na zachovanie a rozvinutie odkazu sv. Cyrila a Metoda.
2/ «autonómne (t.j. samozrejme európske) smerovanie rusínskeho hnutia».
To sme teda dospeli do štádia keď už janičiari vychovali ďalšie generácie, ktoré si ani neuvedomujú svoje polatinčenie. Wichingovskú latinskú duchovnosť a kultúru - nám násilím: ohňom, mečom a duchovnou genocídou naštepenú považujú za svoju – európsku. A duchovnosť, kultúru svojich predkov považujú za nepriateľskú. To je úspech wichingovcov to si jeho nasledovníci vychutnávajú, keď pri oslavách sv. Cyrila a Metoda schizofrenicky oslavujú víťazstvo latinského biskupa a intrigána Wichinga. Všimnite si, že vždy to je orientácia poplatná moci (či už rímskej, franskej, uhorskej, rakúskouhorskej, maďarskej a teraz slovenskej či európskej – americkej.)
Na programe dňa je slovakizovaná rusínčina písaná latinkou. Fakticky tak klesá na úroveň slovenského nárečia t.j. slovenskej nárečovej skupiny. To sme postúpili čo ? Nemyslíte si, že by bolo načase niečo robiť ? Že by bolo načase zmeniť smer nášho rusínskeho hnutia ? Že by bolo načase uznať odkaz sv. bratov Cyrila a Metoda ako podstatu nášho rusínskeho programu, ako jeho alfu a omegu ? Samozrejme za autonómne, európske smerovanie rusínskeho hnutia nepovažujú smerovanie cyrilometodské (i keď sv. Cyril a Metod boli Rímom schválení za patrónov Európy [14], i keď Slovensko sa v svojej ústave odvoláva na odkaz sv. Cyrila a Metoda [15]. Za autonómne (t.j. samozrejme európske) smerovanie sa považuje len odkaz intrigána - latinského biskupa Wichinga. V svojich rečiach, článkoch, vystúpeniach skrývajú, zamlčujú podstatu svojich zámyslov. Snažia sa nás oklamať. Boja sa, že otvorené vyjadrenie toho o čo usilujú, by Rusíni neprijali. Ich skutočný zámer je, aby sme zradili odkaz sv. Cyrila a Metoda tak, ako ho zradili Slováci. –Ich cieľ: rusínčina = slovenské nárečie = rusínsky „tóthovia“. Pre Slovákov by sa tak vyriešili viaceré problémy, mimo iné, už by im nikto nemohol pripomínať, že zradili. Veď zradili i Rusíni ... a mohli by sme sa stať jedným národom s viacerými nárečiami vrátane rusínčiny potom už ako slovenského nárečia, ...
Naše rusínske hnutie išlo západným smerom. Dosiahnuté výsledky nás neoprávňujú, aby sme v tomto smere pokračovali. Dostali sme sa už na pokraj záhuby. Ak zotrváme v tomto smerovaní zabráni to naplňovaniu a rozvíjaniu odkazu sv. Cyrila a Metoda, zabráni to čerpaniu z východného ruského duchovného a kultúrneho zdroja. Sumárne – na latinských koreňoch východná byzantská rusínska duchovnosť a kultúra nepokvitne.
3/ ukrajinský smer:
„...Je načase i v našom ukrajinskom živote Východného Slovenska vyriešiť tento problém. Cesta k jeho vyriešeniu vedie jedine cez osvojenie si kultúrneho bohatstva celého ukrajinského národa. ...“[16]
II: Nebezpečie, ktoré vyplýva z realizácie rýdzo samostatného rusínskeho smeru rozvoja (rusínskeho separatizmu), respektíve z pokračovania západného („európskeho“) smeru rozvoja Rusínov.
- na Slovensku:
V argumentácii rusofóbov sa používajú vágne, prípadne spochybniteľné argumenty. Z tých konkrétnejších - straší sa ázijským spôsobom života ... nízkou cenou života na ruskej strane, vysokou cenou života na európskej strane ... I keď rusofóbmi uvádzané argumenty nepatria do kategórie argumentov rozhodných pre národnú či národnostnú príslušnosť, využívajú ich s cieľom izolovať nás od duchovného cyrilometodského odkazu a východného ruského kultúrneho zdroja. A ako vždy v takýchto prípadoch používa sa dvojaký meter. Na jednej strane nám Rusínom má ruský spôsob života a možno nižšia cena života v Rusku brániť v duchovnej orientácii na cyrilometodský odkaz a v kultúrnej orientácii na čerpanie z východného ruského kultúrneho zdroja, na druhej strane sa tento meter nepoužíva pre americký spôsob života a možno nižšiu cenu ľudského života v USA. Nebráni to Slovensku, Európe a možno celému svetu v prijímaní americkej kultúry = anglosaskej globalizácie. Nebránilo to Slovensku a ďalším štátom Európy a Turecka v tom, že si vybrali za svojho lídra – ochráncu USA, nebránilo im to vo vstupe do vojenskopolitického bloku NATO.
Zdá sa, že sme nepoučiteľný. Po 1128 rokoch latinizácie, sme sa dostali na pokraj zániku Rusínov. Už nemáme z čoho čerpať. Sme na hrane, a len tá nás delí od zmeny na slovenské nárečie. Ktorý národ by zaplatil za vágne „európske“ hodnoty, za „európsky“ smer rozvoja sebou samým – svojim zánikom ? [17] Veď takáto orientácia pre nás znamená, vzdať sa cyrilometodského odkazu - vzdať sa toho čo nás robí Rusínmi t.j. vzdať sa:
- byzantskej ruskej viery;
- byzantskej ruskej kultúry;
- cyriliky.
vzdať sa všetkého čo s tým súvisí. Nemyslíte si, že by bolo už načase niečo robiť ? Nemyslíte si, že je už načase prestať byť nepoučiteľný ? Že je načase zmeniť smer orientácie rusínstva na východný smer ? Nemyslíte si, že je na smiech, keď žiadame od Ríma, ktorý nás 1128 rokov latinizoval, rusínskeho biskupa ?! Nemyslíte si, že je na smiech, keď si myslíme, že zachrániť Rusínov nám pomôže Západ ? Veľa som sa o týchto otázkach rozprával s rimokatolíckymi duchovnými. Nezabudnem na rozhovor s jedným z nich, ktorý sa uskutočnil len pred pár rokmi. Po ako zvyčajne ostrej našej diskusii pri poháriku omšového vínka sa ma vážne spýtal: a akého náboženstva si Ty ? Odpovedal som grekokatolíckeho. Na to som uvidel na jeho tvári výsmešný úsmev – ktorý mi jasne povedal ďalší Rusnačok – bortačok, ktorý to nemá v hlave zrovnané. Je tragikomické, sledovať tento už známy vývoj, keď my s koreňmi slovansko – byzantskými sa stále tlačíme do priazne Západu, chceme odtiaľ čerpať silu pre život a rozvoj našej rusínskej kultúry. Západ nám nemôže dať to, čo nemá. A keby aj mal, tak prečo by mal pomáhať rozvoju konkurenčnej duchovnosti a kultúre ? Západ funguje na báze Divide et impera! = Rozdeľuj a panuj ! A na ťahaní medového motúza popod nos: Vy už nie ste barbari, vy už ste na vyššej kultúrnej úrovni ! Čo v preklade znamená: Dobre ! Dobre ! Z vás sa už môžu stať Anglosasi.
Napíšte pán Paďak, čo ponúkate namiesto mnou ponúkanej cyrilometodskej orientácie ? Osnovy tejto orientácie boli zverejnené v mojom článku: „Ad.: Námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku“ Новинкы 6/2013 na http://www.rusynacademy.sk/. і „Ad.: Námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku 1“ na http://www.holosy.sk/ Napíšte svoju víziu, svoj program.
Niektorí moji oponenti argumentujú tým, že väčšina Rusínov sú gréckokatolíci. To je pravda. Je však pravda i tá, že gréckokatolícky Rusíni sa rýchlo asimilujú na Slovákov. Teda v značnej časti sú to už len nálepkoví Rusíni = na úrovni slovenskej nárečovej skupiny. Pokiaľ s nimi v krátkej dobe nepopracujeme a nevlejeme do nich cyrilometodskú duchovnosť a kultúru, nálepku rusínstva zahodia. Vyvstáva preto otázka ? Máme právo stavať svoj Program Rusínov – svoju orientáciu na tejto neistej i keď početnej časti gréckokatolíckych Rusínov a orientovať sa na západný smer rozvoja rusínskej kultúry t.j. rozvoja Rusínov ako slovenskej nárečovej skupiny ? Alebo sa orientovať na i keď menšiu, ale stabilnú skupinu pravoslávnych Rusínov ? Tým, ktorým nevadí, že na ich predkoch bola páchaná genocída, ... že sú slovakizovaní, nech sa hlásia k Slovákom. A nech nám Rusínom, v našom rusínskom obrodzovacom hnutí nezavadzajú - neškodia.
- na Ukrajine:
značná časť veriacich, predovšetkým západnej (pravobrežnej) Ukrajiny (a to ako Rusínov, tak i Ukrajincov sú pod duchovným latinským vplyvom Ríma t.j. sú veriacimi grekokatolíckej, alebo dokonca rimokatolíckej cirkvi. Presadením sa samostatného rusínskeho smeru rozvoja (rusínskeho separatizmu), respektíve presadením sa ukrajinského (banderovského) nacionalizmu, pokračovaním západného („európskeho“) smeru rozvoja Rusínov (ale i Ukrajincov) sa Ukrajina pripojí k západnému civilizačnému priestoru, vstúpi do EU, NATO ... . A tak Ukrajina bude skôr, alebo neskôr v jednom mechu s nami, s Poliakmi ale i s Turkami ... Bude voľný pohyb osôb v rámci Šengenu. A skôr či neskôr bude Ukrajina čeliť iným hrozbám, ako „hrozbe“ rusofilstva, konkrétne:
* všade tam, kde duchovný latinizačný vplyv Ríma sa ocitne v západnom civilizačnom priestore sa zopakuje latinizácia a duchovná genocída, ktorá sa odohrala na nás Rusínoch v rámci Veľkej Moravy a Uhorska, v dôsledku ktorej vznikli Slováci ...
* v súčasnosti pokiaľ Ukrajina prijme rozhodnutie pripojiť sa k západnému civilizačnému prostrediu – obdobne, predovšetkým z obyvateľstva Halyčiny a Volyne (západnej Ukrajiny) vznikne nový národ podľa obrazu jej matky - vlastne macochy Poľska;
* na juhu vznikne voľné pole pre krymských Tatárov a Turkov ... Ktorí, (ako to už robia od čias bývalého prezidenta Juščenka) vyženú z juhu Ukrajiny svojimi známymi viac ako trojmetrovými dubinkami všetkých Slovanov ...
* a tak všetko na Ukrajine sa vráti i keď na vyššom stupni, (ale svojou podstatou do rovnakého stavu, aký bol pred Perejaslavkou radou z 8. januára 1654), ktorá pod vedením Bohdana (Zinovija) Michajloviča Chmelnického prijala rozhodnutie pripojiť sa k Rusku vo forme konfederácie.
Môj otec ma učil: keď budeš niekedy riešiť nejaký problém, skús sa naň pozrieť nie len svojimi očami, ale i očami Nemca, Francúza, Angličana, Rusa ... Predstav si ako by asi oni tento problém riešili. A potom prijmi svoje rozhodnutie. Nuž môj názor na to ako by sa na takúto fiktívnu situáciu pozerali anglosasi, ako by ju riešili:
- predovšetkým by sa do takej situácie ako my Rusíni nikdy nedostali;
- určite by skôr pochopili čo je latinizácia v ruskom prevedení, nie ako my to nevieme ani po 1128 rokoch;
- určite by nežiadali (ako my po 1128 rokoch latinizácie) episkopa od Moskovského patriarchátu, ale obrátili by sa na Rím;
- nikdy by sa potom, čo by na nich bola spáchaná ruská latinizácia nepchali do ruského vojenskopolitického bloku, nežiadali by Rusko za svojho lídra.
III. Záver:
Prečo cyrilometodský smer ?:
mimo už uvedeného:
* znamená pokračovanie v niekoľkostoročnej tradícii našich predkov – v úsilí za zachovanie a rozvinutie odkazu sv. Cyrila a Metoda;
* lebo česť, hrdosť na niekoľkostoročnú tradíciu Rusínov nezaplatia judášske groše.

Prečo nie latinský wichingovský „európsky“ smer:
* znamenal by zradu tradícií našich predkov ich úsilia, utrpenia, ponižovania ...;
* znamenalo by to hanbiť sa pred našimi predkami, ktorí sa na nás dívajú z druhého sveta ...;
* znamenalo by to nechať sa duchovne viesť Cirkvou, ktorá spáchala duchovnú genocídu Rusínskeho národa, uskutočňovala otvorenú latinizáciu a naďalej pokračuje v skrytej latinizácii;
* znamenalo by to padnúť na úroveň slovenského nárečia t.j. slovenskej nárečovej skupiny;
* znamenalo by to dať za pravdu Slovákom, že „Rusín má rozum len poobede“. Ináč povedané: Slováci mali rozum doobedu keď zradili odkaz sv. Cyrila a Metoda, a Rusíni na to prišli až poobede, že treba zradiť odkaz sv. Cyrila a Metoda;
* skôr či neskôr vedie k vojenskopolitickému začleneniu do západného civilizačného priestoru. V dôsledku toho duchovný a kultúrny tlak opierajúci sa o mocenskú zložku západného civilizačného priestoru mení pôvodne slovanský národ na anglosaský.
Môj záver: nesúhlasím s tvrdením autora článku uvedeného v názve článku (Koniec rusofilstva!) a tvrdím, že: Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !
Odkazy poznámky:
[1] Slovník cudzích slov, Samo Šaling ..., SPN Bratislava 1965 str. 951.
[2] Latinský biskup Wiching a veľkomoravské knieža Svätopluk I. sú zapísaní v príslušnej knihe kláštora na Reichenau ako osoby, ktoré v roku (874) uzavreli bratstvo viď: http://sk.wikipedia.org/wiki/Wiching .
[3] Predstaviteľ maďarizačného smeru uniatský biskup mukačevského biskupstva Š. Pankevič v rokoch 1870, 1871 (obviňuje redakciu Свѣт z „nebezpečných tendencií“, „rusofilského nacionalizmu“, posiela udania (na I. Rakovského), organizuje vnútorný prevrat v Spoločnosti sv. Bazila Veľkého v Užhorode = Rusínskej Matici = analógii Matice Slovenskej. Dosahuje toho, že z nej boli vyhnaní Аdolf I. Dobrianský, Ioann Ivanovič Rakovský ... Nahradili ich uniatskí duchovní promaďarskej orientácie na čele so županom Š. Negrebeckým a H. Markošom, ktorí nevedeli a ani slovo nerozumeli po rusínsky. Spolu s Pastellim, Tovtom sa snažia zlikvidovať dosiahnuté úspechy v rusínskom hnutí. „ ... Š. Pankevič v roku 1872 likviduje !? fond Общество (vytvorený s cieľom Výstavby «Ruského Národného Domu». K roku 1871 zozbieral 5500 guldenov)“ viď: Энциклопедия Подкарпатской Руси. Иван Поп. Ужгород, Издательство В. Падяка 2001, стр. 282, і Veda ľudu, ročník V. č. 18, Z dejín Ukrajincov na východnom Slovensku, PhDr. Ľudovít Haraksim, OSVETA, n.p. Martin 1957, str. 22, 23.
[4] Посмоть: http://ru.wikipedia.org/wiki/Добрянский-Сачуров,_Адольф_Иванович
[5] Ukrajinský spisovateľ Ivan Franko v svojej satirickej poviedke «Čistá rasa» publikovanej v roku 1894 zobrazuje strašné postavenie ukrajinského ľudu v Uhorsku po rakúsko uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Do úst reprezentanta maďarskej vládnucej triedy – aristokrata vkladá slová, ktoré dobre vystihujú plány tejto triedy, čo sa týka Ukrajincov. Ukrajinci sú vraj: “divosi, neschopní pre civilizáciu, vymierajú ako americkí Indiáni pri styku s Európanmi. K týmto Rusnákom nedôjde žiadny pokrok, vývoj sa ich nedotkne, všetka kultúrna práca je medzi nimi zbytočná. Dostali sme ich na etapu vymierania. Naša civilizácia vtlačila ich do priestoru, ktorý sa zužuje, kým ich existencia sa nestane historickou minulosťou. Rusnácke komitáty – to je naša Indian Rezervation, ktoré sa každým rokom zmenšujú, ako je to v Amerike“ viď: Veda ľudu, ročník V. č. 18, Z dejín Ukrajincov na východnom Slovensku, PhDr. Ľudovít Haraksim, OSVETA, n.p. Martin 1957, str. 22.
[6] Veda ľudu, ročník V. č. 18, Z dejín Ukrajincov na východnom Slovensku, PhDr. Ľudovít Haraksim, OSVETA, n.p. Martin 1957, str. 20, 21.
[7] Розмова сторіч, Іван Мацинський ..., СПВ Братіслава відділ української літератури в Пряшеві 1965, стор. 87 - 89, 126.
[8] Absurdnosť a zradnosť tejto orientácie vyplýva z historicky zaznávajúceho a pohŕdavého vzťahu Maďarov k starým Rusom a všetkému ruskému ako to vyplýva i z ich slovnej zásoby z využitia slova «ros - rus» „Keď si Uhri podrobili Slovanov, začali toto slovo užívať v pohŕdavom význame – začalo pre nich označovať blato, špinu (porovnaj. maď. „saros“ blatný, zablatený) a slovo „rus“ sa im stalo synonymom zla (maď. „rossz“ – zlý) viď: https://sites.google.com/site/newsbookinfo/nasa-historia-vseruska .
[9]« ... Ja som od r. 1813 až do r. 1822 študoval na učilišti užhorodskom. Boh ma obdaril nadaním, a všetkému som veril, čo ma učili, takže veril som tomu, že okrem Maďara niet na svete človeka; - ako sojka som sa naučil po maďarsky, a myslieť v tom istom duchu, násilne nabili do mojich citov maďarskí učitelia, opakujúc mi neprestajne: „EXTRA HUNGARIAM NON EST VITA“ a ja veril som všetkému, i cítil som podľa toho, písal básne maďarské, a sám (hanbím sa) hanil som Slovanov, lebo treba vedieť, že nás učili porekadlá: Tót nem ember, czudar orosz. Jedným slovom, Rus, alebo Slovák boli do samej čiernej zeme štvaný a vysmievaný» viď: Краткая биография Александра Духновича, каноника пряшевского им самым написанная, Дукля – 1963, № 3, стр. 84.
[10] Charakter tohto smeru „rusínskeho“ hnutia je vidieť na pozadí pomerov, ktoré vládli v Uhorsku po rakúsko uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Ivan Franko v svojej satirickej poviedke «Čistá rasa» z roku 1894 opisuje strašné postavenie ukrajinského ľudu v Uhorsku. Do úst reprezentanta maďarskej vládnucej triedy – aristokrata vkladá slová, ktoré dobre vystihujú plány tejto triedy, čo sa týka Ukrajincov. Ukrajinci sú vraj: “divosi, neschopní pre civilizáciu, vymierajú ako americkí Indiáni pri styku s Európanmi. K týmto Rusnákom nedôjde žiadny pokrok, vývoj sa ich nedotkne, všetka kultúrna práca je medzi nimi zbytočná. Dostali sme ich na etapu vymierania. Naša civilizácia vtlačila ich do priestoru, ktorý sa zužuje, kým ich existencia sa nestane historickou minulosťou. Rusnácke komitáty – to je naša Indian Rezervation, ktoré sa každým rokom zmenšujú, ako je to v Amerike“ viď: Veda ľudu, ročník V. č. 18, Z dejín Ukrajincov na východnom Slovensku, PhDr. Ľudovít Haraksim, OSVETA, n.p. Martin 1957, str. 22.
[11] Энциклопедия Подкарпатской Руси. Иван Поп. Ужгород, Издательство В. Падяка 2001, стр. 290.
[12] Русини (як Terra incognito) в III. тисячолітті, Протоієрей Димитрій Сидор.
http://pravoslavye.org.ua/2004/06/rusini_yak_terra_incognito_v_iii_tisya...
[13] viď: Ad.: Námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku 6/2013 http://www.rusynacademy.sk/ .
[14] sv. Konštantín - Cyril a sv. Metod, slovanskí vierozvestovia vyhlásení roku 1980 Jánom Pavlom II. za patrónov Európy, viď: http://sk.wikipedia.org/wiki/Patr%C3%B3n_Eur%C3%B3py .
[15] «My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, ...»viď: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/ .
[16] Розмова сторіч, Іван Мацинський ..., СПВ Братіслава відділ української літератури в Пряшеві 1965, стор. 230.
[17] Pozri časový priebeh rozhodujúcich udalostí, ktoré zapríčinili latinizáciu až duchovnú genocídu Rusínov: Ad: námety na riešenie rusínskej situácie na Slovensku; viď: Новинкы 6/2013 http://www.rusynacademy.sk, alebo: Exkurz do histórie: https://sites.google.com/site/newsbookinfo/exkurz-do-historie .
Zverejnené: 14. 03. 2013;
Rusínska verzia a aktualizácia: 15. 04. 2013. Oprava zátvoriek: 27.06.2013.

Пан Милан Семанчик, котрый

Пан Милан Семанчик, котрый реагуе в секции Политика на статю из секции История мае правду во векшинѣ своих твержень. Русины, як и вшыткы цивилизованы народы потребуют ся учити од иншых народов, а од Русов у первом рядѣ, што ся тыче литературы. Русы мают веце Нобеловых лавреатов, а Украинце ани едного. Русины и Русы сут собѣ не лем културно, языково, но и духовно близкы, бо проповѣдуют (говорю о литературѣ) гуманность, любов, нетерпимость до фашизма. Украинце проповѣдуют ненависть и фашизм (зась о литературѣ, напримѣр, недавный Шевченковськый лавреат Шкляр). Хыба пана Падяка была в том, же статю о литературѣ, конкретно о творчости Ивана Кизака замѣстив до секции История, а дав юй неадекватну и провокативну назву «Конець русофилству!», котра на русофобов дѣе, як черлена рянда на быка на корридѣ.

Zdieľať na Facebooku

Dneska je pjatnіca

29. august 2014


Юліаньскый календарь:

16. áвґуст 2014

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa.

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach.