DRUGETOVCI A VZNIK GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI

V dejinách gréckokatolíckej cirkvi je jedným z najdôležitejších momentov zjednotenie východných kresťanov s Rímom, ku ktorému došlo 24. apríla 1646 v Užhorode (dnešná Ukrajina). Aj keď je tento fakt medzi verejnosťou ako tak známy málo kto však vie, že o vznik únie sa pričinila šľachtická rodina Drugetovcov.

Prví Drugetovci prišli do Uhorska na začiatku 14. storočia s maloletým neapolským ašpirantom na trón Karolom Róbertom z Anjou, ktorý sa po zlomení moci oligarchov stal kráľom Uhorska. Podiel na upevnení kráľovskej moci mala nová šľachta, medzi ktorej zahraničnú zložku patrili aj Filip a Ján Drugetovci. Za svoju lojalitu získali od kráľa ohromné majetky a moc, ktorú si udržali ich potomkovia až do vymretia posledného mužského príslušníka rodu Valentína II., katolíckeho biskupa, v roku 1691.

I keď v čase reformácie prestúpili Drugetovci na kalvínsku vieru, čoskoro došlo k návratu do lona katolíckej cirkvi Jurajom III. Drugetom, ktorý tak na základe správy z jezuitskej ročenky učinil už v roku 1604. Juraj III. sa ukázal ako horlivý katolík, čo nemožno uprieť vplyvu neskoršieho ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmaňa, s ktorým absolvoval štúdiá u jezuitov v Prahe. Juraj III. pozval jezuitov do mestečka a vyhotovil aj základinu pre kolégium Spoločnosti Ježišovej, ktoré v Humennom vzniklo 2. júla 1615, po predchádzajúcom súhlase generálneho predstaveného rehole Claudia Aquavivu. Juraj ako horlivý katolík začal s rekatolízaciou Humenského panstva podľa zásady cuius regio, ejus religio , v ktorej mala zohrať hlavnú úlohu Spoločnosť Ježišova. Centrom rekatolizácie sa stalo novozaložené kolégium. Pátri jezuiti vykonávali rekatolizačnú činnosť tak medzi evanjelikmi a kalvínmi ako aj medzi Ruthenmi, s ktorými sa dostali do kontaktu v 13 stoliciach v Uhorsku. Rutheni, ako pramene označujú Rusínov, veriacich východného byzantsko - slovanského obradu, nebolo ľahké presvedčiť konvertovať na katolícku vieru, keďže sa neradi vzdávali východnej tradície a liturgiky. Postavenie východných kňazov nebolo závidenia hodné, keďže tak katolícka (Drugetovci), protestantská šľachta (Rákociovci) ako aj klérus jednotlivých cirkví neuznávali byzantsko - slovanský obrad za rovnoprávny. Považovali ho za náboženstvo pastierov, zemepánske dávky museli platiť aj východní kňazi. Preto Juraj III. Druget zameral najväčšie úsilie o pokatolíčtenie Rusínov, keďže okolie Humenného môžeme považovať v čase založenia kolégia za už pokatolíčtené. Od rodiny Drugetovcov vzišla aj idea únie, t. j. zjednotenie Rusínov s Rímom. Prvoradou úlohou jezuitov bolo presvedčiť byzantsko - slovanské duchovenstvo aby pristúpili na úniu. Juraj III. im sľuboval oslobodenie od pánskeho, ich synovia mohli študovať v jezuitskom kolégiu, mohli si ponechať obrad aj zvyky, mali byť zrovnoprávnení s katolíckymi kňazmi, mohli si voliť episkopa, ale museli sa podriadiť egerskému latinskému biskupovi, mali sa obliekať do čierneho.

Prvý pokus o úniu sa konal v roku 1614, kedy malo dôjsť k zjednoteniu v monastyre v Krásnom Brode. Tento pokus sa ale nepodaril i napriek značnému počtu duchovných, ktorí boli ochotní pristúpiť na úniu. Správy o konvertitoch nehovoria, z ktorých obcí pochádzali no môžeme sa domnievať, že z dedín kde pôsobili jezuiti. Stretnutia v Krásnom Brode sa účastnil aj gréckokatolícky przemyslský biskup Atanáz Krupecký, no odporcovia únie vyvolali vzburu a ľahko zranili aj samotného biskupa, ktorý sa ukryl v chráme. Vyslobodili ho až vojaci Juraja III. Drugeta. Neúspech zjednotenia spočíval v nepripravenosti ľudových vrstiev na zjednotenie, ktoré sa v rukách odporcov stalo rozvášneným davom.

Po smrti Juraja III. v roku 1620 prevzal šírenie unionistickej myšlienky jeho syn Ján IX. Druget. Šírenie únie nabralo rýchly spád a aj po náhlej smrti Jána IX. pokračovalo pod taktovkou jeho manželky Kataríny a syna Juraja IV. Okrem Drugetovcov a jezuitov podporovali úniu aj zjednotení baziliáni. Centrum misijnej činnosti sa časom presunulo do Užhorodu, kde darovala Katarína Drugetová dvom baziliánom misijný dom. O ich činnosti sa dozvedel jágersky rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič, brat Kataríny Drugetovej. To on pozval do Užhorodu na poradu tých duchovných východného obradu, ktorí sú za zjednotenie. Na užhorodskom stretnutí mali oficiálne pristúpiť k jednote s katolíckou cirkvou. Deň podpisu únie bol stanovený na 24. apríla 1646. V stanovený deň sa v Užhorode v zámockej kaplnke zišlo 63 kňazov z 13 uhorských žúp, ktorí tu prijali vyznanie katolíckej viery.

Zaujímavým faktom je, že prítomní duchovní nepotvrdili tento akt svojimi podpismi na žiadnom dokumente, i keď by to takejto historickej udalosti prináležalo. Samotnej únii nepripisovali veľký význam a spočiatku ju brali ako záležitosť medzi zemepánom a jeho poddanými o čom svedčí aj dátum informovania pápežskej kúrie ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lipaiom o vzniknutej únii a to až v roku 1651. Po smrti biskupa Tarasoviča, ktorý sa striktne držal pravoslávia, bol za mukačevského biskupa zvolený Peter Parthenius Petrovič, jeden z mníchov baziliánov spomínaných vyššie. Biskup Petrovič užíval titul BISKUP MUKAČEVSKÝ, KRÁSNOBRODSKÝ A SPIŠSKÝ a dokonca uvažoval o presunutí biskupského sídla z Mukačeva do Humenného, k čomu však nikdy nedošlo.

Uzavretím Užhorodskej únie 24. apríla 1646 sa zavŕšili snahy Drugetovcov o rekatolizáciu poddanského obyvateľstva žijúceho na Humenskom a Užhorodskom panstve, ktorého iniciátorom bol Juraj III. Druget. Idea únie a zjednotenia východných veriacich vzišla práve z prostredia šľachty v čase boja medzi jednotlivými konfesiami o každú dušu. Neboli na nej priamo zainteresované vysokopostavené cirkevné kruhy ba ani štátna administratíva. Únia sa rozšírila aj na panstve Mukačevsko a to po smrti Juraja Rákociho, kedy jeho manželka Sofia Bátoriova konvertovala späť na katolícku vieru. Tak myšlienka Drugetovcov prekročila prah Humenského a Užhorodského panstva a vošla do histórie, ktorej posolstvo nesú v sebe súčasní Rusíni.

Použitá literatúra:

LENČIŠ, Š.: Šľachtický rod Drugetovcov z Humenného. Humenné 2003.

CORANIČ, J.: Vplyv Drugetovcov na vývoj Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v 17. storočí. In: Šľachtický rod Drugetovcov a Humenné. Humenné 2007.

HARAKSIM, Ľ.: Užhorodská únia a východné Slovensko. In: Historický časopis, roč. 45, 1997, č. 2, s. 194-206.

Obrázok používateľa JančoO

Greckokatolícka cirkev i

Greckokatolícka cirkev i cez intrigy a okolnosti za ktorých vznikla zostala len preto, že plnila nezastupiteľnú úlohu v udržiavaniu pospolitosti Rusínov a v poslednej dobe bola prenasledovaná jak komunistami tak novo ukrajincami. Pridávajú sa už i Slováci zavádzaním obradu v slovenčině. Rusíni chcú mať tiež obrad v bežnom styku používaným ľudovom jazyku ( staroslovienčinu kňazi priplietli do spisovnej rusinčiny (v modernej dobe je oddelenie cirkvi od svetských záležitosti a nie každý Rusin je veriaci)

Jak ša hvarit, horsyj

Jak ša hvarit, horsyj poturcenec jak turka!!! ta i my rusnaci sme taky!!! To grekokatolici sa sami poslovencujut, nychto insyj...!!!

"Od rodiny Drugetovcov

"Od rodiny Drugetovcov vzišla aj idea únie"- určite? bola 1.na svete? keď UŽ "gréckokatolícky przemyslský biskup Atanáz Krupecký" bol pri 1.pokuse o uniu? =nepredbehol tych drugetovcov s tou ideou niekto skor?
a ked predtym neboli greckokatolici, uniati, neboli pravoslavni?-)

Co sa unie tyka, myslienka

Co sa unie tyka, myslienka na uniu je samozrejme stara vec. Ved o com bola brest-litovska unia a starsia florentska unia ak nie o zjednoteni. V uhorskom meradle vsak myslienka zjednotenia naozaj vzisla od Juraja III. Drugeta a nie od vysokeho katolickeho kleru, ktory sa o jej vzniku dozvedel az neskor a skutocne bola spociatku tato zalezitost vnimana ako problem feudala a jeho poddanych rieseny v ramci cuius regio, eius religio. Smile

Opakuje sa tu donekonečna

Opakuje sa tu donekonečna jeden podstatný omyl, že totiž "Rusínski veriaci konvertovali ku katolíkom". Je to nezmysel, ktorý je zreteľný z mnohých cirkevných dokumentov tých čias. Odkedy Rusíni prijali kresťanstvo, vždy boli katolíkmi. Treba si uvedomiť zmysel tohoto pojmu. Katolícky neznamená rímsko-katolícky (latinský).Aj keď cirkev Rusínov bola organizovaná tradične tak ako od čias vzniku kresťanstva, teda na monastyrskom princípe, a nie systémom farností a diecéz ako sa NESKôR modifikovala na západe v rímskej-latinskej sfére, napriek tomu vždy za svoju hlavu považovala pápeža (možno na nejaké malé výnimky). Keby to tak nebolo, prečo by sa rusínski episkopi-archimandriti (predstavení baziliánskych kláštorov) sťažovali pápežovi na nátlak zo strany latinských biskupov a šľachty (západnej-nerusínskej) aby sa podriadili ich jurisdikcii. Nič iné nebola ani Únia. Bolo to len podriadenie  grécko-katolíckej (rusínskej) hierarchie latinskej jurisdikcii, teda ostrihomskému a iným arcibiskupom. (Dalo by sa to nazvať aj dobíjanie a obsadenie cudzieho územia.) Keby sa predstavení (episkopi=biskupi) rusínskej cirkvi necítili byť podriadení pápežovi, načo by sa s ním vôbec bavili? On by predsa pre nich nebol autoritou. Treba pochopiť, že mnohé omyly vo výklade histórie vznikali nepochopením historických dobových pojmov a ich nevedomým alebo aj vedomým prekrútením.

Napríklad pojem "pravoslávny" neznamenal v počiatkoch rusínskej cirkvi to isté čo dnes. Teda ak sa v textoch vyskytlo "pravoslávny veriaci", neznamenalo to automaticky, že to boli odpadlíci od katolicizmu (tzv. schizmatici). Pravoslávny = pravoverný. Treba si tiež uvedomiť, kto písal podobné historické dokumenty ako tie o Únii. Boli to ľudia, ktorí pokladali všetkých, čo neboli latinského obradu za minimálne schizmatikov, ba často aj za neveriacich, pohanov. Dnes sa preto zmienky o schizmatikoch v historických dokumentoch automaticky interpretujú tak, že išlo o pravoslávnych (v dnešnom ponímaní), tak ako boli nazvaní aj rusínski svjaščenici, ktorých Úniou akože vrátili do katolíckej cirkvi.

Teraz musím, napriek tomu, že nemám žiadne vzdelanie ani skúsenosti v oblasti historiografie, vysloviť podozrenie, že aj renomovaní historici a bádatelia (ako napr. aj pán Ivan Pop v Malých dejinách Rusínov) sa pri svojej práci dopúšťajú povrchností a zjednodušení a v mnohých ohľadoch si nedajú dosť námahy s hľadaním súvislostí a tým sa nevedomky (niektorí nie) dopúšťajú skresľovania histórie.

Zdieľať na Facebooku

Dneska je subota

24. august 2019


Юліаньскый календарь:

11. áвґуст 2019

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.