Čistá rusínska duša Michala Zavackého - namiesto nekrológu

Moja duša, mysliaca na strateného kamaráta Miša, ma donútila napísať týchto zopár reminiscencií. Boli sme rovesníci, ale paradoxne, sme sa stretávali takmer výlučne kvôli človeku, ktorého sme nikdy živého nevideli. Áno, Andy Warhol.

Takmer pred štvrťstoročnicou začal Mišo organizovať rusínsky festival v Mikovej venovaný Andymu Warholovi, svojmu príbuznému. Rodné meno matky Andyho Warhola je Zavacká. Miková je rodisko oboch rodičov nášho slávneho umelca. S organizovaním festivalu som mu pomáhal aj ja, hlavne prvých asi 5 – 7 ročníkov, keď potreboval Warholov portrét na pódium a dokonca som v úvodných častiach festivalov mal krátke príhovory o našom veľkom rusínskom umelcovi – svetoznámom Američanovi. Mišo mi na festivale dával priestor aj ako autorovi dokumentov o Warholovi a takisto ako muzikantovi, spevákovi či porotcovi. No neskôr mi jedného dňa povedal: „Ďoďu, našym ľuďom netreba andrgraund, nepoznajut to, nechoťat ani nepotrebijut.“ Neľubylo sja mi to, ale mal pravdu. Okrem Warhola sme mali spoločné aj to, že on (i ja) sa poctivo staral o svoju dobrú, pre každého tú najlepšiu mamku, dochovali sme každú tú svoju, keďže nás obidve práve tohto roku opustili. Mišo bol workoholic, čo bola príznačná črta aj A. Warhola. Šiel svojou cestou, málokedy (len keddy-teddy) si dal poradiť. Mal vlastnú hlavu a tou sa riadil a riaditeľoval. WARHOLfest sa v jeho podaní vypracoval a vyprofiloval ako najväčší festival s niekoľkotisícovou návštevnosťou v širokom ďalekom blízkom okolí, ani mestské festivaly – medzilaborský ani svidnícky festival mu nekonkurovali napriek oveľa dlhšej tradícii a neporovnateľnosti počtu obyvateľov malej horskej dedinky s mestom! Kuly a Desmod, Kuko a Horkýže Slíže, Zuzana Smatanová, Ego, Rytmus, Svidníčanka Kristína, Honza Nedvěd, ale aj svetové hviezdy pop music Boney M, Modern Talking, Bad Boys Blue, aj keď čiastočne revivalové, to je len čiastočný výpočet interprétov. Michal Zavacký mal a naplnil predstavu multižánrového festivalu, kde samozrejme každoročne hrali najväčšie hviezdy folklóru, a to nielen rusínskeho, napr. Kandráčovci, Kollárovci, Rusynsky HoLoSy, Lúčnica atp. Mišo sa tým netajil, že robí komerčný festival, kde je folklór aj moderná hudba, pre každého niečo, aj pre mladých aj pre tých skôr narodených, taká jednoduchá ľudová zábava, nie umelecká, nie akademická. Michalovi sa podarila za dva tucty rokov obrovská vec – svojou poctivou mravčou každodennou prácou spojil nielen rodákov, ktorí sa každé leto vracajú do svojho rodného hniezda aj z veľkých diaľok, ale spojil stovky sponzorov a životy tisícov ľudí, ktorí sú už až návykovo zvyknutí stretávať sa každé leto v Mikovej pod rúškom multižánrového festivalu. Keď sa široké masy ľudí dozvedeli nespravodlivú správu, že mladý Michal Zavacký odišiel do večnosti, takmer každý si pomyslel, že je to obrovská škoda, že čo bude ďalej s festivalom. Je to významná kultúrna udalosť, toto Mišovo veľké dielo, jeho dieťa, ktorému sa tak poctivo dlhodobo a starostlivo venoval, že ho vypiplal od detstva, postavil na nohy, previedol cez problémovú pubertu až do úplnej dospelosti, pretože nemal rodinu ani deti. Takže verím, že toto jeho dospelé 24. ročné dieťa je už sebavedomé, pevne stojace na vlastných nohách, preto by malo byť schopné samostatnej existencie už aj bez pomoci svojho otca. V roku 2016 by mohlo a malo by osláviť štvrťstoročnicu svojej existencie! Tento festival by určite mal niesť okrem Warholovho aj meno Michala Zavackého, pretože on jediný držal a udržal tento festival pri živote napriek každej nepriazni, hlavne finančnej. Práve on obetoval spústu nespočítateľného času, úsilia, práce a v neposlednej miere aj peňazí na chod festivalu. Vďaka Mišovi Miková nie je tou zaspatou ani zaspávajúcou obcou, aká je typická pre náš ekonomicky slabý východ, či severovýchod Slovenska. Aj ja rád pomôžem, aby Mišov warholovský rusínsky festival v Mikovej prežil a rozvíjal sa ďalej. Vďaka Mišovi Zavackému MiKoVá žije a verím, že bude žiť aj naďalej, dúfam, že festival nezanikne a bude jestvovať aspoň do 50ky, aby zbližoval a tešil všetkých Rusínov, ako aj všetkých dobrých ľudí nášho kraja.
Mišovi sa podaril ešte jeden husársky kúsok. Američania majú údajne zmapovaný takmer každý deň velikána Warhola, ale tento konkrétny fakt o jeho rodine netušia ani najlepšie, najpresnejšie a najpravdivejšie biografické knihy. Nie kunsthistorici, ale jedine on – Mišo Zavacky bádaním po archívoch zistil podrobné fakty o živote Andyho rodnej prvorodenej sestry, vrátane dátumov narodenia i úmrtia. Podľa mňa je to svetový objav.
Navždy mi ostanú v pamäti vryté spomienky na Miša. Spomedzi nich aspoň dve. Píše sa rok 1994 a my s Mišom sme spoločne na historickom otvorení inštitúcie The Andy Warhol Museum, Sandusky St. 117, Pittsburgh, Pennsylvania, za veľkou mlákou, v krajine neobmedzených možností – v AMERIKE. Je PIATOK TRINÁSTEHO – special crazy warholovský deň, máj. Opening ceremony je v plnom prúde, strýko Sam na dlhočizných obrovských chodúľoch sa promenáduje na širokej avenue v Pittsburghu, v rodnom meste Andyho Warhola – Andrijka, ktorého otec Andrej Varchola je z Mikovej – It`s Oh Key! Všade husté húfy ľudí, pravda najviac domácich Američanov. Atrakcie všemožného druhu – pármetrový had na ramenách sexikrásavice-parádnice, maketa Andyho Warhola v nadživotnej veľkosti – ale aj maličká bábka a exotické a erotické tance polonahých černochov. No najviac nás zaujal americký folklórny súbor SLAVJANE s tancami na rusínske melódie. Večer pri jazere boli úžasné FIREWORKS – ohňostroj krajší ako u nás doma za VOSR - veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, o čom som referoval aj Gajovi Kurucovi živým vstupom do Rock FM rádia. Vo vnútri 7 poschodového múzea naplneného asi 40imi tisícami Warholových originálov – vo vstupnom foyer je na stene do kovu vygravírovaný nápis o Warholovom pôvode: CARPATHO-RUSYN. A my s Miškom, vtedy ešte mladí rúči mládenci, vybehli sme si do blízkeho obchodu – pozval ma na nanuky do ruky. Neboli to hocijaké maškrty, také u nás ešte vtedy nebolo vídať, obrovský nanuk s bohatou čokoládou a ani orieškami nešetrili. Proste pochúťka – Amerika! Dali sme si po jednom, potom ešte jeden a potom znova a zas ešte raz. A Mišo mi povedal: „Šak lem raz zme v Hameryki, ši tivko si dožyčime...“ Pravdu mal, myslím, že sa tam už viackrát nedostal, vietor ho tam nezavial... Brat slávneho Andyho, John Warhola, ktorý nás ubytoval do hotela Holiday Inn, nám na druhý deň povedal: „Šytky ste byli u federalni televiziji.“ S Johnom sme boli na hrobe ich rodičov – WARHOLA a na hrobe jeho slávneho brata ANDYho. Viď foto. V nedeľu nás John zobral k sebe domov na slávnostný nedeľný obed, ktorý sme spolu s Mišom strávili s jeho celou rodinou.
Druhý, pre Miša typický, zážitok je starý len zopár rokov, myslím 2 či 3. Stalo sa to nad ránom po skončení mikovského festivalu. V areáli školy sa motali nejakí Stropkovčania. Mišo im povedal: „Chlopci, poďte, dam vam guľaš.“ Oni mu odpovedali: „Ujo, ale my nemáme peniaze.“ Mišo im dobrosrdečne odpovedal: „Šak ja od vas ani žadny neprošu.“ A dal sa im najesť. Ešte dodal: „Raz ňa tu nebude, budete na ňa v dobrim spomynaty.“ Dobrák Mišo, a ani nikto z nás, netušil, že sa to, bohužiaľ, tak rýchlo naplní. A tak teraz všetci spomíname na jeho skvelé, jednoduché, ale veľmi dobré a milé rusínske srdiečko, na jeho čistú a nezištnú ľudskú dušu, na jeho úžasnú pohostinnosť, keď vyhostil doslova každého, počnúc veľaváženými pánmi sponzormi až po jednoduchých ľudových ľudí a to dokonca každý rok dvakrát. Počas festivalu a potom neskôr organizoval, nazvime to, dozvuky. Michal nemal opokoja, keď skončil jeden ročník, okamžite mu začínala práca, organizovanie a premýšľanie ako urobí nasledujúci, akých umelcov pozve a kto bude na pódiu vystupovať o rok. Michal bol nielen dušou, srdcom, mozgom ale aj rukami festivalu, obetoval mu všetko, čas, prácu, úsilie i peniaze. Žil hekticky, pretože svoj život naplnil prácou a to sa mu stalo aj osudným. Entuziazmus Michala Zavackého bol príznačný, príkladný a nákazlivý. Takého organizátora ťažko nájsť, pochybujem, že vôbec existuje, a aj preto nám Michal bude veľmi chýbať.

Vičnaja pamjať Myxalovi.

Mgr. Jozef Keso Keselica

Zdieľať na Facebooku

Dneska je četver

25. apriľ 2019


Юліаньскый календарь:

12.áпріль 2019

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.