Звыкы і традіції

Obsah rubriky

Kraj, kde Rusíni žijú bol po stáročia krajom vzdialeným centrám štátnych útvarov a to na ktorúkoľvek svetovú stranu. Cesta sem bola dlhá a náročná, úrady často na túto oblasť akoby zabúdali. Mnohí obyvatelia tohto, od svetových udalosti vzdialeného kraja, dlhé roky nestretli nikoho okrem susedov z rodného sela, prípadne obyvateľov dedín v najbližšom okolí. Samozrejme, dnes je už tomu inak, ale dlhoročná izolovanosť rozvinula svojrázne zvyky a obyčaje, ktoré si Rusíni predávali z generácia na generáciu a ktoré dnes môžeme považovať za jednu z najväčších devíz tohto kraja. V rámci rubriky Zvyky a obyčaje budú zverejňované príspevky dotýkajúcej sa práve tejto, veľmi významnej, časti identity karpatských Rusínov. Čerpať budem z nie je veľmi popularizovaných, ale aj napriek tomu, veľmi cenných prác etnografov, ktorý sa problematike venovali v rámci svojej vedeckej práce. Pôjde o voľnú interpretáciu, cieľom nie je vedecká exaktnosť, ale priblíženie zvykov a obyčají širokej laickej verejnosti.

Záchranný dokumentačný výskum hudobného a tanečného folklóru rusínskych obcí

Folklórny súbor Ruthenia v spolupráci s odborníkmi z radov etnológov,
etnomuzikológov, etnochoreológov, tanečných a hudobných pedagógov v
druhej polovici minulého roka uskutočnil záchranný a návratný terénny
výskum hudobno-tanečnej tradície v rusínskych obciach Spiša Torysky,
Poráč, Malý Lipník, Sulín, Legnava, Údol, Slovinky, Nižné Repáše,
Závadka, Oľšavica, Brutovce, Starina, Hajtovka a Osturňa.

Puščaňa pripomínajú začiatok Veľkého Pôstu

Fašiangy alebo Masopust sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou trvajúcim od od Troch kráľov až do začiatku pôstu. Ide o výrazný všeľudový sviatok hodovania, pitia, veselosti a zábavy, populárny takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, Čiech a Moravy. Zaujímavosťou je, že u Rusínov severovýchodného Slovenska a Podkarpatska sa toto obdobie karnevalovým spôsobom takmer vôbec neslávilo. Výnimku tvorili rusínske obce v oblasti Spiša. Burlivá bola hlavne posledná nedeľa masopustného obdobia (tzv. syropustná nediľa) nazývaná Puščaňa (Пущаня).

Roždestvo Christovo - Kristovo narodenie podľa juliánskeho kalendára

U väčšiny kresťanských veriacich oslavujúcich narodenie Krista podľa gregoriánskeho kalendára doznieva sviatočné vianočné obdobie sviatkom Zjavenia Pána - Troch kráľov. Pravoslávni kresťania a časť gréckokatolíkov, oslavujúcich Vianoce podľa juliánskeho kalendára, si na sviatok Troch kráľov zasadnú k štedrovečernému stolu, to znamená 13 dní neskôr ako ostatní kresťania.
Vyčerpávajúci, informačne hodnotný popis zvykov a povier súvisiacich s Rizdvom podal vo svojom príspevku СВЯТЫЙ ВЕЧУР Пiд Дукльов na stránkach Holosy.sk Maťo. Dnes sa veriaci zídu na bohoslužbách nazývaných Veľké povečerie - Velikoje povečenie. Po Štedrom dni, vo štvrtok 7. januára, oslávia sviatok narodenia Spasiteľa - Roždestvo Christovo, v piatok sviatok Zbor presvätej Bohorodičky - Sobor prsv. Bohorodici  a 9. januára si pripomenú prvomučeníka sv. Štefana - Sv. prvm. Štefana. Sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Či už vo vašom domove oslavy vianočných sviatkov doznievajú, začinajú alebo „druhé“ Vianoce su pre vás vhodnou príležitosťou pre stretnutie v širokom kruhu rodiny u starých rodičov prajem Vám príjemne prežitie týchto dní a len to dobré v začínajúc roku 2016 (podľa juliánskeho kalendára začína 14.januára). Verím, že Holosom zostanete verní aj v tomto roku a svojim záujmom podporíte zmysel existencie tohoto otvoreného webového projektu.

Yde selom rusуns´kŷj betlehem (Rіzdvjana уhra уz Stavnoho)

Už mуnulo vece hу dvadc´at´ rokіv, jak najšov уm škols´ku tejku pomežу papіr´a moho pradіda Mуchajla Paďaka (1886–1964) – vecerіčnoho starostŷ (1920–1944) velуkoho verchovуns´koho sela Stavne, što s´a rozl´ihat pіd horov Čeremchov u dolуnі rіčkŷ Už. Sut´ to šіst´ požovklŷch lуstіv уz scenarіjom betlehema, cу jak to poznačenoje na tіtulі – «Roždestvennoj уhrŷ», kotru mŷ tuj nуže publіkujeme.