Rusaľa, Rusaľa, bohaté Rusaľa

Na 50. deň po Veľkonočných sviatkoch pripadá sviatok Zostúpenie Svätého Ducha (Sošestvije Svjatoho Ducha, Сошествие Святого Духа). Tohto roku sviatok  vychádza na 12.6. U Rusínov je tento sviatok známy ako Rusaľa (Русаля, Трійця, Зелені свята). Pôvodne bol sviatkom zosnulých, ale svoju prastarú pohanskú funkciu už dávno stratil. Dnes je označovaný ako sviatok zelene, rastlinstva a symbolizovali bujnú vegetáciu začínajúceho sa leta. Charakteristickým symbolom sú posvätené lipové alebo lieskové vetvičky, ktoré majú ochrannú funkciu pred nešťastiami a všetkým zlým. Zdobia sa nimi domy a hospodárske budovy. V cerkvi posvätené vetvičky, zapichovali kedysi hospodári do svojej ornej pôdy (zemľi), aby krúpy nezničili úrodu (žeby hrad urodu nezahubil - жебьі град уроду незагубив). Tento sviatok sa slávil zvyčajne tri dni. Po bohoslužbe v prvý deň sviatku obchádzal sprievod so zástavami, ikonami a kňazom polia, posiate obilím, a svätil ich svätenou vodou. Na medziach sel sa zakopával drevený kríž, ktorý mal chrániť úrodu.
V Sulíne v sobotu neobrábali polia, dievčatá zdobili (májili) dom zeleňou z liesky, jaseňa, brezy a všetkých listnatých stromov. Vešali ju na drevený strop v izbe, na zárubne dverí a okien. Aj pastieri zeleňou zdobili dobytok. Okolo rohov im uväzovali zelené halúzky. Mládenci stavali dievčatám pred dom vysoké máje. Postavené máje sa museli zapiť a pri tejto príležitosti sa za sprievodu harmoniky konala veselá zábava. Skupinky mládeže sa grupovali v častiach dediny, napríklad: Dvorožňakovka, Maľarovka, Šolteši, Hutňania a pod. Zábavy sa usporiadali v prázdnych domoch alebo tam, kde nebola početná rodina. Najčastejšie bývali v Ulinom, Kučovom, Chocholikovom a Vazorkovom dome.
V niektorých obciach okolo Bardejova považovali Rusaľa za hlavný sviatok pastierov. Tí ho slávili v lese po dobu troch dní a nocí. V deň pred sviatkami si pastieri zhotovili figurínu človeka (džadka - джадкa) z dreva a slamy a obchádzali s ňou všetky domy, pričom zbierali dary (potraviny) pre túto figurínu. Časť potravín potom vymenili v krčme za pálenku a zvyšok si vzali so sebou do lesa. Každá pastierska skupina slávili tento sviatok na inom mieste. Niektoré skupiny mali so sebou muzikanta (hudaka - гудакa), ktorý im hrával k tancu. Obľúbenou zábavou bola pastierska svadba (pastirske vesiľa - пастирське весіля).
Ďalším symbolom tohto sviatku bola májka („май") - smrčok nebo briezka ozdobené farebnými stužkami. Chlapci spoločne stavali májku na pastvine pred kostolom alebo uprostred sela. V noci takmer každý chlapec postavil májku dievčine, ktorá sa mu páčila. Tým dával v seli najavo, že táto dievka je už zadaná. Na dvore alebo na streche dievčininho domu sa niekedy objavil i dve až tri májky, čo niekedy viedlo k bitke medzi chlapcami o dievča. Po druhej svetovej vojne bol v niektorých obciach tento zvyk prenesený na 1. mája.
Zvyky na Rusaľa spojené so stavaním májky sú obľúbeným námetom pódiových programov rusínskych folklórnych súborov. Často používanou je pieseň Ej prišli mi rusaľa:

Ej prišli mi Rusaľa, na mij velikyj žaľ
Nemam ja frejira, nemam ja frejira
Chto mi postavit maj.

Ej nemam ja frejira, ale ja mam ale brata
Ta vin mi postavit, ta vin mi postavit,
Choc lem z jadlivčaka

Ej nemam ja frejira, ale sobi najdu,
Ked ja dneskaj večur, ked ja dneskaj večur
kolo korčmy zajdu

V muzike si ju môžete vypočuť v podaní folklórnej skupiny Javorina z Torysiek.

Inú verziu tejto skladby pod názvom Idut mi Rusaľa si môžete vypočuť v podaní folklórnej skupiny Jalinka z Oľšavice.