Svjatyj Večur pid Dukľov

Prichodit čas Rizstvjanych Svjat. A proto’m sja rozhodnuv vam opisati zvyky i poviry ľudi pid Dukľov spojeny zo Svjatym Večerom.
Na Svjatyj Večur sja stavat barz skoro rano a to i z praktickych dovodiv – treba šytko narychtuvati na tri dni svjat. Potribno narychtuvati dryv, kormivo pro zvirjata, gazdyni musjat navariti vecej jisti, bo u nas sja na Rizstvo nikoli ne varit jisti. Dakuj z rana treba šytkym povertati što mame požyčane, bo brez svjata nemat byti kolo obysťa nič požyčane. Na Svjatyj Večur sja ne chodit po chyžoch, by zme do dakoho nezanesli bidu. Chlopi sja venujut gazdivskij roboti, baby varjat jisti i prjačut chyžu a diti paradžat stromik. Stromik sja v rusinskych chyžach ne robit lem todyľ, kiď majut u rodini žalobu (ši ne perešol rik od smerti bližňoho). Poznam pripady, že kiď umer did a u rodini mali maly diti ta neparadili stromik a pruťanu mitlu. Pered večerom sja cila rodina zapajat do kormiňa zvirjat, by nič na hospodarstvi nezostalo tot večur holodne.
Pripravuje sja i stil. Pid stil sja klade soloma (bo Isus Christos po narodžiňu byv položenyj na solomu), sykyra abo motyka (podľa toho, čomu sja rodina venuje – ci gazduvaňu abo roboti u lisi), kolo stola sja okrutit lanc na kotrym budut šytky cilu večerju mati položeny nohy (by cila rodina trimala dovjedna jak toty ohnivka na lanci). Stil sja prikryvat bilym obrusom pid kotryj sja davat na každyj rih stola dajaka koruna i žmeňa pšenici (by v rodini ne chybuvav chlib i hrošy). Sered stola sja stavjat posvjačena švička, kotra zapchana do horňate z pšenicov. Jej švitlo ošvičuje chyžu cilu večerju, šytky ostatny švitla sja zhasjat. Na stil sja kladut šytky jidla, každe u svojij misci. Taniry sja nedavajut, rodina jist dovjedna zo spoločnoj misky. Na stil sja obyčajno klade cholem 7 jidel. U nas sja klade mid z chlibom, časnok­, jabko, kapusta z pancakami, mačanka varova, mačanka bandurčana, perohy z kapustov i syrom i bandurkami, bobaľky z makom, polivka z čočky abo horochu, naša tradična slivčanka, ryba. Na Svjatyj Večur sja varjat šytky obvykly pisny jidla, by nijaka z potravin na rik ne schybla. Samo sobov cilyj deň sja stroho postit a šytky jidla sut pisny, u rusinskych chyžach sja na Svjatyj Večur ne jist mjaso, ani nijaky inšy masny jidla (bandurkovyj šalat, zakusky a pod.). Na stoli musit byti šytko porychtuvane tak, by nichto ne stavav od stola i neodchodil od ňoho. Vse sja davat na stil i jedna žyčka na vecej, by byla porychtuvana, kiby sja zastaviv dajakyj podorožnij pri chyži. Klade sja i jeden tanir i žyčka pro našych pomeršych a pro nich sja robit i okreme misce pri stoli.
Večur, jak zasvitit perša zvizda na nebi sja rozospivajut cerkivny zvony – znak že treba idti večerjati. Cila rodina sja ide myti. Pamjatam soj, že dakoli zme sja myli na rini abo kolo studni, teper u chyži no u lavori by voda lem tota jedna byla. Najsamperše sja idut myti did i baba, potim gazda z gazdyňov a nakonec diti taj inšy hosti. Každyj sja myje z hrošami, jaky mu dast do ruky najstaršyj člen rodiny.
Všytky priklikame na kolina a dovjedna molimesja. Potim sidame hu stolu. Holova rodiny sklikuje po meni pomeršych bližnych hu večerji. Najstarša baba robit každomu krestik z medom na čalo (by zme byli taky solodky jak tot mid). Potim suj pripjeme štamperlikom palinky (by sja jidlo na žaludku ne chopilo). Dalej sja jist po stručku častku a rozkrojuje sja jabko na teľo falatkiv, keľo ľudi večerjat plus jeden falatok do dinerky pro zvirjata. Jabko sja rozkrojit na šyrku a podľa seredka sja predpovidat, jaka bude rodina zdrava po cilyj rik. Každyj musit jisti z každoho jidla a gazda z každoj misky odobere do dinerky pro zvirjata. Po večeri sja rozosviťat dalšy švitla a holova rodiny zaduje z verchu svjačenu švičku. Kiď ide dym do hory abo do toho boku de porožne misce ta je dobri, kiď dym smeruje na dakotroho čolovika za stolom, tot sja pravdipodibno druhoho svjatoho večera nedožyje.
Po večeri sja šytko zo stola odložyt na svoje misce, bo to sja bude dojidalo na Rizstvo, bo v tot deň sja ne varit. Prichodžajut viflejemci i spivajut koľadky. Potim šytky ľude idut do Cerkvi na Velikoje Povečerije.

A ja Vam žyču Blahoslovleny Rizstvjany Svjata! I prošu Vas, napište komentari jaky sut zvyky u vašych rodinach, seloch, krajoch.

CHRISTOS RAŽDAJETSJA! SLAVIME JEHO!

 

Pozri súvisiace články: 
Zdieľať na Facebooku

Dneska je nediľa

26. maj 2019


Юліаньскый календарь:

13.май 2019

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.