Ja Rusyn jesm

Karpatskí Rusíni žijú v samom srdci Európy pozdĺž severných a južných svahov Karpát. Na Slovensku žijú Rusíni v severovýchodnej časti krajiny, v Prešovskom kraji. Pre oblasť obývanú Rusínmi je charakteristický hornatý terén, ktorý nikdy neumožňoval rozsiahlu poľnohospodársku produkciu. Preto boli v minulosti Rusíni obyčajne chudobní, a aby prežili, často boli nútení pracovať v susedných oblastiach alebo museli natrvalo emigrovať. Bohužiaľ, ani dnes tomu nie je inak.
Rusíni patria k slovanskej vetve indoeurópskych národov. Ich dialekty sa klasifikujú ako východoslovanské a nakoľko Rusíni žijú v pohraničnej oblasti, ich dialekty sú značne ovplyvnené poľskou, slovenskou a maďarskou slovnou zásobou. Tieto vplyvy s početnými liturgickými termínmi a nárečovými slovami unikátnymi pre Rusínov sú tým, čo odlišuje ich hovorový jazyk od iných východoslovanských jazykov napr. od ukrajinčiny. Rusíni na rozdiel od svojich západoslovanských susedov používajú cyriliku.
Najstarší predkovia Rusínov verili v niekoľko Bohov, ktorí mali vzťah k prírodným silám. Najsilnejším z týchto Bohov bol Perun, meno ktorého sa doteraz zachovalo v jazyku ako kliatba.
Tak ako v celom slovanskom svete, aj Rusíni ľahko adaptovali do kresťanských sviatkov niekoľko pohanských zvykov. Zimný sviatok koľada tak splynul s Vianocami, sviatok jari s Veľkou nocou, letný slnovrat so sviatkom Jána Krstiteľa. Rusíni tak ako východní Slovania používajú vo svojich bohoslužbách cirkevnú slovančinu, ich kňazi sa ženia a riadia sa starým Julianským kalendárom, takže nemenné sviatky svätia o dva týždne neskôr. Hudba, ktorú dodnes počujeme v cerkvách, spočíva predovšetkým v speve všetkých prítomných a kantora (žiadny organ a ani iné nástroje nie sú povolené). Založená je najmä na tradičnom východoslovanskom nápeve a ovplyvnená je miestnymi ľudovými melódiami. Známa je ako karpatské prostopinie.
Rusíni majú osobitnú literárnu tradíciu , ktorá sa datuje od 17. storočia.
Spisovatelia vo svojej tvorbe stvárnili podstatu rusínskeho života a mentalitu ľudí. K najrozšírenejším témam patrila láska k tomu, čo sa považuje za panenskú krásu Karpát a charakteristika karpatských Rusínov ako bohabojného a stoického národa, zdanlivo predurčeného k tomu, aby ho ovládali prírodné sily a cudzie vlády, pred ktorými sa jednotlivec musí skloniť. Diela dramatikov sú profesionálne hrané Divadlom A. Duchnoviča v Prešove.
Okrem rôznych foriem ľudovej kultúry, ako sú výšivky, kraslice, hudba a tanec sú Rusíni známi najmä svojráznou a neopakovateľnou architektúrou drevených kostolíkov. Väčšina z nich, stojaca na vrcholoch kopcov, bola postavená v 18. alebo začiatkom 19. storočia a sú súčasťou národného kultúrneho dedičstvo. Vo Svidníku sa nachádza skanzen a múzeum so stálou expozíciou karpatskorusínskeho ľudového umenia. V prvej polovici 20. storočia vytvorili karpatskí Rusíni jedinečnú maliarsku školu tzv. podkarpatský Barbizón, k vedúcim osobnostiam ktorej patril Jozyf Bokšaj, Fedir Manajlo a Ernest Kondratowyč . Približne v tom istom čase rusínsky život lemkovského regiónu zobrazoval na plátne svetoznámy naivný umelec Nykyfor Drovňak. Neskôr maliari ako Michal Dubaj, Štefan Hapák, Dezider Milly a karikaturista Fedor Vico vyprodukovali súbor umeleckých prác, v ktorých dominujú témy znázorňujúce karpatskorusínsky život a jeho prostredie.

Zdieľať na Facebooku

Dneska je vіvtorok

21. november 2017


Юліаньскый календарь:

8. новéмбер 2017

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.

Zaregіstrujte s´a!

Kіd´ s´a chočete aktіvno zapojovatу do d´ijan´a na Holosy.sk і zvŷšŷtу komfort u chosnovan´u storіnok zaregіstrujte s´a.

Kontaktujte nas

Kіd´ mate voprosŷ abo komentar´i, možete nas kontaktovatу čerez formular´ na storinkach.