Podkarpatsko 2008 - Sinevirské jazero - najväčšie jazero na Podkarpatsku

Sinevirské jazero, nazývané tiež Morské oko alebo Perla Zakarpatska je najväčším jazerom v oblasti. Jeho rozloha je viac ako 5 hektárov a hĺbka 20 metrov. V jeho okolí sa rozprestiera Sinevirský národný park. Práve výlet k tomuto jazeru sme sa rozhodli absolvovať na záver nášho pobytu na Podkarpatsku.
Z Jasine, kde sme boli ubytovaní po zostupe z Bliznice, sme sa za upršaného počasia pomaly presúvali verejnou dopravou, maršrutkami, cez Rachov - Chust - Mežihorje až do dediny Sinevir, kde sme sa ubytovali na okraji obce v turbáze Terebla.
Za 50 hrivien na osobu a noc ubytovanie na úrovni našich „škôl v prírode", ale pre nás plne postačujúce. Keďže presun nám zabral skoro celý deň rozhodli sme sa len pre krátku návštevu miestnej koliby a prehliadku dediny. V kolibe sme ochutnali toľko ospevovaný a pochvaľovaný šašlík. Nemohol nechutnať, ide v podstate o naše ražničie, ale cena (v prepočte asi 150 korún) sa nám zdala trošku premrštená. Možno sme natrafili na nesprávnu kolibu.
Na druhý deň ráno razíme po asfaltke smerom k Sinevirskému jazeru. Bola nedeľa a to že jazero je obľúbeným výletným miestom nielen zahraničných cestovných kancelárií, ale aj miestnej strednej triedy sme pochopili podľa množstva áut a autobusov plných víkendových turistov smerujúcich k jazeru. Zo Sineviru je to 15 kilometrov zďaleka nie nudnej cesty. Tesne za Sinevirom možno vidieť jeden z bunkrov línie Arpád a medzi dedinou Sinevir a Sinevirským jazerom leží rozťahaná podhorská obec Sinevirská Poľana s množstvom domov a osád idylicky roztratených popri údolnej ceste. Fotogenickosti scenérii sa ťažko odolávalo a tak zastávky pohodovej prechádzky nemali konca. Keď to spätne hodnotím, táto obec vo mne zanechala silnejšie dojmy ako samotné jazero.
Sinevirské jazero pripomína trošku Morské oko pod Vihorlatom, ale kľud, ktorý ešte stále na slovenskom Morskom oku nájdete, tu nečakajte. Množstvo turistov, stánkov, kolíb a špeciálnych turistických atrakcii ( fotenie v kostýme medveďa, trúbenie na fujare ) je javom, s ktorým musíte pri návšteve jazera počítať. Od parkoviska je jazero do mierneho kopčeka popri vstupnej bráne, kde sa nekompromisne vyberajú 2 hrivny vstupného ( nám sa ho podarilo zaplatiť dva krát). Ak za chcete vyviesť autom až k jazeru, za príplatok nie je problém ( tak ako to spravila aj malá expedícia terénnych áut z Čiech).
K samotnému jazeru sa viaže legenda o milencoch Sini a Vira, ktorí dali jazeru aj jeho meno. Podľa legendy bol Vir mladý chudobný horal a Siňa bola krásna dievčina z bohatej rodiny. Jej rodičia však láske mladých nepriali a dali Vira zabiť a pochovať v lesoch. Siň zo žiaľu nad smrťou milého naplakala plné jazero sĺz. Na brehu jazera sa nachádza aj súsošie milencov.
Večer po návrate na turbázu sme zlikvidovali zvyšky zásob a ráno sme sa presunuli do Užhorodu a potom linkovým autobusom Užhorod - Michalovce bez nejakých väčších problémov na hranici späť do schengenského priestoru. Niekoľko fotomomentiek zo záveru nášho pobytu na Podkarpatsku nájdete vo fotogalérií.
Pobyt na Podkarpatsku hodnotím len pozitívne. Verím, že sa mi podarí ešte vrátiť a prejsť zostavajúce chrbty vychodokarpatských polonín. Túto jeseň plánujem výlet do priľahlých kopcov rumunských Východných Karpát ( oblasť Maramureš). Ak ma niekto záujem sa pridať, je vitaný.