Podkarpatsko 2008 - Bliznica - najvyšší vrchol na polonine Svidovec

Polonina Svidovec je najvyššou a najrozsiahlejšou poloninou vo Východných Karpatoch na Podkarpatsku. Všeobecne je považovaná za najkrajšiu poloninu v oblasti. Našim cieľom bolo prejsť poloninu celú. Bohužiaľ, toto sa nám podarilo naplniť len z časti, ale výhľad z jej najvyšších partií okolo vrcholu Bliznica sme si ujsť nenechali. Podobne sme si vychutnali nesmierne fotogenické ráno po nočnej búrke, viď fotogalériu.
Plán na siedmy deň bol jasný – doputovať po troch dňoch konečne na Bliznicu. Už deň predtým nám bolo jasné, že náš plán dostal vážne trhliny a Svidovec až po Usť Čorne neprejdeme. Aj preto sme sa rozhodli si Bliznicu v kľude vychutnať a prejsť k nej postupne cez Malú Bliznicu. Tú sme sa rozhodli vziať kolmo smerom vrcholu, nie po vrstevnici. Tento výstup pekne ukázal fyzickú dispozície každého z nás – Jarda ďaleko s prehľadom vpredu, Tomáš niekoľko desiatok metrov za ním a ja niekde totálne vzadu. Výstup na Malú Bliznicu sme si spestrovali výdatným prísunom borievok, ktorých kríky bohato obrastajú svahy Malej Bliznice.
Malá Bliznica sa nachádza v nadmorskej výške 1567 a predstavuje akýsi predvrchol Bliznice. Samotná Bliznica sa nachádza v nadmorskej výške 1881. Nám sa na vrchole pošťastilo slnečné počasie, z čoho sme mali veľkú radosť, pretože Bliznica poskytuje krásny kruhový rozhľad. Pri kovovom triangli na vrchole sme sa zrazili s veľkou partiou českých turistov, ktorých časť sme si pamätali z našej cesty v autobuse z Prahy.
Pohľad na tiahnúce hrebene nás lákal pokračovať v hrebeňovke, ale vzhľadom k obmedzeným časovým dispozíciám sme stočili pod Bliznicou prudko doľava kde sa rysovalo stredisko Drahobrat. Drahobrat slúži ako stredisko zimných športov a svoje plány rozvoja tu miestny podnikatelia divoko rozvinuli, čo bolo vidieť na silnej pôdnej erózií všade okolo.
Z Drahobratu sme sa plánovali presunúť do Jasine, kde sme sa chceli prvýkrát na našej ceste ubytovať a dať po týždni dokopy. Tu sme mali dnes opäť šťastie a miestny nás vzali na korbu nákladiaku a šialenou jazdou popri potoku silne eróziou podmytou cestou nás posunuli až do Jasine.
Za polhodinky sme boli dole na rázcestí v Jasini a mysleli sme že máme vyhrané. Bol podvečer a turbáza Edelvejs určite niekde nablízku. Netušili sme že si šliapneme ešte asi 5 km cez Jasinu, ktorá je vraj najdlhšou dedinou na Zakarpatsku s uvádzanou dĺžkou 10 kilometrov. Na turbázu sme dorazili až za tmy a cena za ubytovanie nebola 20 hrivien ako bolo uvádzané v sprievodcovi ale 70 hrivien. Ťažko odhadnúť, či recepčná využila nočnú hodinu a cenu nadhodila alebo sa ceny takto zmenili. Každopádne sprcha a posteľ po týždni potešili.
Niekoľko fotomomentiek zo šiesteho dňa nášho pobytu na Podkarpatsku nájdete vo fotogalérií.