Podkarpatsko 2008 - Goverla (2061 m. n. m.) – najvyššia hora Ukrajiny a symbol ukrajinskej štátnosti

V tomto článku z cyklu článočkov o pobyte na Podkarpatslku sa pokúsim krátko opísať náš druhý deň strávený v oblasti Černohorskej poloniny na Podkarpatsku. Plánovaný a uskutočnený bol výstup na najvyššiu horu Ukrajiny, impozantnú a nesmierne fotogenickú Goverlu.
Druhý deň ráno, po občerstvení vo vodopáde a požití 3in1 Nescafe, sme sa vybrali za na turistiku až príliš letného horúceho počasia na prudký výstup smer Goverla. Goverla je pre Ukrajincov niečo podobné ako Kriváň pre Slovákov resp. Snežka pre Čechov a Poliakov. Okrem masy turistov, ktorá sa presúva smerom nahor a nadol má ešte jedno negatívum navyše. Základné turistické pravidlo – svoj bordel si nosím zo sebou – bohužiaľ na Goverle veľmi rešpektované nie je. Riešenie tohto problému bolo pre nás šokujúca – obrovská vyhĺbená jama pár metrov od hlavného vrcholu, kde sa odpad zhromažďuje. Rodinné pikniky, strieľajúce fľaše šampanského a rad na fotenie pri pamätnej tabuli a ukrajinskej vlajke nás mierne znechutili a po polhodinke strávenej na Goverle sme sa rozhodli pokračovať ďalej po hrebeni smer Pop Ivan. Už v prvom sedle sa davy turistov úplne vytratili a my sme si mohli začať vychutnávať Východne Karpaty také aké sme si ich predstavovali.
Postupne sme prešli niekoľko vrcholov, ktoré kedysi, v rokoch 1918 –1938, tvorili východnú hranicu Československa. Breskul – Dancir – Turkul – všetko sú to vrcholy tesne pod 2 000 m. n. m. Hraničné kamene zostali na mnohých miestach zachované, podobne ako ostnaté drôty – spomienka na boje počas 1. svetovej vojny, ktoré tu prebiehali. Počas výstupu sa nám otvárali krásne výhľady na všetky strany. Už tu sa začalo ukazovať, že naše tempo nie je také ako sme očakávali (teda hlavne moje tempo a na večer sme skončili v blízkosti Nesamoviteho jazera. Aj keď sme neboli jedinými nocľažníkmi pri jazere, voľba to bola skvelá. Ak budete zvažovať nocľah v oblasti myslím, že tento tip vás nesklame. V našom prípade boli pocity umocnené jasnou nočnou oblohou, krásnym ranným svitaním a dvoma koňmi, ktorí sa pri našich stanoch celú noc pásli. Ako sme ráno zistili od miestneho turistu, kone najskôr utiekli zo stáda, ktoré sa zvykne pásť nižšie v doline.
Niekoľko fotomomentiek z druhého dňa pobytu na Podkarpatsku nájdete vo fotogalérií.