Velikdeň - Pascha - Voskresenije (Voskresіňa) Isusa Christa

Velikdeň - Pascha - Voskresenije (Voskresіňa) Isusa Christa, to šytko sut lem sinonimy toho istoho najvekšoho christijanskoho svjata u rocі. Tak jak našy predkove, i my suj cinime toto svjato, vo velikym ho svjatime i dotrimujeme z tym svjatom spojeny zvyky i obyčaji, kotry často i ne majut christijanskyj charakter, no naležat do našoho kulturnoho bohatstva vytvorenoho našyma predkami. U tym članku sja choču venuvati akurat tym zvykom і obyčajom jaky sja utrimali doteper, no na dakotrych miscjoch privedu і obyčaji і povery, jaky byli v minulosti.
Pered Velikodňom mame Strastnyj pist, jakyj sja začinat se u ponedіľok semoho tyždňa pered Velikodňom. Vikend po fašengu i pered postom sja nazyvat «puščaňa». Todyľ sja ľude schoďat, veseľat sja, jiďat masny jidla, bo u ponedіľok na počatok strastnoho postu je strohyj pist. Dakoli sja stary chlopi schodili na peršyj deň postu «polokati gambu» - najsamperše pišli na potіk, tam suj vypolokali čistov vodov gambu od palіnky, no potіm і tak išli do korčmy ščі raz zapolokati gambu. Gazdynі zajs vyvarjali hornci od masnoty, by brez pist sja jilo šytko lem pistne.
Strastnyj pist mat dokopy šisť nedіľ, kotry majut svoji nazvy - Perša, Druha, Krestopoklonna, Četverta, Čorna, Kvіtna. Na Krestopoklonnu nedіľu pіp u cerkvi vistavľuje krest, kotromu sja ľude klaňajut i cіlujut ho až do četvertoj nedіlі. Na «čornu nedіľu» sja ľude oblikajut perevažnі do čornіšych lach, stary baby v tot deň nosjat na holovoch čorny chustky. Dade na totu nedіľu vynošali Morenu abo Staroho, u nas pіd Dukľov ani stary ľude takoho nepamjatajut, hevsa to jakbač nebylo. Sered postu je i jedno svjato - Blahoviščіňa Borohodicі, a lem raz za 12 rokіv vychodit mimo postu. V tot deň sja nepostit, je to svjato vesele. Gu kincju velikoho postu sja už menše gazduje a vecej sja robit doma - prjače sja obysťa, biľat sja ckiny, pereblikajut sja periny... Poslidňa nedіľa postu - «kvіtna nedіľa» abo і «kvitnіcja» je tyž vesela, ľude nosjat do cerkvi posvjatiti bahnіtky, jaky suj doma kladut do každoj chyžy za obraz abo ikonu a kіď je v litі burja ta sja paľat u pecu. Na kvіtnu nedіľu už musit byti všytko kolo chyžy i u chyžі porobene jak na Velikdeň (oblaky pomyty, pokrivcі vyrajbany,...). Kіď je na kvitnіcju plana chvіľa na Velikdeň bude šumnі, teplo a sucho. Poslidnіj tyždeň postu sja nazyvat «strastnyj tyždeň». U dakotrych seloch sja na «žylnyj četver» vyvodila chudoba peršyj raz na pole, no v horskišych rehіonoch ši neje v tym časi novoj travy. U teperišnych časoch sja na žylnyj četver nerobit u poli, zahorodі, ani sja nerobľat nijaky ťažky roboty kolo chyžy, gazdynі pečut peršu varku pasok. Našy predkove virili, že na žylnyj četver prilіtajut na mitloch abo kočerhoch bosorky na svoji zbihoviska a cilyj deň i cilu nіč vorožat. Žeby bosorka pereminena na žabu ne odobrala moloko od korov, davali korovam jisti svjačenu sіľ a pokropili ich svjačenov vodov, no byli i taky, kotry klali pered dveri do stajnі perevernuty borony, by sja na ich zubcjoch žaba dokaličila a jeden z domašnіch stražyl stajňu cilyj večur i cilu nіč. Na dakotrych seloch sja hvarilo, že chto sja na žylnyj četver posmotrit z cerkvi čerez kľučovu dіrku, zbačit šytky bosorky zo sela. Večur pered zachodom solncja sja v cerkvi služat Strasti, čitat sja 12 evanhelijoch, v kotrych sja piše o Strasťach Isusa Christa. Po tym bohoslužyňu chlopi zavjazujut zvony, by ich vіtor, abo dajaka inša sila nerozvonila a zvjazany sut až do Voskresiňa. U pjatnicju і subotu sja rano, na obid i večur nezvonit a durkat. Na dakotrych seloch majut rabšahy (rapkačі), no u nas ich nіt a už dovhy roky to funguje tak, že molodež i vekšy dіti choďat gu cerkvi, tam sut rozloženy veliky forsti a po nich bjut derevjanyma molotkami a tak robjat po selі hark. Durkat sja po tri razy na deň (rano, na obіd, večur), se po tri razy po minutі a nakonec se najstaršyj chlopec zabivat (tri razy udre najvekšym molotkom po forsti). Durkaňa je barz popularne nelem mіdži dіtmi a i mіdži dospelyma - jak je obchіd dovkola cerkvi z plaščanicjov ta dіti durkajut, a ich rodiče, dіdove і babky, no i prarodiče sobi spominajut jak oni ši chodili durkati a se sja to nezminilo, lem pravda dіti je pomenše.
Strastna pjatnicja je velike svjato, bo v tot deň raspjali Isusa, roboty sja nerobjat skoro žadny, cilyj deň je strohyj pist i v tot deň sja pišut pisanky. Pered večerom sja ľude schodžajut u cerkvi na Večurňu i moľat sja piľa plaščanici.
Na veliku subotu sja peče druha varka pasok, kotry budut haršy, ci z četverha abo zo suboty. Podľa toho jaky pasky vyjdut suj gazdynі vіščat ci do teper roka dožyjut. Jak pasky vyjdut šumny vysoky - gazdyňa sja bude tіšyla dobromu zdravіčku і uspіchіm a kіď pasky padajut dolov - gazdyňa sja pravdіpodіbno roka nedožyje. Cіlu subotu sja prihotovľuje všytko potribne ne svjata, gazdove robjat kolo gazdivstva, gazdynі varjat jaječniky, ohrivajut syr, pravjat maslo, varjat šovdru, jajcja і inakšy jidla.
O pіvnočі zo suboty na nedіľu sja šytky ľude zbihajut do cerkvi na voskresnu utreňu, zo sobom berut i jidla na posvjačiňa. Gazdyňa nese kobrik, v kotrym je šovdra, kobasa, jaječnik, syr, maslo, vareny jajcja, siľ (u findži, potіm sja brez rіk chosnuje jak je burja a padat hrad, todyľ sja meče na dach abo do dodžu). U kobriku je і posvjačena švička, kotru počas posvjačuvaňa jidel zapaľujut. Gazda nese gu cerkvi u portočku zakručenu pasku. Voskresna utreňa sja začinat dovšym durkaňom, počas kotroho ide dovkola cerkvi procesija zo švičkami v rukoch, potіm sja spіvat Christos Voskrese... a rozzvoňat sja rozvjazany zvony. Kіď sja skіnčit utreňa, ľude vychoďat vonky z cerkvi i pіp posvjačuje jidla. Kurator perejde midži kobrikami z tanіrom, na kotryj ľude mečut hrošy jak odminu pro popa za posvjačiňa jidel - dakoli kurator namisto hrošoch zberal na veliku pjatnicju po chyžoch jajcja. Stala sja і taka smіšna prihoda u nas, kіď prišol novyj pіp, posvjatil jidla, zaspivalo sja Christos Voskrese..., pereblahoslovil a nakonec chotіl zaželati dobru chuť, bo u nas sja zo svjačeniny jist dakuj u nočі, no nemal komu, piľa cerkvi už nikoho nebylo. Ono to nebylo tym, že bylo skoro dvі hodiny v nočі, abo že šytky byli holodny, no u nas je takyj uklad, že zo svjačeninov sja domіv treba ponahľati, bo chto jak zo svjačeninov domіv ide, takyj bude brez cіlyj rіk i tak sja mu vesti bude (staršy što pomalše choďat idut skorše, by mali nadskok). Lem treba і pozіr davati, by po cmі dachto nechpal abo nepotratil pisanky, bo to by už velika haňba byla.
Vyvrcholiňom svjat je Velikodna nedіľa - Velikdeň (velikyj deň-Velikdeň, slovaky majut Veľku nos-Veliku nіč). V tot deň sja nіč nerobit, ni chyža sja ne zamỉtat, ni jajcja sja z hnỉzda ne berut, nič sja nevarit jisti, jist sja lem svjačenina a ani sja tot deň nechodit po navščivoch, bo to nedorbі kіď na Velikdeň chyža ostane pusta. Što sja tyče svjačeniny, to sja jist barz opatrnі, by ani okršyna nechpala dade inde od stola. Lupy z jajec sja paľat v ohnі, nikoli sja zo svjačeniny nіč nemeče do smіťa. V minulosti sja na Velikdeň schodila molodež zo sela na dohodnutym kincju sela de sja postavili do šoriv a na počatku sela zaspivali tri razy Christos Voskrese... potіm perešli brez selo spivajuči šelijaky špivanky a na kincju sela zajs spivali tri razy Christos Voskrese... Interesne je, že pid Dukľov sja v tot deň spivala balada o smutnіj panі što pid kašteľom vodu brala, no nichto neznat čom lem u tot deň a čom konkretnі u tot deň.
Velikodnyj (svіtlyj) ponedіľok і velikodnyj (svіtlyj) vіvtorok sut spojeny z navščivľuvaňom sja і kupaňom, u nas sja lem kupat vodov z potіčka, abo zo studnі, abo rіvno v potіčku - raz chlopi baby a potіm naspak, no se lem dopoludne. Što sja tykat tak zvanoj «šibačky», kotru majut na Velikodnіj ponedіľok Slovaci, Rusine podіbnyj zvyk mali lem na svjato Bohojavliňa Hospoda (6.1.), koli po službi paribci zo sela narizali verbovych i liskovych prutіv, kotry roznošali po chyžoch gazdіm, gazda i gazdyňa ich počastuvali, dіvka abo moloda gazdyňa perebrala toty pruty a vybila nima paribkiv a pri tym grjavčala «Skač byčku na telіčku» - što malo prinesti plodnisť chudoby na gazdivstvi. Z tyma zvjazanyma dovjedna prutami potіm gazdove peršyj raz vyhaňali chudobu na pole - by sja dovjedna trimala.
Peršyj tyždeň po Velikodni sja nazyvat «prosvitnyj», zakіnčujesja «prosvіtnov nedіľov» a mіdžі narodom sja traduje, že to najprihodnіšyj čas na hmeraňa, bo v tіm časi nebo na sіm dnіv roztvorene.
Tak sja ši svjaťat i svjatili svjaťa pіd Dukľov, no ci sja tak budut svjatiti і jak my budeme stary zaležyt lem a lem od nas. Tіšme sja z toho, što zme zdіdіli po našych rodičoch, rozvivajme to a peredavajme і nastupnym generacijom.
A nakonec Vam žyču blahosloveny svjata Voskresenija Isusa Christa!
A iši malyj viršik:
Slavsja Pascha veličava,
Posmoť Božičku z nebes,
Jak radujutsja tu rusnacі,
Bo ChRISTOS VOSKRES!
VOISTINU VOSKRES!