Warning: Table './petrios/accesslog' is marked as crashed and last (automatic?) repair failed query: SELECT uid, timestamp FROM accesslog WHERE (path = 'node/1477' OR uid > 0) AND sid = '7187da67bce27ee641d0d04c902a6311' ORDER BY timestamp DESC LIMIT 0, 1 in /mnt/data/accounts/p/petrios/data/www/holosy/includes/database.mysqli.inc on line 128
Pálenie sobitky - stará letná slávnosť mladých Rusínov | Holosy

Pálenie sobitky - stará letná slávnosť mladých Rusínov

Letné mesiace boli pre starých Rusínov obdobím intenzívnych práci na poli a preto aj zvykov zviazaných s týmto obdobím bolo menej ako na jar alebo počas zimy. Najväčšia slávnosť v tomto období je spojená so sviatkom Narodenia sv. Jána Krstiteľa pripadajúceho na 24. júna resp. 7. júla ( podľa juliánskeho kalendára). Predvečer sviatku sa mladí stretli na určenom mieste, zvyčajne na niektorom z „verchov" nad dedinou a tam pálili sobitku, spievali piesne, tancovali a zabávali sa preskakovaním cez oheň. Ak bol prítomný zamilovaný pár, preskakoval oheň spoločne a zaľúbenci sa pritom držali za ruky. Na Spiši každá dievka priniesla zväzok slamy, ktorý sa zapaľoval.
V spievaných piesňach sa mládež obracala na svätého Jána:
A ty Jane, svatyj Jane,
Osvet ze nam šyre pole,
šyre pole i pasnycju.
Žyto, oves i pšenicju.
Ďalšou skupinou piesní spievaných na sobitke, boli piesne zviazané s radosťami a útrapami lásky, ako napríklad nasledujúca pieseň zaznamená v dedine Becherov pri Bardejove:
A na Jana, na Jakuba,
Kapral'ova Marca hruba.
A od koho? Ta od toho
Od Jozka Lescysynoho.
Častou témou bolo tiež vzájomne doberanie sa medzi chlapcami a dievčatami. Sobitka bola v živote sela jednou z málo udalosti, kedy bola mladým umožnená určitá sexuálna sloboda. To že niekedy sloboda zašla priďaleko je vyjadrené aj v piesňach, ako je napríklad táto zaznamená v Kružľove pri Bardejove:
Na Ivana, na Kupala,
Hanca kabat zal'ustala,
Neznala ho vyrajbaty,
Musyla ho chlapcom daty.
Chlopcy kabat postelili,
A Hancu vinka zbavyly.
Počas sobitky sa zvyklo namazať staré koleso smolou a horiace sa spúšťalo dole z kopca. Koleso znázorňovalo Slnko, ktoré bolo v dávnych dobách považované za božstvo, ktorému sa ľudia klaňali. Niekedy naNadragulja sobitkách mladí zinscenovali ľudovú svadbu.
V tento deň ženy zbierali pred východom slnka bylinky, ktorým sa po posvätení v Cerkvi pripisovala magická sila. Bylinky sa užívali pri liečení, na ochranu obydlí pred úderom bleskom, požiarom apod. Z mnohých byliniek, ktoré boli využívané Rusínmi v ľudovom liečiteľstve, patrili k najznámejším ivanok (Hypericum perforatum), devjatsyl (Inula Helenium), odylja (Valeriana officinalis), mjata (Menta piporita), rumjanok (Matriria chamomila) a Nirobij (Hypericum perforatum). Podobne boli na hojenie používané aj jedovaté rastliny, ako je rostopast' (Chelidonium majus) a nadragulja (Atropa belladona).
V obrade sobitky sa preplietali tri historické okruhy: uctievanie rastlín, očistná sila ohňa a téma lásky. Po druhej svetovej vojne bol obrad pálenia sobitky uchovávaný stále v menšej miere. V súčasnosti badať snahu o oživenia tejto starej tradície. Tradícia svätenia bylín sa zachováva v Cerkvách až do dnešných časov.

Шумно написано У нас ша

Шумно написано

У нас ша тота букета звала жиля. А давало ша там і зерно што росло на поли (пшеніця, овес, ярець ...) а тыж лїска, береза, верьба і крушына. Што люде нашли. Потім як ша жиля бышватило, лїщина ша пхала до пшеніцї, ярцу а бандурок, березина до вівса, вербина до капусты а крушыnа до физолї. Тото потім хранило уроду, жебы град непобил, вода нежала а так.
Даколи люде неходили по докторох. Зо жиля ша варил чай. Або як дашто болїло, жиля ша шмарило до угликив а боляче місце выкурили.
----
U nas ša tota buketa zvala žiľa. A davalo ša tam i zerno što roslo na poly (pšenycja, ovec, jarec ...) a tyž liska, bereza, verba i krušyna. Što ľude našly. Potim jak ša žiľa vyšvatylo, liščina ša pchala do pšenici, jarcu a bandurok, berezina do vivsa, verbina do kapusty a krušyna do fyzoli. Toto potim chranylo urodu, žeby hrad nepobil, voda nežala a tak.
Dakoly ľude nechodyly po doktoroch. Zo žiľa ša varil čaj. Abo jak dašto bolilo, žiľa ša šmarilo do uhlikiv a boljače misce vykurily.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je vіvtorok

23. jul 2019


Юліаньскый календарь:

10.юл 2019

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.