Piatok 30. júna sa uskutočnil benefičný koncert v Giraltovciach, výťažok ktorého sa využije na nákup špeciálnych polohovateľných pomôcok - výškovo nastaviteľných stoličiek a stolov pre telesne postihnuté deti z komoditného centra.

Celovečerný dokument Půl čtvrté približuje život v štyroch ročných obdobiach na Rachovsku, ktoré je nazývané stredom Európy a obrazne povedané leží pri hranici EU - a pritom pre niekoho môže byť tak ďaleko. Nevynecháva pritom humor miestnych ľudí. Jeho režisérom je Tomáš Hodan a odohráva sa na Zakarpatskej Ukrajine. Vo filmu hrá dôležitú úlohu nielen príroda a ľudia z Karpát, ale i ukrajinská hudba. "Tento film nerieši žiadny aktuálny spoločenský problém.

Na Veľký piatok, ktorý mnohí ľudia využívajú na posledné horúčkovité nákupy a prípravy pred Veľkou Nocou, sme sa rozhodli opustiť nákupný zhon a stráviť deň príjemnejšie. Rozhodnutie padlo na krátky výstup na Minčol, najvyšší vrchol Čergova.

Energická, k pohybu vyzývajúca muzika, spievaná ukrajinsky ma prekvapila nad ránom na bočnom stage pri stanovom mestečku festivalu Pohoda niekedy v roku 2001 alebo 2002. Jej názov bol Haydamaky.

Na internete som narazil na prezentáciu svidníckeho Gymnázia DH v rámci projektu Let's Sing Together - Zaspievajme si spolu. Škola sa projektu aktívne účastnila v rokoch 2001-2006.

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska zorganizovalo koncom minulého roka zaujímavú prehliadku filmov, ktoré sa tematicky dotýkajú Rusínov pod názvom Rusíni vo filmovom dokumente. Filmová projekcia bola úspešné prezentovaná v troch mestách východného Slovenska - v Prešove, Humennom a v Snine. Súčasťou projekcie bol aj film dokumentaristu Petra Kerekeša nazvaný Ladomírske morytáty a legendy.

V sobotu 17.11. 2007 sa v sále kultúrneho strediska v Tokajíku uskutočnil Koncert pre Tokajík. Ten sa konal pri príležitosti spomienkovej slávnosti venovanej 63. výročiu vyvraždenia obce Tokajík.

Súťaž rusínskej populárnej piesne RUS POP MUSIC napísala v piatok 16. novembra svoju druhú kapitolu. Jej organizátorom bola, rovnako ako vlani, Okresná organizácia Rusínskej obrody vo Svidníku.

Poľskí Lemkovia sú Rusínom jazykovo aj kultúrne najbližším etnikom. Ich osud je o to zložitejší, že boli v roku 1947 hromadne vysídlený do západnej časti Poľska. Napriek tomu, alebo možno vďaka tomu sa k svojmu pôvodu neprestali ani po rokoch hlásiť a na rozdiel od Rusínov je veľmi aktívna aj nastupujúca mladá generácia. Toho dobrým príkladom je hudobný projekt Bratsklad, ktorého členovia sa k svojmu pôvodu nielen aktívne hlásia, ale rodičovský jazyk Lemkov prezentujú aj vo svojej hudobnej tvorbe.

Pred pár rokmi, v čase keď som sa v Prahe vyskytol prvých pár dní a týždňov ma v hitparáde Veľká Sedma na Rádiu 1 prekvapila pieseň známa z domova. Išlo o jednu z najznámejších rusínskych alebo ukrajinských skladieb Tyz mene pidmanula, ktorú do ešte rýchlejšie podoby prerobila pražská kapela Ahmed má hlad. Skladba sa páčila a v hitparáde sa udržala niekoľko týždňov.

Ak vás už unavujú preflaknuté slovenské alebo české letné festivaly stále viac a viac komerčne ladené a radi by ste sa na chvíľku vrátili k starej festivalovej atmosfére slovenského alternatívneho leta posledného desaťročia minulého storočia, mám pre vás jeden tip.  V  ukrajinských Karpatoch v Ivano-Frankovskej oblasti sa koná už niekoľko rokov festivalu etnickej hudby a landartu – Sheshory. Posledný ročník 2008, prebehol pri malej dedinke Vorobiyivka.

Hudba Muzička úspešne prezentuje folklór Slovenska. Muzikanti sa snažia o interpretáciu ľudovej hudby a spevu z rôznych regiónov Slovenska v podobe čo najbližšej pôvodnej predlohe. V ich repertoári nájdeme aj niekoľko rusínskych skladieb.

Okrem množstva folklórnych súborov, medzi ktorými nechýbali ani viaceré umelecké telesá a speváci zo Slovenska, v Zdyni počas troch festivalových večerov vystúpili prevažne mladé vokálno-inštrumentálne skupiny, ktoré dokázali, že Lemkovia, čiže Rusíni, nemajú len hodnotný folklór ale aj modernú hudbu. Prítomní sa tešili, zabávali sa, šantili, spievali a tancovali nielen na tanečnú populárnu muziku, ale aj na blues či rock.

Najväčší rusínsky festival na svete žil opäť najmä folklórom, ale aj rockom, bluesom a tanečnou muzikou. Uplynulý týždeň sa opäť potvrdilo, že sa oplatí vycestovať pár kilometrov za poľský hraničný prechod Becherov a pripojiť sa k tisícom ľudí všetkých vekových kategórií. Do Poľska sa chodí zvyčajne výhodne nakupovať, ale na túto veľkolepú lemkovskú (rusínsku) kultúrnu udalosť sa všetci priaznivci tešia celý rok. Každý, kto tam zavíta, sa tam veľmi rád vracia.

Skupina Horpyna vznikla v roku 1999 v poľskom Olsztyne v študentskom prostredí. Názov Horpyna je odvodený od mena čarodejnice, hrdinky Sienkiewiczovho románu Ohňom a mečom. Hudba, ktorú hrajú je charakterizovaná ako ukrajinský folk-rock doplnený vlastnými kompozíciami.

Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny. Hudaki nás prenesú do prostredia malej dediny v ukrajinských Karpatách, so všetkými jej radosťami ale aj starosťami. Ich hudbou sú balady prežívajúce stáročia, ktoré nám vypovedajú živé príbehy o láske a zrade, priateľstve a vojne.

Takto ktosi kedysi vcelku vtipne nazval zoskupenie Benedikta, pôvodom z moravskej Karvinej. Benedikta vznikla pred mnohými rokmi (1995) z popudu sesterskej dvojice Michaely a Petry Váňových, ktorých korene siahajú až k Ulič Krivému pri ukrajinských hraniciach. A tento fakt je cítiť aj v ich tvorbe. Počuť na žižkovskom kopci Parukářka uprostred Prahy moderne upravený Krjak ľalijovy v podaní neznámej českej kapely znamenal pre mňa kvalitný šok...