Slovník Rusínov

Vaše námety na pridanie do neoficiálneho slovníka Rusínov

Петре, то є досправды велика

Петре, то є досправды велика річ што Ты робиш. То ся барз цїнить. Бо днесь вшыткы нашы "Оброды, Здружіня, Асоціації" лем пінязї просять і взаємно ся очорнюють. Бодай бы мали вшыткы такый приступ як ты. Вірю же Голосы ся будуть і надале розвивати і же остануть добров і облюбленов сторінков про комуніту і про інтересуючіх ся Русинами.

Петро's picture

Kory, ďakuju i Tobi za slova

Kory, ďakuju i Tobi za slova chvaly. Tak samo ja choču poďakovaty Tobi, že sja o Holosy zaujimaš i reaguješ, posilaš napady što nove zrobiti abo što opraviti. Takisto robota, što robiš kolo rusinskoj Wikipedii, kontrola pravopisu pre firefox i openoffice, što jes vydumal je bars zaslužna robota, hoc to dachto bars ani neregistruje a si dumat, že to samo sja zrobilo Wink . Trimaj sja Party

Keso's picture

AHoj Petro, po dovhim casi

AHoj Petro, po dovhim casi jem nasol dvi suvny slovicka, sto nesut v Tvojim holos. slovnyku:

pidpalok - bochnik /chleba/ Mikova

zavisky - panty

Lem tiko, maj sa. j.

Zdravim

Zdravim

Петро's picture

Pridal jem slovička što

Pridal jem slovička što poslal stranya, dakuju zato + jem pridal paru slovičok na B:
bahato - mnoho, veľa (Michajlov)
baksa - truhla, bedňa (Kyjov)
balec - kus plátna pri radovom svadobnom tanci (Ulič, Zvala, Strihovce)
- veľký svadobný koláč (Príkra, Pstriná)
balta - veľká sekera, širočina (Nová Sedlica, Ulič, Zboj)
beskyd - prudká horská stráň (Kolonica, Nová Sedlica, Ubľa)
bizovno - určite (Podhoroď, Ubľa, Ulič)
blyskavyca - blesk (Smolník)
brakuvati - chýbať (Krajné Čierno, Strihovce)
bresklyj - nakyslý (moloko), (Bokša, Cígľa, Kružľov, Dara)
burtnyca - žliabok odvádzajúci močovku v stajni (Nový Bukovec, Kyjov, Zvala)
bzory - predsvadobná návšteva rodičov nevesty v dome ženícha (Ubľa, Ulič, Klenová)
Party

Bizovno sa na Hačave povie "

Bizovno sa na Hačave povie " bizuvňi ".

Я дякую, є там єдна хыба:

Я дякую, є там єдна хыба: slovíčka sú z dedinky Stráňany nie Starina. Ďakujem za opravu. M.

Петро's picture

uppss..opraveno

uppss..opraveno Wink

Далше словічко: Пляйстер або

Далше словічко:
Пляйстер або фляйстер Smile.......náplasť

Далше

Далше словічко:
фішкаль....právnik, notár., prenesene tiež niekto, kto rád mudruje (?), chytrák

Добрый день Поздравляю вшыткы

Добрый день
Поздравляю вшыткы Русины і сімпатізанты того вебу
Тыж мам пару словічок до словника. Словічка суть із села Страняны із окресу Стара Любовня:
нонашка, нонашко........krstná máma, otec ( myslím, že už tu je, ale v inej podobe)
комашня......kár po pohrebe
форсты......drevená podlaha
остервень, острвня......kmeň stromu s ponechaním pahýľov odsekaných konárov....na sušenie sena, ďateliny v čase sloty
Послїднє словічко є до діскузії: деревяный стан где ся давать сіно. Smile

дякую пане за іншпірацію, ня

дякую пане за іншпірацію, ня напали далшы словка
стыржень (styržeň) - pahýľ
брыла (bryla) - ploský kameň
вымаскати (vymaskati) - вымаскати ященіцю з хлїбом - posledné kusky praženice vytrieť z chlebom
штелювати (šteľuvati) - nastavovať
коштувати (koštuvati) -chutnať (олем покоштуй тоту мачанку ці ті буде смаковала)

 А я зась мушу повісти, же

 А я зась мушу повісти, же сте мене іншпіровав к тому (головно Ваше перше словко), же словко острвень/острвня мам в тей подобі написано зо хыбов: справно бы мало быти остырвень/ остырвня. Прошу адміністратора (адміна) сторінок о оправу. Дякую. M.

  Під тоты словка (што вы

 

Під тоты словка (што вы написав) бы ся могла тыж підписати.

Уж працую на далшых, тілько Граматика є проблем. Є то так, як уж было ту в діскузії повіджено: говорити, росправляти, бісїдовати знаме, але записати (з кодіфікованым русиньскым языком) повіджене уж не йде так легко.

 

кідь нїт русиньскых школ не

кідь нїт русиньскых школ не можеме ся сподївати же нашы люде будуть годны писати по русиньскы лем так по многорічнім "вымываню головы" словенчінов. То уж потім хто хоче писати по русиньскы мусить ся вчіти сам. Даякы правила суть публікованы на www.unipo.sk, Думате жебы требало написати даякый онлайн курз?

  Вопрос онлайн курзу є

 

Вопрос онлайн курзу є самособов інтересный, але можна бы было найлїпше, з маленьков анкетов, зістити інтерес о потребі навчіти ся русиньскый язык у вшыткых, хто ходять на тот веб.....

думам собі, же кібы тот курз

думам собі, же кібы тот курз поміг хоць лем 5-10 людям, так бы то мало своє значіня.

Анкета є добра ідея вообще.Окрем спомянутого курзу бы там могли быти вшелиякы вопросы од політічных звідовань по забавны.

Реаґовати на вас буду од

Реаґовати на вас буду од кінця. Я мала на мысли лем малу анкету, котра бы наповіла якый бы быв інтерес о навчаня русиньского языка у нас, хто ходиме на веб – холем два вопросы. Вы уж зась далеко, але є то добрый напад як розвинути тот веб.

 

5 – 10 людей? Но є то цілком дость. Я сама за себе можу повісти, же бы до курзу ходила, вдите сам, же то потребую....

я лем же кідь бы ся уж

я лем же кідь бы ся уж вынаклала намага на доданя анкеты на сторінку, та же бы ся могла схосновати і на іншы звідованя.

Мі ся видить, же пишете добрї.

Ку курзу бы ся міг зробити модерный словеньско русиньскый словник.

Дасть ся учіти і з матеріалів што суть на сторінцї пряшівской універзіты. Думате, же не суть писаны добров формов?

  Іщі што то ку онлайн

 

Іщі што то ку онлайн курзу.

Не єм тіпічный адепт про онлайн навчаня русиньского языка.

Маю/ Мам за собов (ікс років тому назад) курз україньского і руського языка, а так теперь лем потребую росшырити слов. засобу в кодіфікованым русиньскым языку і кус вылїпшовати правопис.

 

Можу попросити о тіп на книжку? Могло бы то быти і дашто о історії Русинів але написано нормованым русиньскым языком. Дякую.

 

Дотеперь єм порозуміла вшыткому, так асі добрї. Wink

 

 

 

  Не єм одборником на

 

Не єм одборником на русиньскый язык.

 

На тот веб ходжу асі 4 місяцї а зареґістрована єм асі єден місяць. А єм тому рада.

Єм приступна дебатї – діскузії ку словкам, котры напишу. Ани моёв думков не было писати словка до словника, лем так, што бы єм спестрила пару словками тот веб.

 

  Терас в нескорых годинах в

 

Терас в нескорых годинах в ночі штудую Сучасный русиньскый списовный язык од тих самых авторів: Василь Ябур і Анна Ілїшкова. Высокошкольскый учебник - скріпта єм сі стягнула із веб-у ПУ.

 

Петро's picture

може опробую кус

може опробую кус запропаґовати и дам поступні одкази на шитки публікаціі што там мают ...тепер єм дал одказ на словнік котрий ся і мі вецей раз прідал - http://www.holosy.sk/yabur-vasil-pl%D1%97shkova-anna-koporova-kvetoslava...

 Потреба словника уж у ня

 Потреба словника уж у ня выстала, а так дякую за тіп, самособов выужыю то.

 

Петро's picture

Pridal jem paru slovičok na

Pridal jem paru slovičok na A:
a(b)sentyrka
odvod (na vojnu) - Beňadikovce, Bukovce
agac
agát - Dara, Ulič, Zvala
arenda
nájom, (za arendov - v nájme), Pstriná
argan
gápeľ (žentour, zariadenie uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom, ktorého práca sa prenáša ozubeným súkolesím na pohon hospodárskeho stroja), Ruské

Za slovičkom furt valal kde sja v tej formi hvarit. Jak budete dajake maty na pridaňa ta furt napište z jakoho sela toto slovičko je.

ferrari10's picture

Petro len dovetok : Agac sja

Petro len dovetok : Agac sja použivat aj v Bokši. Agacina- derevo z agata. A iši ňa napadlo slovko Obstrjapka, alebo Ostrjapka malo by to byti toto, kde sja davat sino na poľu taký derevjany stan neznam jak to opisati. Dúfam, že rozumiš

"derevjany stan kde sja davat

"derevjany stan kde sja davat sino" sja u seloch od Svydnyka na Poľsko nazyvat ROZSOCHY a na rozsochoch sja nesušyt sino, toto sja sušyt na zemľi, na rozsochoch sja sušyt komunicja abo lucerka. Pšenicja, žyto, oves, jarec´ sja skladajut do panakiv.

ferrari10's picture

Nedumal jem, že sja na tym

Nedumal jem, že sja na tym sušit sino, ale že sja tam skladat pered dodžom. U nas je rozsocha rozzdvojenyj konar

Može byti, že u vas skladajut

Može byti, že u vas skladajut šino na rozsochy, u nas šino skladame do kip. No na rusnačiňi je barz interesne, že lem paru kilometriv a taky jazykovy odlišnosti. U nas sja takyj "rozdvojenyj konar" zove čeperuška.

Aj u nás sa seno skladá do

Aj u nás sa seno skladá do kop. Ak je v strede kopy kôl vysoký asi 3-4 m, a kopa má tvar asi hrušky, tak takú kopu v okolitých slovenských dedinách nazývajú "hačavské kopy" , lebo oni také nerobili. V okolitých maďarských dedinách robia také a volajú ich "rudaš". V mojom detstve keď ešte na Hačave v každom dome bola spoň jedna krava, lúky na planine boli posiate tými kopami, a v zime vyzerala planina ako indiánska dedina so zasneženými wigwamami. Bolo ich tam aj niekoľko sto. Krása, škoda že to bola len minulosť. Keby som vedel ako, dal by som tu aj fotku.

Петро's picture

Zdravim, fotky je možné

Zdravim, fotky je možné pridávať Vytvoriť obsah -- > Obrázok...ale je pravdou ze nie je zle vec pridavat fotky aj rovno do komentárov..aktualne je mozne aj to...
Fotku pripojíte kliknutím na voľbu - Priložené súbory a pripojením ako v e-mailu

...narychlo som nasiel nejaku fotku, ako test..nafotené je to myslím v Novej Sedlici, ak asi dobre spominam...

P1010148.JPG

  Тот образик, што послав

 

Тот образик, што послав Петро, є преснї то, што мам на мысли. Я придала єден конкретный погляд на остырвень, на котрой мы сушыли сіно. Высока была так холем 2,5 м, шапочку на верьх уж мы давали вилками.

sušenie sena, ostrveň.jpg
ferrari10's picture

Neje to toto što mam v

Neje to toto što mam v holovi, ked to uvidžu u nas ta sfoču

ferrari10's picture

Je to pravda, že par

Je to pravda, že par kilometriv a inakšyj názov

Петро's picture

Šino jem perevertal može 15

Šino jem perevertal može 15 rokiv dozadu a nikda jem v tim nebyl odbornik Cool ...
agacina – derevo z agata (Bokša)
čeperuška – rozdvojený konár (Hunkovce)
rozsocha - rozdvojený konár (Bokša)
rozsocha – drevená konštrukcia na sušenie sena (Bokša)

Jak tak pridam, spokijno na šytkych frontoch? Handshake

ferrari10's picture

Pôvodni jem napisav Ostrjapka

Pôvodni jem napisav Ostrjapka abo Obstrjapka neznam jak, toto ši nechajme tak šak sja ši doznam, že jak to mat byti

ferrari10's picture

Treba brati do uvahy aj to,

Treba brati do uvahy aj to, že mám ši len 20 takže taky stary slovička sja len doznavam od staršych ľudy

Петро's picture

ja jem znal že to domotam .

ja jem znal že to domotam Smile. perebač.. jem dumal:
agacina – derevo z agata (Bokša)
čeperuška – rozdvojený konár (Hunkovce)
rozsocha - rozdvojený konár (Bokša)
rozsocha – drevená konštrukcia na sušenie sena (Hunkovce)
obstrjapka– drevená konštrukcia na sušenie sena (Bokša)

Петро's picture

Iši jeden obrazok nafočeno v

Iši jeden obrazok nafočeno v Luhoch za Rachovom

P1040944.JPG
Петро's picture

moze jem to kus tym

moze jem to kus tym obrazočkom domišal giggle ..bo toto neje kipka ale skorej sennik-voboroh (jak hvaril ten dido što tam prišol s koňom)

ferrari10's picture

Kolo dajakoho sina ša tu taka

Kolo dajakoho sina ša tu taka debata zrobila :D:D:D Dašto take jem mal na mysli:
http://img.ephoto.sk/data/users/10423/photo/72c6ec0183b9de88980be9a20e6b...

Dobrý deň, odkaz mi nejde

Dobrý deň,
odkaz mi nejde otvoriť ani priamo z týchto stránok, ani po skopírovaní do vyhľadávača. Je v poriadku? Ďakujem za odpoveď.

ferrari10's picture

No už nejde ani mne asi musel

No už nejde ani mne asi musel niekto z tej stránky ten obrázok vymazať

Петро's picture

Fajna diskusia sja zrobila

Fajna diskusia sja zrobila kolo slovnika, len tak dalej
Nateper jem pridal do slovnika slovička što sja dajak nazberali, dakotry jem nepridaval bo už tam sut abo sut len kus v inšej varianty.
Ja sam dumam o tim slovniku toto samo što tu napisal kdeskaj niže Kory, jak by sme chotili pridavaty šytky varianty slovičok ta by to byla robota na dovho a slovnik by sja stal načisto neprehľadnyj. Dam priklad:
Cintorin (z publikovanych vyskumoch) :
Cynter - hvarjat v selach Beňadikovce, Cígľa, Krajná Poľana, Pstriná, Šmigovec ...
Cyntar - v selach Michajlov, Nová Sedlica, Podhoroď, Ulič
Cyntir - v Bokši
Cvyntar - v selach Kyjov, Príslop, Ruský potok
Cvynter - v Kružľovej
Cvyntir - v selach Dúbrava, Gribov

Toto iste dumam o slovakizmoch - radšej menše slovičok ale takych u kotrych original slovak od zilina nemat šajmu što značat.

Znam že toto neje akademickyj pristup, je to i nazvy Ľudový (ne oficialnyj) slovník Rusínov.

Slovička kotry jem do slovnika pridal z toho što sja tu nazberalo:
bľachar - pokrývač
brositi - (бросіти) - odhodiť, vzdať sa niečoho
čerez- cez
čorny plucka - pečeň
dervoteň - pňak na rubanie dreva
dodživka (доджівка) - dažďová voda
dvir- dvor
gombuci (ґомбуці) - gumené čižmy (iz sela čertižne),
gugeľ - zemiaková baba (nie placky, cesto je pečené v trúbe)
hajduk - lesník
hurkyňa - rýdzik horký
cheža- chyža po našomu tak isto v okolí ubľi
irgov - syseľ (maď. ürge)
juhomgruli - zemiaková polievka
jurika- ženske meno- ubľa
karagula - palica
kareta - kára
koňušňa (kонюшня) - stajňa pre kone
kovt (ковт) - dlhý kabát
krylos (крылос) - lavičky v cerkvi pod chórom pozdlž celej cerkvi
ľušta (люшта) - polievka z hlávkovej kapusty (slovo pochodyť iz okolici staroj ľubovni),
nalisniky- zemiakova placka urobená zo surových zemiakov, potretých na strúhadle a pečená na oleji
nežet- po novomu nadcha, (po ukrajiňsky насморк)
obnoha z čorta - predlžená ruka diabla.
ochresňanity (oхресняніти) - dať do poriadku, skrášliť, poľudštiť
oskomina (oскоміна) - strpnuté zuby po kyslom, trpkosť (aj duševná)
rohač - srnec
rozčaty (pозчати) - začať
sikati- čúrať, močiť
skeľtuvati (скельтувати) - premárniť
skurňi - čižmy
slepi jaščur - salamandra
slutj , sluta - nepodarok, neschopný
spuščalka (cпущалка) - šmýkalka
stikaty sja (cтікати ся) - vystrájať
ščamba- stupienok na rebríku/ drabini
šerblik- nočník
škrit (шкріт) - usadenina, grunt po zalievanej káve
šľončaty (шлёнчати) - slopať alkoholické nápoje
špona tryska- ulomok z dreva
švidkyj (швідкий) - rýchly
trompaky/e- zemiaky, bandurky v okolí ubľí
usalashyty sja - usadit sa
valov - žľab na napájanie dobytka (maď. váló)
viľhiť (вильгить) - vlhkosť.
vo(a)styrka - veverička
volosy - kavyľ (druh trávy)
zveredyti (звередыти) - skritizovať, vytknúť niekomu niečo, vyhodiť niečo niekomu na oči (chraň boh mu zveredyti, takoj sja uraziť)
žabolovka - vreckovka

Dobrý deň. U nás sa hovorí

Dobrý deň.
U nás sa hovorí ...cintejr'.... To "j" tam v skutočnosti nie je, len taký náznak -akoby "zmäkčené e"-. Neviem ako by sa to dalo napísať.
Kolega je z Ľubotína ( to už je dnes slovenská dedina medzi rusínskymi - dôsledok polatinčenia pôvodných grécko-katolíkov v 18.storočí) a oni hovoria ...cmintyr....

Možno sa tu už niekde o tom písalo ale nechce sa mi prehľadávať celú diskusiu a tak sa opýtam:
Neviete mi niekto poradiť zoznam znakov, pomocou ktorých sa dajú zapísať slová z rusínskych dialektov , aj také ako som spomenul vyššie (u nás je trochu iná výslovnosť)? Znaky kodifikovanej rusínčiny na to asi nestačia. S niektorými znakmi mi už pred časom pomohol Kory (паця - pac'a, їсти), za čo dodatočne ďakujem, ale myslím, že je tam toho viac a nemôžem sa pýtať na každú maličkosť.

ferrari10's picture

K tomu bľacharovi v Bokši to

K tomu bľacharovi v Bokši to je Bľachnar, dalej používame aj bľašanyj harčok, bľacha bľašanka, ale to tu už asi jest

Dávam na zváženie. Je

Dávam na zváženie.
Je perfektné, že sa tu zbierajú slovíčka z regiónov kde žijú Rusíni. Zatiaľ je to však len taká zábavka. Nemohli by sme to však posunúť na vyššiu úroveň a vytvoriť z toho podklad pre štúdium jazyka Rusínov ? Mám na mysli asi to, že ak si prečítam v slovníku, že hrdza sa povie ardža, nič mi to nehovorí, lebo u nás sa povie irdža. Rád by som vedel, kde sa hrdza povie ardža a či sú aj miesta, kde sa povie tak ako u nás. Mňa momentálne zaujíma, odkiaľ prišli prví ľudia na Hačavu, ako asi rozprávali, prečo sa u nás rozpráva práve takto. Zaujíma ma , ktorý dialekt je k našemu najbližší, kde majú najviac rovnakých (podobných) slov ako sa používajú (používali) u nás.
Čo keby každý, kto pridá slovíčka napísal z ktorej dediny alebo ak nevie aspoň z ktorého kraja sú? Potom by sa to dalo porovnať. Možno aj v nejakej tabuľke.
Chápem, že je to robota naviac, ale keby to šlo, bolo by to ohromné.
Neviem o tom, žeby také niečo už niekto robil. Občas zaregistrujem, že nadšenec z nejakej dediny spíše a vydá slovník miestneho dialektu. Ale to je zriedkavé a je toho málo.

Želám všetkým pekný deň. Ľubo

zbieranie, evidovanie slov

zbieranie, evidovanie slov nie je poda po ktorej sa nikdy nechodilo. Na vyssej urovni boli vydane viacere knihy v ukrajinskom jazyku. Napriklad naukove zborniky z muzea vo Svidniku, kde boli ku kazdemu slovicku aj miesta/mapky, kde sa pouzivaju, ci vyskumy Ivana Pankievica atd. Toto je komunitny portal, slovnik tomu zodpoveda, malokto tu ma tolky cas, aby spravil seriozny vyskum. Podla mojho nazoru, ak uz spravit naozaj seriozny slovnik, mohli by sa pouzit spracovat/pouzit uz existujuce vyskumy a usetrenu energiu radsej pouzit na vytvorenie niecoho noveho Smile

Ešte niekoľko Hačavských

Ešte niekoľko Hačavských slov:
irgov - syseľ (maď. ürge)
borsuk - jazvec
hurkyňa - rýdzik horký
lancuch - reťaz (maď. lánc)
bľacha - plech
bľachar - pokrývač
valov - žľab na napájanie dobytka (maď. váló)
poťpinka - huba podpňovka
svirbousky - šípky
čorny plucka - pečeň
pačatko - prasiatko

Pýtam sa : čo asi znamená slovko "seredina" v hačavskej pesničke kde sa spieva: "Seredina vyhnila, kady s tobom chodila..."
ˇ
Ľubo, tvoj návrh je veľmi dobrý čo sa týka označenia pôvodu slov a porovnania krajov pôvodu. K výskumu pôvodu obyvateľov jednotlivých obcí by prispela aj téma v ktorej by sa popísali priezviská vyskytujúce sa v tej ktorej dedine. Samozrejme bez krstných mien a iných údajov. Pedpokladám, že výsledky by boli niekedy prekvapivé. Taktiež by boli zaujímavé prezývky v dedinách kde je veľa rovnakých priezvisk.
Čo sa týka pôvodu Hačavy: To čo napíšem nie je z kníh a monografií, len z rozprávania ľudí z Hačavy a Medzeva, tak ako to "vedia" ľudia. Prví hačuvjani boli rusínski drevorubači z územia poľských Karpát (18. storočie). Usadili sa najprv v chotári Medzeva - v Šugovskej doline, ale keďže medzevským mantákom kradli grule z polí (nemali vlastné polia), vyhnali ich a tak sa usadili o horu ďalej na mieste dnešnej Hačavy, pri prameni potoka Háj (maďarsky Áj, z toho je maďarské meno Hačavy Ájfalucska - čítaj Ájfalučka čo znamená dedinka pri Áji). Mantáci volajú Hačavu Pungahau. Hau je seč ináč ortovisko, rúbaň. Čo je Punga neviem, asi to mohlo byť aj ľudské meno, čiže Pungova seč. Hačuvjanom nadávajú preto mantáci Pungahaua rába( písane Pugahauer rauber). Nie je to pekné, ale takto to žije v Medzeve. Taktiež som počul že tí osídlenci boli Rákócziho najvernejší rusínski vojaci prenasledovaní rakúskym vojskom.
Z čoho pochádza názov Hačava to som nepočul, neviem či má niečo spoločné s Hačavou pri Kokave. Ale môže mať pôvod v názve prvého miesta obce - Šugov - Šúgó čo maďarsky znamená to isté ako mantácky názov Dombachen čiže Hučiaci potok - Hučava. Nová dedina bola od sveta tak odrezaná, že cesty viedli len cez hory a najkratšia cesta po Hájskej doline bola aj s vozmi prístupná len do polovice a ďalej sa išlo pešo. Toto skryté miesto využili všelijakí utečenci z maďarskej dolnej zeme keď v časoch rakúskeho Bachovho absolutizmu novozaložené žandárstvo začalo úspešne prenasledovať dolnozemských zbojníkov - beťárov a tiež ľudí aktívnych v povstaní 1848. Tí sa tu uchýlili a usadili medzi rusínmi. Odtiaľ sú početné maďarské priezviská na Hačave.
A ešte jedna príhoda na spestrenie ktorú mi rozprával báčik Ďuri Maďar z Hačavy. Išiel kupovať pačatko do Janíka ku Ďurimu Tóthovi (meno tót zamená slovák bez hanlivého významu) a museli zavolať tlmočníka, lebo Tóth nevedel po slovensky a Maďar nevedel po maďarsky.
Dúfam, že mi prepáčite, že píšem po slovensky, ale nechcem komoliť rusínčinu keďže nie som ani rusín ani Hačuvjan a to ani po predkoch.

U nas slovko seredina značit

U nas slovko seredina značit "stred", no mat i vecej perenosnych vyznamiv.
Što sja tyče nazvu sela Hačava, ja se dumal, jak´m to tu čital, že to od slova Hača = žriebä, malý koník
Kiď Vas interesuje tema nazvoch sel, prozvišč, dašto interesne možete najti i tu:
*
Do pytaň nazv naselenych punktiv. (Na toponimičnomu materiali Priašivščyny.) - In: Zapysky naukovoho tovarystva. 1. Red. M. Ričalka. Prešov, Vydavnyctvo Kuľturnoho sojuzu ukrajinskych truďaščych u ČSSR 1972, s. 81-88, slov., rus. a nem. res. s. 89 (spoluautor O. Lazorik)
*
Iz sposterežeň nad mikrotoponimamy ukrajinskych sil Schidnoji Slovaččyny (lexyko-sematyčni hrupy i slovotvorča budova). - In: Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajinskoji kuľtury u Svydnyku. 8. Red. I. Rusinko. Bratislava, Slovacke pedahohične vydavnycstvo, Viddil ukrajinskoji literatury v Priaševi 1978, s. 293-340, slov. res. s. 341, rus. res. s. 342, nem. res. s. 343.
*
Mikrotoponymia ukrajinských obcí východného Slovenska. (Lexikálno-sémantické skupiny a štruktúra.) Autoreferát dizertácie na získanie vedeckej hodnosti kandidáta filologických vied. Bratislava, Ministerstvo školstva SSR, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 1981. 32 s.
*
Z istoriji prizvyšč. - Družno vpered, 33, 1983, č. 12, s. 25.
*
Z istoriji prizvyšč. - Družno vpered, 34, 1984, č. 2, s. 25; č. 3, s. 31; č. 4, s. 28; č. 5, s. 31; č. 8, s. 31; č. 10, s. 30-31; č. 11, s. 21.
*
Z istoriji prizvyšč. - Družno vpered, 35, 1985, č. 1, s. 31; č. 3, s. 29; č. 4, s. 30; č. 7, s. 25.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Перегляд акцій

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Teresva.com - Русинський портал Марамороша

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Hand Made Šperky

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je ponediľok

20. oktober 2014


Юліаньскый календарь:

7. oктóбер 2014

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.