Slovník Rusínov

hvarity-bišiduvaty.Ja tobi hvarila,žebys z korčmy na štyroch neprišol.
hvarity isty-Tiko roboty mam,a iši mi treba hvarity isty.mam tolko prace,a ešte musim navarit jest.

ancuntraky (анцунтракы) traky
bandurčanyj (бандурчаный) zemiakový, vyrobený alebo pripravený zo zemiakov (тоты бандурчаны ошіпкы были барс добры)
baňur (банюр) hlbšia voda v potoku vhodná na kúpanie sa
bezočlivyj (безочливый) bezohľadný, neberie ohľad na iných (іші ся гваріт і же "Та він немат очі ...")
bľadyj (блядый) bledý
bliščačij (блищачій) lesklý
blycha (блыха) blcha
bočka (бочка) sud (порожня бочка голосніше дзвоніт)
borodavka (бородавка) bradavica
bunt (бунт) balík slamy
chlop (хлоп) chlap, muž
cholodok (холодок) tieň, chládok (мусю іти до холодку бо барс на ня сонце світит)
chpasti (хпасти) spadnúť
chpati (хпати) pchať
chybiti (хыбити) chýbať
cirkuľar (ціркуляр) okružná píla
dariti (дарити) udrieť
ďijti (дійти) dôjsť
dočka (дочка) doska
dochtor (дохтор) lekár, osoba s doktorským titulom
duda (дуда) cumlík
dzjobak (дзёбак) zobák
džvaredlo (джваредло) zrdkadlo
farahun (фарагун) Róm (od slova faraón)
fryšno (фрышно) rýchlo
hajati (гаяти) spať (hovorí sa pri malých deťoch)
holoden (голоден) hladný
holubinka (голубинка) druh huby
hutorak (гуторак) osoba rozprávajúca zemplínskym dialektom
jajšeňica (я(й)шеніца) praženica
jem (єм) som
jes (єс) si
kamiňa (каміня) kamene
kant (кант) bok,hrana
kaplička (каплічка) kaplnka
kisno,ťisno (кісно,тісно) tesno
korčma (корчма) krčma
kovadlina (ковадлина) nákova
krati (крати) krájať
kuľa (куля) guľa
kupčij (купчій) kúpený v obchode (тота купча шунка не барс добра)
kurtyj (куртый) krátky
kyršyti (кыршыти) drobiť
ľači (лячі) ľahnúť (Нейдеш лячі? Уж велё годин.)
ľaľo (лялё) bábätko
lasťivka (ластівка) lastovička
lednička (леднічка) chladnička
lehkyj (легкый) ľahký
lemže (лемже) lenže
lipkačij (ліпкачій) lepkavý
lipšati sja (ліпшати ся) lepšiť sa
loška (лошка) lyžička
mačocha (мачоха) macocha
makovjanik (маковяник) makovník-koláč
mandolinka (мандолинка) pásavka zemiaková
metati (метати) hádzať
mňachkyj (мняхкый) mäkký
moch (мох) mach
moči (мочі) môcť (Зроблю што буду мочі)
mole (моле) výzva na pozretie sa (моле на нёго як то красні зробіл)
nacholodženyj (нахолодженый) prechladnutý
napasť (напасть) bieda, neštastie, prenesene niečo čoho sa ťažko zbaviť (такый єс як напасть)
obačiti sja (обачіти ся) uvedomiť si
obernuti (обернути) obrátiť
obraščok (обащок) obrázok
obyjti (обыйти) obísť
odorvati (одорвати) odtrhnúť, ulomiť (одорвало ся мі бырздове ланко)
okyršyna (окыршына) odrobinka
omyti sja (омыти ся) umyť sa
omyvadlo (омывадло) umývadlo
opachati (опахати) ovoňať
orichovjanik (ориховяник) orechovník-koláč
otrova (отрова) otrava
pachňačij (пахнячій) voňavý
pachnuti (пахнути) voňať
pantlik (пантлик) stužka
paradička (парадичка) paradajka
pastyr (пастырь) pastier
peči (печі) piecť
pelenka (пеленка) plienka
peruvati (перувати) pružiť
pery (перы) pružiny
pidavčistyj (пiдавчістый) poddajný, ľahko ovplyvniteľný človek (тота жена была барс підавчіста)
pidvesti (підвести) podviesť
pijti (пі(й)ти) pôjsť
piľa (піля) pri, označuje polohu v blízkosti niečoho
piňazi (пінязї) peniaze
pirja (піря) perie
piše (піше) pešo
pismo (письмо) list
pizňiše (пізніше) neskôr
poderti (подерти) podrať
pokij (покій) pokoj
pok (пок) pokým
popeči sja (попечі ся) popáliť sa
poroti (пороти) párať
pošlivisť (пошливість) česť, poctivosť, niekedy znamená aj úctivosť (немал пошливість бо мі не вернул пінязї, дам му на пошливість бо знам же то не попсує, не даст своёму дідові пошливости ані му непоздравіт.)
pover (повер) po povrchu niečoho (повер плахты дала простерадло)
povidati (повідати) hovoriť (Стары люде повідали)
povisti (повісти) povedať (Треба повісті ...)
povnyj (повный) plný
pozir (позір) pozor
prasnuti (праснути) prasknúť
prez (през) cez
prijti при(й)ти prísť
prjatati (прятати) upratovať
pročitati (прочітати) prečítať
prodati (продати) predať
pro mene za mene (про мене за мене) pre mňa za mňa
propasti (пропасти) prepadnúť (ся неприголосіл на урядох тай шыткы землі му пропалі )
proskurka (проскурка) kúsok pečiva podávaného pri mirovaní
pro (про) pre
risky (ріскы) rezne
rosporotyj (роспоротый) rozpáraný
šalenyj dom (шаленый дом) blázinec
ščerbatyj (щербатый) štrbatý
seredina (середина) prostriedok, stred
sijati (сіяти) siať
skipati (скіпати) štiepiť (треба наскіпати дров на зіму)
skľančina (склянчіна) sklenený črep
skľanyj (скляный) sklenený
škobliti sja (шкоблити ся) škrabať sa na hlave (Та што ся тіко шкоблиш)
smerďačij (смердячій) smradľavý
smrid (смрід) smrad
spečenyj (спеченый) spálený
sperati (сперати) odopierať
stukati (стукати) stenať
šťipak (штіпак) štipec na bielizeň
šuter (шутер) štrk
šviržyj (швіржый) ?
teperišňij (теперішній) terajší
ťišyti sja (тішыти ся) tešiť sa
ťivko (ті(в)ко) koľko, toľko
tohdi (тогди) vtedy
uša (уша) voš
ver (вер) hore na niečom, zvyčajne v spojitosti s pozemkami, chotármi, pasienkami... (вер берега сут граблі треба іх принести)
viľcha (вільха) jelša
vily (вилы) vidly
vinuvatyj (вінуватый) vinník, vinný
voločiti (волочіти) vláčiť
vorožyľa (ворожыля) veštica
zabyti (забыти) zabudnúť
zajti (зайти) zájsť
zašpotiti sja (зашпотити ся) potknuť sa
zopsutyj (зопсутый) skazený
žudrati (жудрати) hundrať
zvoloč (зволоч) zberba
zyjti (зыйти) zísť
žylavyj (жылавый) šľachovitý, silný

Kit ňa dašto napade ,to aj choču ša s tym podiliti, bo pizniše si nespomeneš na to konkretne slovičko napr.
- šahovina - metrové drevo na palivo
- štempeľ - razítko, pečiatka
- štangľa - hrubá železná tyč
- smertka - smrtka
- čerevá - črevá(lekarsky)
- šmariti - hodiť
- haringy - kyslé ryby
- kuľky - tabletky(lek), kocky
- mich - mech
- irka - zošit
- keľčik - výdavok
- povno - veľa,viac
- vypritij - intertrigo (lekársky , prudký zápal kože vyvolaný sparením a trením kože )
- lysina - plešina

dakotri slovička može už tam sut, ale ja ich podal, jak ja ich poznam...

Servus Kory, sumna slovicka jes nasol jem popridal len jem kus rozdumoval jak to zroboti s azbukiu ta jem tak dal ze cyrilika- azbuka - slovensky - ta posmot ci dobri:
anhel ( ангел ) anjel
bosja ( бося ) bozk, pusa
brilba ( брилба ) prilba
burdati ( бурдати ) búrať
carok ( царок ) ohrádka z dosiek na zemiaky
cehla ( цегла ) tehla
cіľuvati ( цілювати ) bozkávať
čudo ( чудо ) zázrak, čudo
čudotvorec ( чудотворец ) ten kto stvára nevysvetliteľné veci
džavoronok ( джаворонок ) škovránok
džvіr ( джвір ) zver
fuga ( фуґа ) medzera
hamіžnyj ( гаміжный ) skúpy, lakomý
hrozna dyňa ( грозна дыня ) melón
chabzіna ( хабзіна ) baza
chabzіvka ( хабзівка ) technický lieh
jabko ( ябко ) jablko
jablіň ( яблінь ) jabloň
jager ( яґер ) poľovník
kačati ( качати ) kotúľať
kapustinka ( капустинка ) druh rastliny
kľag ( кляґ ) prísada na výrobu ovčieho alebo kozieho syra
kolos ( колос ) klas
krasti ( красти ) kradnúť
krylo ( крыло ) krídlo
kučnuti ( кучнути ) čupnúť
kurdopeľ ( курдопель ) človek malej postavy (posmešne)
kyľavyj ( кылявый ) nešikovný, všetko mu padá z rúk
kypіti ( кыпіти ) vrieť
kіzľa ( кізля ) kozľa
lembra ( лембра ) lenivý človek
lobda ( лобда ) lopta
ľubyj ( любый ) milý, drahý
luskati ( лускати ) údermi spôsobovať nepríjemný zvuk
maruzatyj ( марузатый ) špinavý na tvári, rozmazaná špina alebo farba (посмоть до джваредла якый єс марузатый)
mašyna ( машына ) stroj (šijací)
merzenyj ( мерзеный ) nespokojný, mrzutý alebo protivný
muľar ( мулярь ) murár
na sja ( на ся ) na seba
nevrokom ( невроком ) neurekom
nezgrabnyj ( незґрабный ) človek bez manuálnej zručnosti
ostrjab ( остряб ) jastrab
ošіpok ( ошіпок ) chlieb z nekysnutého cesta
pak ( пак ) potom
patyk ( патык ) neopracovaná kratšia palica
pelevňa ( пелевня ) búda na uskladnenie pliev alebo sena, slamy
perlik ( перлик ) ťažké, veľké kladivo
perulka ( перулка ) tabletka
podovhuvaste ( подовгувасте ) pozdĺžne
pološati ( полошати ) plašiť
pridati sja na dakoho ( придати ся на дакого ) zdediť po niekom výzor alebo vlastnosti
ptіca ( птіца ) hydina (олем шмарь зерно птіці)
puchіr ( пухірь ) pľuzgier
pіvnіč ( північ ) polnoc
rjabyj ( рябый ) fľakatý
rjafati ( ряфати ) biť zviera, alebo človeka
rjafik ( ряфик ) kovová obruč kolesa
rozjidati sja ( розїдати ся ) rozčuľovať sa
rušati ( рушати ) hýbať
serna ( серна ) srna
sjahovina ( сяговина ) palivové drevo narezané na metrové kusy
skaržyti sja ( скаржыти ся ) sťažovať sa, posťažovať sa
skynčati ( скынчати ) fňukať
smerek ( смерек ) smrek
smіti ( сміти ) smieť
solovej ( соловей ) slávik
sonce ( сонце ) slnko
soroka ( сорока ) straka
spačnyj ( спачный ) ten čo robí všetko naopak
spološanyj ( сполошаный ) splašený
stečenyj ( стеченый ) bez zmyslov, zbesnetý
sumlіňa ( сумліня ) svedomie
šandar ( шандарь ) policajt
ščaznuti ( щазнути ) zmiznúť
šuta koza ( шута коза ) bezrohá koza
tovčok ( товчок ) tĺčik
vakovka ( ваковка ) omietka
vakuvati ( вакувати ) omietať
velič ( велич ) niečo veľmi veľké
voločіti ( волочіти ) vláčiť
vorona ( ворона ) vrana
vіvcja ( вівця ) ovca
zapotrošyti ( запотрошыти ) odložiť takým spôsobom, že sa to nedá nájsť
zatkati ( заткати ) upchať otvor zátkou alebo inými predmetmi
zjac ( зяць ) zajac
zo sja ( зо ся ) zo seba
zvlečі sja ( звлечі ся ) dojsť pomaly,lenivo

незнате як ся повіст "dážďovka" по руснацкы? Уж дві годины роздумію а негоден єм собі спомнянути

бося - bozk, pusa
волочіти - vláčiť
запотрошыти - odložiť takým spôsobom, že sa to nedá nájsť
заткати - upchať otvor zátkou alebo inými predmetmi
зо ся - zo seba
качати - kotúľať
кляґ - prísada na výrobu ovčieho alebo kozieho syra
красти - kradnúť
кучнути - čupnúť
кылявый - nešikovný, všetko mu padá z rúk
лускати - údermi spôsobovať nepríjemný zvuk
на ся - na seba
незґрабный - človek bez manuálnej zručnosti
пак - potom
подовгувасте - pozdĺžne
полошати - plašiť
придати ся на дакого - zdediť po niekom výzor alebo vlastnosti
пухірь - pľuzgier
рушати - hýbať
сміти - smieť
сполошаный - splašený
сяговина - palivové drevo narezané na metrové kusy
хабзівка - technický lieh
хабзіна - baza
цілювати - bozkávať
чудо - zázrak, čudo
чудотворец - ten kto stvára nevysvetliteľné veci
щазнути - zmiznúť

ангел - anjel
брилба - prilba
бурдати - búrať
царок - ohrádka z dosiek na zemiaky
цегла - tehla
джаворонок - škovránok
джвір - zver
фуґа - medzera
гаміжный - skúpy, lakomý
грозна дыня - melón
ябко - jablko
яблінь - jabloň
яґер - poľovník
капустинка - druh rastliny
кізля - kozľa
колос - klas
крыло - krídlo
курдопель - človek malej postavy (posmešne)
кыпіти - vrieť
лембра - lenivý človek
лобда - lopta
любый - milý, drahý
марузатый - špinavý na tvári, rozmazaná špina alebo farba (посмоть до джваредла якый єс марузатый)
машына - stroj (šijací)
мерзеный - nespokojný, mrzutý alebo protivný
мулярь - murár
невроком - neurekom
ошіпок - chlieb z nekysnutého cesta
остряб - jastrab
патык - neopracovaná kratšia palica
пелевня - búda na uskladnenie pliev alebo sena, slamy
перлик - ťažké, veľké kladivo
перулка - tabletka
північ - polnoc
птіца - hydina (олем шмарь зерно птіці)
рябый - fľakatý
ряфати - biť zviera, alebo človeka
ряфик - kovová obruč kolesa
розїдати ся - rozčuľovať sa
шандарь - policajt
серна - srna
скаржыти ся - sťažovať sa, posťažovať sa
скынчати - fňukať
смерек - smrek
соловей - slávik
сонце - slnko
сорока - straka
спачный - ten čo robí všetko naopak
стеченый - bez zmyslov, zbesnetý
сумліня - svedomie
шута коза - bezrohá koza
товчок - tĺčik
ваковка - omietka
вакувати - omietať
велич - niečo veľmi veľké
вівця - ovca
ворона - vrana
зяць - zajac
звлечі ся - dojsť pomaly,lenivo

незнам ці єм ся на шыткы добрі розпамнятал, кебы дашто плано было дайте знати.

što ňa napalo kus dodati dakotri slovička
-bortak - hlupák
-batih - bič
-bzdina - prd,smrad
-fartuch - zastera

slovičko jem pridal - http://www.holosy.sk/slovnikh ...davajte dalsy

Ironizuju bo nemam slov - ja by ani svojomu nepratelovi nikda nepovil ze po smerti bude len anonymom
Priznavam ze neznam jakyj vyznycnyj rusinskyj spisovatel hmer...
Nemam problem daty priamu odpoved i priznaty jak dašto neznam a znam že toho velo neznam...
Od vas jem sja furt nedoznal odpovid na dvi priamy otazky na kotry je jednoduche odpovisty ale odpovid znate len Vy:

1. kotry 4 stranky mate što pomahavut rusynim ? (abo dašto inše krome komentaroch na Holosoch što ste publikoval ...rad si pocitam)

2. jak je možne že v Borši, kde ste pisal že žijete nit podla statistik ani jednoho obyvatela kotry sja hlasit ku Rusinom.

.

пару слoв до словника, може уж там сут дакотры

барвінок -zimozelen
боїско - podlaha v stodole, kde sa mlatilo cepami
цук - prievan
чаварґош - tulak
досправды - naozaj
довідувати ся - dozvedat sa
дылі - drevena podlaha
ґершлі - krupy
ґріс - krupica
гача - zrieba
халіти - slabnut
клопота - starost
люфт - vzduch
оле - noze
певно - naisto
пораїти - poradit
попсути - pokazit
проба - skuska
серенча - stastie
скарга - staznost
скельтувати - premarnit
щава - mineralna voda
шрам - jazva
талабати - chodit, poskodit chodzou
туній - lacny
в'єдно - spolu
выявити - prezradit

dnes napisem po slovensky, lebo momentalne nemam rusinske rozlozenie klavesnice. :-(

"sa" v okoli Svidnika a Stropkova- to uz je slovakizovana varianta a učiti namiesto včiti takisto. V Bukovciach sa niekedy hovorilo "sja" a teraz uz len "sa".
Niekedy aj "gido" miesto "dido", "gity" miesto "dity"
Ale to je nic proti tomu, ze uz male deti v Bukovciach nevedia po rusinsky vobec a mladez rozprava strasne pomiesane. Cislovky vsetky slovenske, namiesto "što" "co" pridavne mena koncia na "y\i" miesto "yj" atd. Vrcholom je ked dievcata, ktore v mladosti doma rozpravali len rusinsky teraz rozpravaju s rodicmi po slovensky. Aj to sa v Bukovciach deje. Samozrejme, malokto vie, ze sa tam narodil trebars Arsenij Kocak, Ivan Slepecky,Andrej Slepecky, zil a zomrel tam Ivan Polyvka, predkovia biskupa Gojdica, na Bukovej Horke bolo niekedy kulturne centrum Rusinov...
Rusinska identita sa vytraca. Niekedy nebolo radia, TV tak sa ludia schadzali, rozpravali, jazyk sa zachovaval, teraz zvyknu sediet pred TV v slovenskom jazyku, citaju slovenske casopisy, ani sa necudujem,ze sme dospeli k zaniku.

Povedomie treba pestovat ale k tomu treba aj nejake prostriedky, ktore nam chybaju.

Kto je vinny,ze sa straca rusinske povedomie? Bezny clovek? Nemyslim...

Dalo by sa povedat,ze bezny clovek sa sprava (v urcitych hraniciach) predvidatelne a to, ze Rusini zaniknu sa dalo dopredu ovplyvnit cielenou politickou, historickou, ekonomickou, kulturnou,nabozenskou a narodnou ingoraciou Rusinov co sa viac menej v poslednych storociach dialo.

Obavam sa,ze v buducnosti budu historici tvrdit,ze Rusinov bolo len zopar a budu sa ohanat scitaniami ludu. Ostanu po nas len slovenski greckokatolici.

Ako terajsi "slovenski" greckokatolici (samozrejme mnohi s typickymi rusinskymi priezviskami, co oni si neuvedomuju) z okolia Trebisova a Michaloviec spolu s niektorymi kvazi-historikmi tvrdia, ze su Slovaci, ktori uchovavaju starosloviensky obrad od prichodu Cyrila a Metoda. Az na to ze ta starosloviencina je vlastne cirkevna slovancina halicskej redakcie a oni vobec nie su genmi Slovaci ale Rusini, a nie len to. Mnohi rimskokatolici na vychodnom Slovensku su latinizovani Rusini.

Co by sme mali momentalne robit pre nasu zachranu?
Dokumentovat, dokumentovat, dokumentovat. Nase zvyky, nas jazyk, miesta kde sa rozpravalo rusinsky. Dokumentovat pisomne, zvukovo, vizualne ...mozno aj jednotlive rodiny, nahrat na pasku dedkove prihody, vytvorit si rodokmen,komunikovat o rusinstve, propagovat nas.

Mozno raz pride doba, ked globalizacia zacne ustupovat a ludia zacnu hromadne hladat svoje korene.

Zelam vsetkym Rusinom vela odhodlania, vela sily a energie v nasej terajsej etape - v boji o prezitie

nooo musu sa aj ja ku Vam daty,,,, nykda jem sa nehanbyv za nasi sumny slovicka a tyz Vam tu daky pridam...

Firhang---zaclona
kostura---nôž
garadyči---schody
štrenfli---ponožky
šufoner---šuplik

Bľacha - plech

Bľašanka - plechovka

PRISLANIK - zemiakova placka

GEŇO - semeno, spermie

HUDZICJA - zadok

HIVNO - hovno

čornylo /cornylo/ i tynta - atrament
F.A.

hic - ang. heat ( výslovené zneje hic s významom, horúco, horúčava )
šouldra (udená šunka z ramena) - ang. šoudr ( rameno)
het - ahead ( vyslovené het s významom vpred, podobné rusnackému synonymu preč - odtiaľ)
sorta - angl. sort oboje význam druh

popridavane

chocholuz - ucholak
cholem - aspoň /keby cholem raz ňa navštivil /
kole - picha / tak ňa kole v boku/
strup - chrasta

džviriata - zver

sa čiš označuje " otrava kirvy.."

brant - ochrnutá časť tela

zbrantuvaty - ochrnúť

sučok - hrča (guz) na dreve