Nikifor Drowniak - lemkovský maliar z Krynice

V Poľsku bol v roku natočený zaujimavý životopisný film s názvom Mój Nikofor. Nikifor Drowniak bol lemkovský naivný maliar pochadzajúci z Krynice, ležiacej neďaleko slovensko - poľských hraníc. Kraj, v ktorom žil a tvoril silne v jeho tvorbe rezonuje, preto si myslím zaslúži aj priestor na týchto stránkach.
Nikifor ( 1895 – 1968) - pouličný maliar a analfabet sa narodil ako nemanželské dieťa hluchonemej, chudobnej dievčiny, ktorá slúžila v krynických hoteloch. Väčšinu života žil vo veľkej biede, často osamotený, nepochopený a bez strechy nad hlavou. Navzdory osudu rozhodol sa zostať maliar a svoj cieľ aj dosiahol.
Dnes sa jeho obrazmi prezentujú veľké galérie a múzea po celom svete. Na aukciách výtvarných diel sa predávajú jeho akvarely za obrovské sumy.
Celý život bol Nikifor silne zviazaný z poľským mestečkom Krynica, neďaleko slovensko – poľských hraníc. Bol v mestečku známou postavičkou. Svoje prenosné pracovisko rozkladal každý deň na rôznych miestach tohto kúpeľneho mestečka, z videnia ho poznali všetci obyvatelia mestečka ale aj rekreanti v kúpeľoch. Dodnes zostal Nikifor postavičkou tajomnou opradenou mnohými legendami.
Nikifor  bol Lemkom a jeho priezvisko bolo najskôr Drowniak. Avšak celé Poľsko ho poznalo pod menom Nikifor Krynicki .
Nikifor rozprával veľmi nevýrazne, pretože mal chybu reči zdedenú po svojej matke. Toto mu veľmi sťažovalo kontakt s ostatnými ľuďmi. Formou kontaktu sa mu stalo maliarstvo, obrazy boli jeho výpoveďou. V medzivojnových rokoch sa snažil predávať svoje obrazy v uliciach Krynice ako pamiatky z Krynice, avšak bezúspešne. Maliar Roman Turyn začal obrazy Nikifora zbierať už v roku 1932 a predstavil ich na výstave v Paríži.
Výstavy, publikácie, knihy a dokumentárne filmy spôsobili, že koncom 50. rokov bol už v Poľsku známou postavou. Prelomovým momentom, ktorý priniesol dielam Nikofora medzinárodnú popularitu bola je ho prvá individuálna výstava v galérii Diny Vierny v Paríži v máji 1959. Nasledovalo množstvo expozícii po celom svete. V posledných rokoch života sa teda Nikifor stal slávnym. Zlepšil sa aj jeho materiálna situácia, avšak popularita, ktorú získal nijakým spôsobom nezmenila jeho životný štýl. Zomrel v roku 1968. Pochovaný je v Krynicy, kde aj od roku 1995 je Múzeum Nikifora.
Väčšina jeho diel bola vytvorená akvarel. Námetovo obrazy zobrazujú vojakov armády rakúsko-uhorskej a ruskej, ďalej interiéry chrámov, dedinských vlakových staníc. Veľmi krásne sa mu podarilo zobraziť Beskydy, maľoval aj podobizne známych a kúpeľných hostí. Významným motívom v jeho tvorbe bol autoportrét. Nikifor maľoval sám seba tak ako chcel aby vyzeral. Zobrazil sám seba ako maliara umelca s farebným dáždnikom, ako elegantného muža v čiernom obleku, ako biskupa alebo svätého.