Vzniká politická strana Náš kraj

Prešov sa stal v sobotu svedkom pozoruhodnej akcie - stretli sa tu národnostné občianske združenia východoslovenského regiónu. Stretnutie iniciovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) a ďalší rusínski aktivisti, ktorí už dlhšie hľadajú spôsob ako „zobudiť" severovýchodný región a nenechať ho čoraz hlbšie sa prepadávať do sociálneho, a najmä ekonomického marazmu.
Ako povedal na podujatí jeden z organizátorov, politológ Alexander Duleba, „tento kraj patrí na Slovensku k najchudobnejším. Ani jedna politická strana pôsobiaca na celoslovenskej úrovni však neponúka ucelený program pre jeho rozvoj. Chýba tu subjekt, ktorý by mu jednak pomohol vyriešiť vnútorné regionálne problémy a jednak ponúkol dobrý program , spoluprácu a univerzálne riešenia vhodné aj pre celé Slovensko."

Sonda do etnických koreňov
Aj pre tieto dôvody sa ZIRS už v roku 2009 rozhodlo urobiť projekt na vyškolenie mladých lídrov Prešovského kraja. Súbežne s projektom sa začali rodiť aj snahy o spoločnú platformu nielen rusínskeho, ale všetkých etník zo severovýchodu, na ktorej by sa rozbehla systematická spolupráca. Do tejto mozaiky zapadlo v sobotu aj prešovské stretnutie.

Šlo o široké fórum národnostných, cirkevných, sociálno-charitatívnych, mládežníckych organizácií a občianskych združení blízkych v prvom rade rusínskemu a ukrajinskému etniku. V podstate šlo o sondážnu akciu, ktorá mala ukázať, či sa ľudia žijúci pod dvojjedinnou (rusínskou a ukrajinskou) etnickou nálepkou, ale často s diametrálne odlišným smerovaním, videním národnostnej otázky aj politicko-kultúrnym dedičstvom - dokážu na niečom dohodnúť. Na podujatie tak boli pozvaní jednotlivci i predstavitelia desiatok organizácií z okresov Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov a Svidník, ale aj ľudia z Bratislavy.

Prečo nový subjekt
Neprišli všetci pozvaní, ale aj tak bolo účastníkov okolo 40. Aby mali predstavu, čo sa v rámci vznikajúcej platformy už urobilo od jesene 2009, úvod patril informáciám o projekte školení mladých lídrov, o sociologickom prieskume národnostného zloženia v Prešovskom kraji, o jeho ekonomickom potenciále, ale napríklad aj šanci na zužitkovanie peňazí z európskych fondov.

V ďalšom bloku moderátor Alexander Duleba analyzoval dôvody, prečo a kam by mala smerovať činnosť spoločnej platformy. Pripomenul množstvo faktov o zaostávaní regiónu. „V rámci eurofondov sa prerozdeľuje v Prešovskom kraji 2,3 miliardy eur, ale kadiaľ tečú, kde sú? Dokedy tu bude chýbať základná cestná infraštruktúra? Prečo sa má stavať diaľnica k Dukle, keď na poľskej strane sa s diaľnicou neráta? Ako to, že v tomto regióne sa niekde ani nedovoláte na mobil, lebo tu chýba pokrytie? Ako môžu podnikatelia úspešne podnikať v tunajšom prostredí, kde sú na to často horšie podnikateľské podmienky, ako vidíme z poľskej strany?"

Keďže doterajšie riešenia, prichádzajúce väčšinou zhora, miestnym problémom takmer nepomohli, začať treba asi inak. Zdola. Tomu by mohli pomôcť nielen vyškolení lídri, ale aj vznikajúca platforma, čo by sa postupne preklopilo aj do politiky a do založenia regionálnej strany. Jej „politické desatoro" odprezentoval na stretnutí opäť Alexander Duleba. Okrem iného zdôraznil, že, „národnostná identita, vierovyznanie či iná orientácia sú a musia zostať súkromnou vecou jednotlivca". Navrhol a zdôvodnil aj názov nového subjektu - NÁŠ KRAJ. Takéto slovné spojenie by podľa neho mohlo zabodovať tým, že je neutrálne a nesie i historické posolstvo (okrídlené spojenie, ktoré používali „našy ľude" v Amerike pri návratoch do vlasti: „Idu do kraju.")

Diskusia odkryla karty
Priestor otvorený v diskusii využila väčšina prítomných. Emócie a subjektívne prejavy však vysoko prevážili racionálny prístup. Mnohí si neuvedomili, akú si tým vystavili vizitku. Ukrajinské a rusínsko-ukrajinské združenia hlavne spropagovali samy seba, cieľavedome sa vyddeľujúc od Rusínov nielen jazykovo, ale aj slovnou ekvilibristikou o etnických názvoch Rusínov.

Prítomní vekovo najstarší zástupcovia rusínskych organizácií - zväčša nad 70-80-roční páni - prišli na stretnutie živiť vlastné dlhoročné spory a krivdy s ukrajinskou menšinou, ale aj chaos okolo vlastníctva Ruského domu v Prešove.

Vekovo mladší zástupcovia rusínskych organizácií sa k podstate stretnutia postavili najvecnejšie. Osobitným prínosom boli kultivované vystúpenia duchovného otca Soroku z Osadného, ktorý podčiarkol kresťanský obsah budúcej strany.

Cieľom sú komunálne voľby
Popoludňajší blok sa sústredil na stanovy budúcej regionálnej strany, na jej politický marketing a konkrétne kroky, vrátane prípravy petičnej akcie na zber podpisov. Ako zdôraznila za predsedníckym stolom Alena Minarská, „parlamentné voľby, najmä vzhľadom na časovú blízkosť, už nemôžu byť v momentálnej fáze príprav našou prioritou. Finále našich najbližších snáh budú komunálne voľby pripadajúce na koniec tohto roka."

Ján Lipinský otvoril problém sídla strany. Prešov alebo Bratislava? Podľa neho by bolo „doslova symbolické, keby sa podarilo dohodnúť s ľuďmi, ktorí majú v rukách prešovský Ruský dom a keby bolo sídlo tam. Stačila by jedna kancelária." Zatiaľ je to však vzhľadom na dlhoročné spory medzi skutočnými a údajnými vlastníkmi domu nereálne. Šancu strany na to - presadiť sa v politickom prostredí Slovenska - rozobral v spojení s marketingovými aktivitami Miroslav Knap, ktorý zabezpečuje aj komunikačnú časť príprav.

Organizačne by mal prvé kroky, ako aj registráciu strany NÁŠ KRAJ na ministerstve vnútra zabezpečiť trojčlenný prípravný výbor. Za jeho členov sa v závere stretnutia vybrali Alexander Duleba, Ján Lipinský a Ľuba Kráľová.

(Spracovala Táňa Rundesová)

Петро's picture

ja sam taka snahu

ja sam taka snahu chvalju..jak nic inse ta sja aspon vkaze komu vyhovuju status quo a chto choce zeby sja dasto i zminilo...abo moze dachto pride i s insou alternativou...ono lehko sja povist ze plano ale priti z dajakou alternativou uz ne je tak lehke

кідь собі кус зрахуєме

кідь собі кус зрахуєме потрібны почты голосів, до словеньского парламенту не є реална шанца жебы ся там така страна могла дістати. Може під прикрывков іншой страны.
Але добрі же така актівіта взникла, Може помочі в комуналній области, може створити много новой діскузії і може вытваряти новы політічны ідеї над котрыма бы інакше нихто не роздумовав.

Snaha politicky zjednotiť

Snaha politicky zjednotiť obyvateľov severovýchodu Slovenska nie je novým a už vôbec nie prvým pokusom. Na prelome tisícročí (tých našich) na slovenskej politickej scéne pôsobila neveľká regionálna politická strana. Do roku 2001 pod názvom Podduklianska demokratická hromada (PDH), ktorá sa opierala predovšetkým o zázemie ZRUSR, teda Zväzu Rusínov - Ukrajincov Slovenska. Po Mimoriadnom zjazde v roku 2001 sa pretransformovala na plnokrvnú a v tom čase unikátnu, podľa všetkého aj prvú skutočne regionálnu politickú stranu na Slovensku a začala pôsobiť pod názvom Regionálne demokratické hnutie - Východ (RDH-V). Úsilie stmeliť a podnietiť činnosť miestnych aktívov prinieslo svoje prvé nesmelé výhonky. V komunálnych voľbách sa strana stala súčasťou koalícii a spolu s nimi získala zastúpenie v obecných zastupiteľstvách - v desiatich obciach starostov a v Prešove a Medzilaborciach dokonca primátorov. Samozrejme, získala aj okolo pol stovky poslaneckých mandátov. K činnosti boli prizývaní poprední odborníci na regionálnu politiku z univerzitného prostredia, odborníci na legislatívne poradenstvo, správu obcí, organizované boli stretnutia so starostami, poslancami, mapovali sa miestne potreby a možnosti spolupráce. V organizačnej schéme sa strana opierala, či skôr chcela opierať o lokálne (nie okresné) organizácie a pôsobila od Starej Ľubovne po Ulič a Sobrance. Bola v kontakte s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi na danom území. Všetko toto bolo robené viac menej na dobrovoľníckej báze, bezplatne, či skôr na účet vlastných finančných zdrojov, no našli sme podporu aj u niekoľkých podnikateľov, ktorí pomáhali podľa svojich možností. Počiatočné nadšenie však čoskoro striedalo sklamanie. Ako inak hodnotiť stav, keď na stretnutie starostov zaostalého regiónu dovediete na vlastné náklady odborníkov, ktorí boli ochotní radiť bez nároku na honorár, len tak, lebo videli v tom zmysel, ale niektorých starostov zaujímalo iba, či bude obed... Oveľa vypuklejšie sa problémy začali prejavovať, keď začali starostovia mať finančné požiadavky. Ole pomož zohnati piňazi na toto, i na toto by bylo treba. Lenže prístup k zdrojom mali iba veľké parlamentné strany. Snaha naučiť starostov pracovať na projektovej báze narážala na nezáujem, neochotu. Načo. Veď plat aj tak ide. Česť výnimkám. Osobne poznám dvoch - troch, ktorí sa snažili a boli úspešní. Reprezentanti strany pomáhali pri tvorbe miestnych a regionálnych rozvojových koncepcií, zháňali peniaze, aj keď iba v obmedzenom rozsahu. Ukázalo sa, že očakávania najmä na strane starostov boli často väčšie, ako ich vôľa aktívne sa podieľať na zmenách a formovaní prostredia tak, aby miestna a regionálna politika sa stala oporou regiónu. Lokálne skupiny pracovali viac náhodne a bez vlastného záujmu. Vždy ich muselo vedenie strany do niečoho tlačiť a aj táto snaha nie vždy prinášala úspech, lebo nezriedka sa hlavnými stali problémy "movy i kuľtúry", než každodenného života občanov. V prvých voľbách do VUC aj vďaka podpore RDH-V v druhom kole získal v Prešovskom kraji niekoľko hlasov naviac pán Chudík. Osobne priznal váhu tejto podpory. Boli vytvorené všetky predpoklady pre akceleráciu činnosti. V prezidentských voľbách získal podporu pán Gašparovič a znova bola strana hlbšie a silnejšie zakorenená v politickom systéme Slovenska a regiónu. No v roku 2005 na základe jedného jediného papieru neodoslaného na MV bola účelovou zmenou zákona spolu s mnohými ďalšími zrušená. Pričom v tom čase SDKÚ, ako právny nástupca SDK stále dlhovala za voľby mnohomiliónové čiastky. Jeden papier je niekedy väčší hriech, ako miliónové dlhy. Najmä ak sa treba účelovo zbaviť konkurencie hoci len na regionálnej, či miestnej úrovni.
Obávam sa, že podobné neduhy v mentalite ľudí sa len tak ľahko nerozplynú. Ostáva iba držať palce a dúfať, že sa chyby a problémy v novej strane nebudú opakovať.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

19. apriľ 2019


Юліаньскый календарь:

6.áпріль 2019

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.