Muzika na prehratie, stiahnutie

Intepreti (počet skladieb v databáze):

• Абу-Касимові Капці (3)
  Ľvovskí SKAkaví pankáči
• 2až3 (1)
  Hudobná skupina 2 až 3 má vo svojom repertoári okrem ľudových balád aj pásmo kolied. A medzi nimi aj jednu rusínsku - Divnaja novina.
• Ahmed má hlad (2)
  Ukrajinské ľudové piesne v netradičných bigbítových úpravách pražskej kapely
• Benedikta (2)
  Rusínské, poľské a moravské ľudovky majú rockový zvuk s prvkami jazzu a blues.
  
• Berkut (3)
  Jedna z najpopulárnejších ukrajinských folk - rockových skupín na poľskej scéne.
• Bratsklad (5)
  Lemkovsky rap z Przemkowa, hudobný projekt Bratsklad, ktorého členovia sa k svojmu pôvodu nielen aktívne hlásia, ale rodičovský jazyk Lemkov prezentujú aj vo svojej hudobnej tvorbe.
• Burdon (5)
  Kapela Burdon vo svojej tvorbe čerpá z východoeurópskeho folklóru. Významnú časť ich tvorby tvoria upravené piesne čerpajúce z vokálnej tradície pôvodných obyvateľov Východných Karpát - Rusínov, Huculov, Lemkov a Bojkov.
• Cirkevný zbor pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom (4)
  Spevácky cirkevný zbor pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom vydal pri príležitosti 10. výročia založenia zboru CD
• Čumzbagera (4)
  Rusínske experimentálne združenie zo Svidníka a okolia, ktoré rozvlnilo pokojné vody súčasného moderného = elektronického spracovania pôvodnej rusínskej piesne.
• DakhaBrakha (3)
  DakhaBrakha je skupina z Kyjeva, ktorá svoju tvorbu charakterizuje ako etno - chaos. Ide o svet novej, nepredvídateľnej a intímnej muziky.
• Ghastly Ones Rivajvl (5)
  Ghastly Ones Rivajvl je projekt, ktorý sa zrodil približne na jar roku 2002. Kapela svoju hudbu charakterizuje ako surf rock, ktorý sa zviditeľnil hlavne filmom Q. Tarrantina -PULP FICTION
• GIN-TONIC (1)
  Rusínska skladba A na hori tataročka listnata v podaní bratislavskej skupiny GIN-TONIC
• Haydamaky (4)
  Sama kapela sa označuje ako Ukrainian Dub Machine a svoju tvorbu prezentuje ako Karpaten SKA a Hutsul Punk – ska punkový základ okorenení ukrajinským ľudovým korením.
• Horpyna (3)
  Skupina Horpyna pochádza z poľského Olsztyne. Hudba, ktorú hrajú je charakterizovaná ako ukrajinský folk-rock doplnený vlastnými kompozíciami.
• Hudaki (5)
  Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.
• Jalinka (5)
  Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa. Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.
• Julia Doszna (5)
  Julia Doszna je lemkovskou speváčkou narodenou poľskej strane Nízkych Beskýd v malej dedinke Bielanka. Je obdarená vrúcnym prenikavým hlasom. Julia Doszna spieva o sebe, láske k svojmu rodnému kraju, ľuďom tam žijúcich ale aj o láske k Bohu.
• Kandráčovci (5)
  Ľudová hudba Ondreja Kandráča, alebo Kandráčovci ako ich zvykne publikum oslovovať je hudobná skupina z východného Slovenska. Divákom a poslucháčom podáva východoslovenský temperamentný folklór vo vokálno-inštrumentálnom prevedení cimbalovej hudby.
• Karpaty (3)
  Už neexistujúce perkusionistické zoskupenie Karpaty pôsobilo vo Svidníku a okolí. Jeho počiatky siahajú do rokov 1996-97. Koncertná zostava mala väčšinou 8-10 členov, vystúpenia sa konali v kluboch, na plesoch, na ulici, na hudobných festivaloch, na výstavách a vernisážach.
• Ke$o (1)
  Z tvorby charozmatického a kontraverzného showmana zo Svidníka.
• Kristián Huňara (1)
  Kristián Huňara v skladbe Čom My Rusíny prezentuje svoj pohľad na históriu a súčasné postavenie Rusínov. Hudba, texty, aranžmá, spev, ale aj videoklip k skladbe - všetko je vlastnou tvorbou K. Huňaru. Skladba je súčasťou CD, ktoré autor svojpomocne vydal a distribuuje.
• Makovica (3)
  Folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov.
• MDK Band (3)
  Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni .
• Miloš Železňák (3)
  Miloš Železňák je slovenský gitarista, známy nielen z jeho vlastného jazzového Miloš Železňák Trio, ale tiež z Trojky Zuzany Homolovej, z bluesového Petra Börnerová Bandu a ďalších kapiel. Na svoje nové sólové CD zaradil vlastné inštrumentálne úpravy rusínskych ľudových piesní. Ide o originálny prístup k spracovaniu rusnackých piesní, ktorých hĺbku, melodiku a úprimnosť decentne odhaľuje v modernom a zvukovo objavnom spracovaní.
• Muzička (3)
  Hudba Muzička úspešne prezentuje folklór Slovenska. Muzikanti sa snažia o interpretáciu ľudovej hudby a spevu z rôznych regiónov Slovenska v podobe čo najbližšej pôvodnej predlohe. V ich repertoári nájdeme aj niekoľko rusínskych skladieb.
• Perkalaba (2)
  Hudba skupiny Perkalaba je označovaná ako „huculský punk-rock“. Členovia skupiny sú vo svojej tvorbe inšpirovaní hudbou tradíciou Huculov, Bojkov a Zakarpatska. Ďalšími vplyvmi sú kapely ako Pogues\' Shane McGowan, Element of Crime, ďalej reggae skupiny a umelci ako je Bob Marley, Manu Chao, Skatalites. Po úspechu Gorana Bregovica, Orchestra Bobana Markovica, No Smoking Orchestra, toto je ukrajinská odpoveď.
• Radio Lora (6)
  02.04.2003 bol na švajčiarskom Radiu Lora v rámci relácie REPETE: Stimmen aus dem andern Europa odvysielaný hodinový program zo Svidníka. Boli v ňom predstavené zaujímavé hudobné zoskupenia pôsobiace v meste (Gate, Ghastly Ones Rivavjl, Karpaty), ďalej originálne improvizačne spracované ľudové hudobné motívy. Predstavené bolo aj samotné mesto a to v rusínčine a tiež v nemčine.
• Rasťo Čevora (2)
  Rasťo je Rusínom z mamkinej strany a rodina pochádza zo Svetlíc. V rusínskom prostredí žil len do svojich 5 rokov, potom sa s rodičmi presťahovali na Moravu. Rodný kraj sa snaží každoročne navštevovať.
• Tolhaje (4)
  Skupina Tolhaje vo svojej tvorbe čerpá inšpiráciu mimo iných z tradície Bojkov a Lemkov - etnických skupín obývajúcich oblasť Bieszczady.
• Ventilátor (6)
  Legenda svidníckej punkovej scény, ktorá možno ešte niekedy znova prekvapí svojim neriadeným zmrtvýchvstávaním.
• Zaspievajme si spolu (3)
  Študenti svidníckeho Gymnázia v rámci projektu Let\'s Sing Together - Zaspievajme si spolu zaranžovali a prezentovali aj niekoľko rusínskych ľudových piesní. Vypočuť si môžete skladby, ktorými sa škola prezentovala v roku 2002