Ladomírske morytáty a legendy - voľne dostupné na internete

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska zorganizovalo koncom minulého roka zaujímavú prehliadku filmov, ktoré sa tematicky dotýkajú Rusínov pod názvom Rusíni vo filmovom dokumente. Filmová projekcia bola úspešné prezentovaná v troch mestách východného Slovenska - v Prešove, Humennom a v Snine. Súčasťou projekcie bol aj film dokumentaristu Petra Kerekeša nazvaný Ladomírske morytáty a legendy. Tento dokument je aktuálne legálne voľne dostupný na prevzatie na internete, takže pre všetkých záujemcov nasleduje krátke predstavenie titulu, vrátane odkazu na stránky kde si titul môžete stiahnuť.
Režisér filmu Peter Kerekeš patrí k jednému z našich najúspešnejších dokumentaristov súčasnosti. V rokoch 1991 – 1998 študoval na Katedre réžie Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 1999-2002 bol doktorandom na VŠMU a od roku 2003 pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte ako externý pedagóg. Natočil filmy Človek o knihe, kniha o človeku; Balog Jozsef, Príbenník 66; O troch dňoch v Jasovskom kláštore; Most Márie Valéri; Zuzana od 8.00 do 17.00; 66 sezón. Ako scenárista a producent sa podieľal na tvorbe animovaného snímku Pôvod sveta Kataríny Kerekesové a spolupracoval na natáčaní dokumentu Som odnikiaľ Georgea Mishe.
Výborný dokumentárny film Ladomírske morytáry a legendy natočil Peter Kerekeš v roku 1998. Dokument nie je pátraním po prežitej pravde obyvateľov rusínskej obce Ladomirova. Zachytáva ich subjektívne spomienky, často strnulé v čase a v každodennom živote.
Dokument začína predstavením naivného maliara a obecného kronikára v 50. rokoch minulého storočia, ktorý keďže nebol v strane musel so spisovaním oficiálnej kroniky čoskoro skončiť. Pokračoval však ďalej a jeho neoficiálnu kroniku udržiaval vo vzornom poriadku.
V ďalšom prestrihu spoznávame najstaršieho muža Ladomírovej, ktorý prežil 6 režimov a dve vojny a ktorý ma pamäť ako veľký košatý strom.Nasledujú spomienky ďalších obyvateľov – na sestru, ktorá zachránila obec, ale nedočkala sa úcty ostatných dedinčanov; na deportáciu Židov z obce; na otca, ktorý miloval techniku (vlastnil fotoaparát, vysielačku), čo sa mu stalo osudným, Nemci ho zatkli ako partizána a zmizol bez stopy.
Vo filme si zahral aj Fedor Vico, kde spolu s lesným robotníkom spomínajú na partizánčenie a počítajú koľko krát sa vlastne znova narodili.
Dokumentarista nezabudol ani na obdobie Karpatsko-dukelskej operácie, nasleduje príbeh o tom ako tankisti rozdávali chlapom múku a ten kto podpísal, že ju prevzal, musel nastúpiť do Červenej armády, kto nechcel bol prinútený.
Smutný je príbeh pravoslávnych mníchov, ktorý boli nositeľmi vzdelanosti v obci. Tí tu prišli po prvej svetovej vojne ako emigranti utekajúci pred komunistickým režimom. V roku 1923 tu postavili Pravoslávny chrám sv. Archanjela Michala a v roku 1924 kláštor – monastier – s cirkevnou tlačiarňou ctihodného Jova Počajevského. Pri kláštore pôsobil 60 – členný zmiešaný cirkevný spevokol, ktorý vystupoval nielen v okolitých obciach, ale aj mimo regiónu Svidník. Kláštor s tlačiarňou bol činný v rokoch 1924 – 1944. Bol strediskom vzdelanosti a duchovnej literatúry obyvateľov Podduklianského regiónu. Tlačili sa tu cirkevné aj svetské knihy a periodiká. Po 2 svetovej vojne museli pred komunistami utekať znova, nakoniec sa usadili v USA.
Diametrálne odlišne sa vyrovnali s nastupujúcim komunistickým režimom ďalší dvaja spomínajúci obyvatelia obce – prvý odmietol podpísať družstvo a skončil vo väzení, druhý sa rozhodol skloniť hlavu a stal sa tajomníkom MNV.
Symbolickým záverom vykresľujúcim pokoru a pracovitosť obyvateľov v regióne je príbeh poštára, ktorý prešiel ako poštára od 1943 – 1988 50 000 kilometrov, vyplatil niekoľko miliónov korún, zodral 40 párov topánok a 18 poštárskych uniforiem a tiež príbeh kostolníka, ktorý chráni obec pred nečasom kostolnými zvonmi.
Ak vás dokument zaujal môžete si ho legálne stiahnuť alebo online prezrieť, je dostupný na stránkach Doc-Air pod týmto odkazom