Kraj a príroda

Obsah rubriky

Rusíni obývajú kraj geomorfolgicky označovaný ako Východne Karpaty. V čase rozmachu turizmu v bývalom Československu turista zriedkavo zablúdil do nevysokých hôr, hustých, tmavých lesov a úzkych nepriepustných roklín. Uprednostňované boli krajinársky atraktívnejšie územia. Dnes, keď je veľký záujem o nové, turisticky nie tak silne obliehané územia, sa územie Východných Karpát stáva stále viac navštevovanou oblasťou. V rubrike Kraj a príroda sa objavia informácie o zaujímavých turistických cieľoch vo Východných Karpatoch. Nepôjde len o opis a fotografie drevných cerkvi, ale aj o tipy na zaujímavé turistické trasy, výstupy a opis turisticky zaujímavých sídiel.

Biele Kamene a Vtáčie údolie – nosný pilier prosperity regiónu alebo rozvoj cestovného ruchu za každú cenu?

Lyžiarske stredisko Biele Kamene a zábavný park Vtáčie údolie sú už niekoľko rokov pripravované a diskutované projekty, ktoré sľubujú pomôcť ekonomicky slabému regiónu pod Vihorlatom. Podľa navrhovateľov je nosným pilierom prosperity regiónu rozvoj cestovného ruchu a pripravované projekty sú v súlade práve s touto stratégiou. Realizácia projektu má radikálne zmeniť spôsob živote v regióne. Za zábavným parkom Vtáčie údolie stojí silný zahraničný investor a minulý týždeň bolo vyhlásené, že aj projekt Biele Kamene ma dohodnutých zahraničných investorov. Regionálni politici sú nadšení, prebiehajú zmeny územných plánov a schvaľovanie sa zdá byť formálnym krokom pre podporu spoločensky prospešného projektu. Protesty ochranárov sú tvrdo odmietané argumentom jedinečnej šance pre rozvoj regiónu. Osobne vítam každú informáciu o krokoch, ktoré smerujú k rozvoju regiónu severovýchodného Slovenska, v tejto diskusii stojím ale na strane ochranárov, obzvlášť v prípade lyžiarskeho strediska na Vihorlate. V článku sa pokúsim vysvetliť prečo.

Karpatský chrám svatého archanděla Michaela - drevená cerkov uprostred Prahy

Drevené cerkvi sa všeobecne radia k tomu najhodnotnejšiemu, čo zostalo zachované z kultúry prevažne rusínskeho obyvateľstva Východných Karpát. Aj vďaka týmto vzácnym pamiatkam sakrálnej architektúry prichádzajú každoročne turisti do oblasti, v ktorých Rusíni žijú. Je však len málo známe, že pôvodne východokarpatskú drevenú sakrálnu stavbu je možné vidieť aj uprostred Prahy. Nachádza sa na pražskom Smíchove v Kinského zahrade v tesnej blízkosti známeho Petřína.
Do Prahy sa stavba dostala v roku 1929. kedy ju Prahe, ako svojmu vtedajšiemu hlavnému mestu, venovali Rusíni z Podkarpatskej Rusi. Cerkov sa stala súčasťou narodopisnej zbierky Narodniho muzea v Prahe ako typická ľudová stavba Podkarpatskej Rusi pod názvom Karpatský chrám svatého archanděla Michaela.

Projekt mapovania drevenej sakrálnej architektúry v Karpatoch má svoju Facebook podobu

Facebook podobu dostali aktivity nadšeného propagátora drevených cerkví Karpát – Ivana Marka. Facebook stránky projektu sú Wooden Tserkvas - Drevené cerkvi. Samotné stránky nájdete pod odkazom www.drevenecerkvy.szm.sk. Jeho aktivity sú o to viac sympatické, že ako sám spomína ide o projekt výslovne nekomerčný a jeho výsledky budú komukoľvek dostupné vo všetkých formách výstupu. Cieľom tvorcu stránok je prezentácia všetkých existujúcich drevených stavieb na Slovensku (61 sakrálnych stavieb - cerkví, artikulárnych chrámov , kostolov) a následné rozšírenie projektu aj mimo Slovenska a to na oblasti celého Karpatského oblúku: Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska a Čiech.

Čierna hora a Makovica - obľúbené víkendové výletné ciele v Ondavskej vrchovine

Pre Svidníčanov, ale aj obyvateľov okolitých dedín - Hrabovčík, Rovné, Cernina, Jurkova Voľa a Kurimka sú Čierna hora a Makovica obľúbeným výletným víkendovým cieľom. Napriek tomu, že cez spomenuté vrchy prechádza známa diaľková turistická magistrála Cesta hrdinov SNP, nie sú na internete dostupné takmer žiadne informácie, ktoré by turistov prilákali práve k týmto vrchom Ondavskej vrchoviny. Čo je ale škoda, pretože ide o miesta, ktoré stoja za návštevu.
Čierna hora a Makovica sú vrchy uprostred Ondavskej vrchoviny oddelené od seba Makovickým sedlom a vzájomne vzdialené necelé dve hodiny chôdze turistickým chodníkom.

Výstup na Vihorlat ľudoprázdnymi karpatskými bukovými pralesmi nad Morským okom

V zozname svetového dedičstva UNESCO sú zapísané aj karpatské bukové pralesy ako jedinečné cezhraničné dedičstvo tvorené desiatimi samostatnými lokalitami pozdĺž takmer dvesto kilometrov dlhej osi vedúcej cez slovenskú a ukrajinskú časť Východných Karpát. Jednou z lokalít je aj lokalita Vihorlat. Ide o komplex bukových pralesov v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorý sa tiahne pozdĺž hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov od vrcholu Vihorlat. Práve výstup na Vihorlat patrí k najzaujímavejším turistickým možnostiam v oblasti Vihorlatských vrchov. Ideálnym pre začiatok výstupu je jazero Morské Oko.

Članok z novin

Podkarpatsko 2008 - Sinevirské jazero - najväčšie jazero na Podkarpatsku

Sinevirské jazero, nazývané tiež Morské oko alebo Perla Zakarpatska je najväčším jazerom v oblasti. Jeho rozloha je viac ako 5 hektárov a hĺbka 20 metrov. V jeho okolí sa rozprestiera Sinevirský národný park. Práve výlet k tomuto jazeru sme sa rozhodli absolvovať na záver nášho pobytu na Podkarpatsku.
Z Jasine, kde sme boli ubytovaní po zostupe z Bliznice, sme sa za upršaného počasia pomaly presúvali verejnou dopravou, maršrutkami, cez Rachov - Chust - Mežihorje až do dediny Sinevir, kde sme sa ubytovali na okraji obce v turbáze Terebla.

Podkarpatsko 2008 - Bliznica - najvyšší vrchol na polonine Svidovec

Polonina Svidovec je najvyššou a najrozsiahlejšou poloninou vo Východných Karpatoch na Podkarpatsku. Všeobecne je považovaná za najkrajšiu poloninu v oblasti. Našim cieľom bolo prejsť poloninu celú. Bohužiaľ, toto sa nám podarilo naplniť len z časti, ale výhľad z jej najvyšších partií okolo vrcholu Bliznica sme si ujsť nenechali. Podobne sme si vychutnali nesmierne fotogenické ráno po nočnej búrke, viď fotogalériu.

Zdieľať na Facebooku Syndikovať obsah

Písanie rusínskou azbukou - Писаня русиньсков азбуков

Spriatelené stránky

Rachot - alternatívny festival

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

nezisková organizácia

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach

Pripojiť
Prihlásenie pomocou Facebook účtu

Dneska je četver

11. marec 2010

Gréckokatolícky gregoriánsky kalendár:

svjatyj patrijarcha Sofron

Православный юлианский календарь:

26. фебруáр 2010

Литургия преждеосвященных Даров,Св. Порфирия Газского, Мч. Севастиана

Holosy na Facebooku

Posledné komentáre

  • 11.03.10 o 14:27
    Petro
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 10.03.10 o 18:27
    kory
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 23:06
    jozko
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 21:16
    kory
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 21:12
    hugo
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 21:08
    hugo
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 20:31
    Petro
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 19:35
    kory
    Príspevok do diskusie
    Slovník Rusínov
  • 09.03.10 o 18:31
    hugo
    Obrázok
    babkiny perohy s kapustou, šak pisť
  • 09.03.10 o 10:29
    Lapavla
    Príspevok do diskusie
    Rusinske pohovorky