Kraj a príroda
Obsah rubriky
Rusíni obývajú kraj geomorfolgicky označovaný ako Východne Karpaty. V čase rozmachu turizmu v bývalom Československu turista zriedkavo zablúdil do nevysokých hôr, hustých, tmavých lesov a úzkych nepriepustných roklín. Uprednostňované boli krajinársky atraktívnejšie územia. Dnes, keď je veľký záujem o nové, turisticky nie tak silne obliehané územia, sa územie Východných Karpát stáva stále viac navštevovanou oblasťou. V rubrike Kraj a príroda sa objavia informácie o zaujímavých turistických cieľoch vo Východných Karpatoch. Nepôjde len o opis a fotografie drevných cerkvi, ale aj o tipy na zaujímavé turistické trasy, výstupy a opis turisticky zaujímavých sídiel.
- prečítané 34x
Птаство Підкарпатьской Руси
4. január 2012 - 8:38 poslal kory
На Підкарпатьскій Руси і у нас жыє велё птахів. Днесь але жыєме кус одторгнуто од природы а уж не знаме вшыткы жывотины якы в нашій країнї жыють.
Александер Грабарь (1883 - 1959) є міджінародно узнаваный орнітолоґ, котрый писав много языками, наприклад і по мадярьскы, по нїмецькы а по русиньскы.
Свою роботу Птаство Подкарпатской Руси (Avifauna Carpathorossica) опубліковаав в роцї 1931 в часописї Подкарпатска Русь і загорнув там вшыткых птахів, котрых быв годен відїти на Підкарпатській Руси а часточно там были загорнуты і теріторії выходного Словеньска.
На основі того были створены вікіпедічны статї, веце ці менше комплетны о птастві з назвами такыма як їх захопив Александер Грабарь в першій половинї минулого стороча.
- Ak chcete pridať komentáre alebo stiahnuť pesničku, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
- prečítané 26x
Монастырь на Буковій Гірці
9. december 2011 - 8:39 poslal Palo
Букова Гірка ся находить недалеко од сел Буківці, Ґрібів і Вільшавка. Назва Букова Гірка по старославяньскы значіть Руська-Русиньска Гора, што є етимолоґічно одводжене од значіня Быкова Гора. Переданя людей повідать, што монастырь на Буковій Гірці заложыв в 10
. стор. монах Арсеній Босак. Леґенда говорить, што зроджіня монастыря є споєне із провіджінём єдного сліпця на тій горі. Як дар і память выздравленый, ёго родина і селяне Буківце поставили на Буковій Гірці каплічку, потім монастырь. Од тых час аж до року Божого 1945 ту жыли монахы-васіліяне. На Буковій Гірці были поставлены три церкви: Церьков Сошествія Св. Духа, Церьков Св. Петра і Павла і Церьков Воздвіженія Честного Креста (стоїть аж дотеперь, є на образчіку).
Література: J.V.Timkovič,OSBM: Letopis Bukovského monastyra
- Ak chcete pridať komentáre alebo stiahnuť pesničku, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- prečítané 39x
На што так рад споминам....И кидь живот нам приправит найрозничийша преквапиня и кидь ани ся нам во сни нездать де наконец будеме житы эдно э але урчите на свий край на свой повод незабываме и незабудеме........
2. december 2011 - 9:26 poslal roskovce- Ak chcete pridať komentáre alebo stiahnuť pesničku, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- prečítané 32x
ФЕРЕНЦИВКА
29. november 2011 - 10:02 poslal mato
Пiддуклянскый край вдяка своïй стратеґицкий полози был все обходным i войновым путём. У 20 столитю в тым краю пробигали тоты найвекшы боï в рамках двох свiтовых воєн, по котрых в краю зистал великый почет памятникив и теметовив. В скоршых столитёх краём переходили войска Кутузова, Ребиндера, Морозинского и другых. На єднодухшый переход войск и воєнской техникы были потрiбны добры и утримуваны драгы, котры ся ставляли главнi в кризовых часох а то з двох доводiв – грозили войны або воєнскы конфликты а в тым часи был нарiд у великий бидi, прото владнуча елита мусила дати людём даяку роботу, можливисть заробити даякы грошы, бы миджи народом не взникали взбуры.
- Ak chcete pridať komentáre alebo stiahnuť pesničku, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
- prečítané 55x
Dokument České televize: Návraty k divočině - Poloniny
21. október 2011 - 7:45 poslal Petro
- 1 komentár
- prečítané 181x
Najväčší európsky meteorit Knyahinya spadol v roku 1866 neďaleko obce Zboj
19. august 2011 - 11:05 poslal Petro
9. júna 1866 došlo medzi rusínskou obcou Zboj na slovenskou území a obcou Kňahiňa na Ukrajine k pádu obrovského meteoritu. Meteorit sa po páde rozbil na množstvo úlomkov rôznej veľkosti. Celkom sa pri Zboji našlo 75 kusov, ktoré putovali do múzeí v Petrohrade, Budapešti a Viedni. Najväčší kus váži viac ako 286 kg a je považovaný za najväčší meteorit, ktorý sa našiel na území Európy. Dnes patrí k najcennejším exponátom historického múzea vo Viedni.
- 1 komentár
- Čítať viac
- prečítané 215x
Výstup na Tarnicu - najvyšší vrchol Bieszczad a Lemkoviny
26. jún 2011 - 20:51 poslal Petro
Ako Lemkovina je označovaná región v juhovýchodnom Poľsku ležiaci pozdĺž poľsko-slovenskej hranice na úrovni severovýchodného Slovenska v dĺžke okolo 130 km, šírke 20 - 30 km od hraníc. Pre najvýchodnejšiu časť Lemkoviny je dnes používaný zemepisný názov Bieszczady. Do roku 1947 bol región obývaný rusínskym obyvateľstvom, Poliakmi nazývanými Lemkovia. Vo východnej časti boli tiež nazývanými Bojkovia. Charakteristickým znakom Bieszczad sú hrebeňové lúky vyskytujúce sa vo vyšších nadmorských výškach. Označované sú tiež ako poloniny. Podobné poloniny nájdete aj v ukrajinskej časti Východných Karpát a okrajovo tiež na Slovensku v prihraničnej časti Východných Karpát okolo Riabej skaly a Kremenca. V nasledujúcom článku nájdete opis výstupu na vrchol Tarnica, ktorý je najvyšším vrcholom Bieszczad. Verím, že zverejnené informácie a fotografie aj vás inšpirujú k návšteve Lemkoviny.
- Ak chcete pridať komentáre alebo stiahnuť pesničku, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
- prečítané 132x
Frička, Fryčka ridna mati
3. marec 2011 - 20:26 poslal dusan73Tam kde Čertiž silu dávat.Tam kde Boh lásku, krásu a pokoj rozdávat. Tam ležit šumné selečko što má rusnácke serdečko. Je to obec Frička.
Táto dedina má mnoho krás. Jednou z nich je aj národná kultúrna pamiatka - Gréckokatolícka cerkov sv. Michala Archanjela. Je zložená z troch dielov a bola postavená v 18. storočí. Najcennejšou súčasťou kostola je oltár z roku 1716.Ďalej spomeniem pramene minerálnych vod a prekrásu prírodu, ktorá dodávala a dodáva po stáročia silu obyvateľstvu tejto dediny.
Ak sa chcete dozvediet viac o tejto malebnej dedinke tak si pozrite na facebooku skupinu: Frička, Fryčka ridna mati alebo internetovú stránku www.fricka.sk
- Ak chcete pridať komentáre alebo stiahnuť pesničku, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- prečítané 113x
