Július Paňko: Levoška - príbeh zpod Mazgalice

Július Paňko je ukrajinsky píšuci autor, žijúci vo Svidníku. Vo svojej tvorbe sa venuje regiónu pod Duklou a osudom ľudí, tam žijúcich. Realita a znalosť pomerov v malých dedinách pod Duklou ho inšpirovala aj pri písaní novely Levoška, ktorá získala v roku 2006 prémiu Literárneho fondu za dielo v ukrajinskom jazyku. Vydavateľstvo SLOVART vydalo v roku 2008 slovenský preklad novely
Levoška je meno hlavnej hrdinky novely, narodenej ako nechcené nemanželské dieťa mentálne zaostalej Bašky a omnoho rokov staršieho, ženatého Bočkára. Ten sa k otcovstvu odmietal priznať kvôli strachu z hanby pred celou dedinou.
Baška bola jedným z troch žijúcich detí poľského prisťahovalca Džadža Penteleviča. Rodina sa slovenskú stranu Nízkych Beskýd dostala v medzivojnovom období. Džadžo našiel pre sebe prácu v lesu a bývanie (drevený barák) hneď za hranicou v lese Mazgalica. Les sa nachádza nad vymyslenou dedinou Končava. (Lesný porast a potok rovnakého názvu - Mazgalica, sa nachádza aj nad obcou Dlhoňa, kde sa autor novely narodil) Všetky tri deti Penteleviča boli rozumovo zaostalé a hluchonemé. Ich jediný zdravý syn Vojtech zahynul počas vojnového besnenie.
Autor popisuje márne snahy ťažko skúšanej rodiny o začlenenie sa medzi obyvateľov Končavy. Na príbehu Levošky poukazuje na morálku dediny a tiež na nemilosrdné pomery, ktoré akoby ospravedlňujú správanie ľudí k rodine s tromi hluchonemými deťmi. Ako povedal sám autor: „Všetko sa rozišlo ako letná hmla po búrke, iba nikým neprejavená hanba za ľudské správanie ostala nadlho v Končave."