História
Obsah rubriky
História Rusínov nie je jednoduchým, a už vôbec nie veselým, príbehom. Máloktorá oblasť Európy prešla tak zložitým a rozporuplným vývojom. Rusíni patrili do niekoľkých štátnych útvarov, v každom z nich mali rozdielne postavenie, zvyčajne však iné, ako si samotný obyvatelia priali. V každom z nich, patrilo územie obývané Rusínmi k tým najchudobnejším. V historických prácach je problematika histórie Rusínov buď zabúdaná úplne, alebo sa jej historici venujú len okrajovo v rámci histórie štátotvorných národov. V rubrike História svoj priestor dostanú informácie z histórie Rusínov, ale aj príspevky popisujúce významné historické udalostí zviazané s regiónom: Karpatsko - dukelskú operáciu, Akciu Visla a pôsobenie Banderovcov na území Rusínov, ale aj napríklad cirkevnú históriu.
Talerhof i Terezín
Po, 01/02/2010 - 17:21 poslal kory
V druhіj polovinі 19. storoča sja v Rakusko-Uhorsku začalo narodne obrodžіňa Rusinіv vnimane mnohyma ďijateľami halіcko-rusinskoho obrodžіňa jak navernuťa ku spoločnіj russkіj kulturi і prinadležnosti ku jedinomu russkomu narodu - takzvane moskvofіlstvo.
Podľa svіdectva M. Hruševskoho, v rukach moskvofіlіv sja nachodili všytky narodny organizacіji v Haličі, na Bukovinji і Pіdkarpatskіj Rusі.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Талергоф і Терезін
Po, 01/02/2010 - 17:17 poslal kory
В другій половині 19. стороча ся в Ракуско-Угорску зачало народне оброджіня Русинів внимане многыма дїятелями галіцко-русинского оброджіня як навернутя ку сполочній русскій култури і принадлежности ку єдиному русскому народу - такзване москвофілство.
Подля свідецтва М. Грушевского, в руках москвофілів ся находили вшыткы народны орґанизації в Галичі, на Буковинї і Підкарпатскій Русі.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Genealogіja
Št, 28/01/2010 - 15:17 poslal kory
Dakotrych svojich predkіv pozname ale vekšyna z nich už je nam neznama. V hnešňij dobі može vecej zname o takzvanych celebrіtoch jak o svojim praďidovі.
Ťažko zistiti že jak sja zvali našy pra-prarodiče pered 500 rokamі ale dast sja dopatrati že chto byl naš predok pered 200-250 rokamі Jednou z metod genealogіji je skumaňa rodokmeňiv і totu metodu bym choťil laіcky popisati.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
Ґенеалоґія
St, 27/01/2010 - 07:03 poslal kory
Дакотрых своїх предків познаме але векшына з них уж є нам незнама. В гнешнїй добі може вецей знаме о такзваных целебрітох як о своїм прадїдові.
Тяжко зистити же як ся звали нашы пра-прародиче перед 500 рокамі але даст ся допатрати же хто был наш предок перед 200-250 рокамі Єдноу з метод ґенеалоґії є скуманя родокменїв і тоту методу бым хотїл лаіцкы пописати.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
KOLI SPRAVNІ SVJATITI RІZSTVO ChRISTOVE? 25 DECEMBRA ABO 7 JANUARJA?
Ut, 12/01/2010 - 23:09 poslal mato
Pro vychodne Slovensko, holovnі pro joho severnu і vychodnu časti je charakterističnov čertov to, že na tak malij terіtorіji sja chosnujut dva kalandarі - grigorіjanskyj (GK, štatnyj, novyj kalandar) і julijanskyj (JUK, staryj). Holovnі teper, pered Rіzstvjannymi svjatami často čujeme - «My svjatkujeme po novomu - 25 decembra, bo to prave!» і «My nі, my svjatkujeme po staromu - 7 januarja, toto prave!»
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- Čítať viac
КОЛИ СПРАВНІ СВЯТИТИ РІЗСТВО ХРИСТОВЕ? 25 ДЕЦЕМБРА АБО 7 ЯНУАРЯ?
Po, 11/01/2010 - 20:56 poslal matoПро выходне Словенско, головні про ёго северну і выходну части є характеристичнов чертов то, же на так малий теріторії ся хоснуют два каландарі - ґриґоріянскый (ҐК, штатный, новый каландарь) і юлиянскый (ЮК, старый). Головні теперь, перед Різствянными святами часто чуєме - «Мы святкуєме по новому - 25 децембра, бо то праве!» і «Мы ні, мы святкуєме по старому - 7 януаря, тото праве!»
Kľukatá neprehľadná cesta Rusínov na Podkarpatskej Rusi k vysnívaným zajtrajškom
Po, 23/11/2009 - 20:05 poslal Petro
Koncom minulého roka prehrmeli slovenskými médiami správy o autonomistickom snažení Rusínov na Podkarpatskej Rusi. Objavilo sa pár komentárov, vyjadrili sa predstavitelia Rusínov na Slovensku a rozruch okolo senzačnosti správy pomaly pominul. Na pretras sa dostali iné témy a najsledovanejšie slovenské média sa viac problematike nevenovali. Avšak uplynul rok a kľukatenie rusínskej cesty na Ukrajine sa nezastavilo, skôr práve naopak nabralo nové často neprehľadné zákruty. V článku sa pokúsim zhrnúť významnejšie momenty a pomôcť tak zorientovať sa tým, ktorých problematika zaujíma, ale nezvládli sledovať ďalší vývoj.
Večne živá Dukla
Ne, 04/10/2009 - 18:23 poslal Petro
Každoročne na začiatok októbra pripadajú v regióne pod Duklou spomienkové oslavy pri príležitosti výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Operácia je označovaná ako jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Išlo o akciu sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. S odstupom viac ako 65 rokoch je zaujímavé sledovať ako sa postupne menilo hodnotenie významu, priebehu a výsledkov krvavých bojov vedených za nepriaznivého jesenného počasia roku 1944 a s ním aj osud Dukly, ktorej odkaz by mal ostať večne živý...
Karel Havlíček Borovský (1821-1856) : Slovanská politika
So, 03/10/2009 - 19:10 poslal JančoOCitát:
Rusíni jsou v každém ohledu, i v jazyku, i v obyčejích, i v historii samostatný slovanský kmen asi 12 milionů silný, bydlí v jižní časti Ruska a v Uhřích
Celý text:
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
