Priblíženie východnej spirituality v celovečernom ruskom filme Ostrov z pravoslávneho monastieru (film je dostupný na voľné stiahnutie na internete)

Ako filmový divák, ktorý zažil obdobie, keď sovietske propagačné filmy patrili medzi nosné piliere uvádzanej filmovej produkcie v kinách a televízii, som na ruské filmy vždy nazeral s miernym dešpektom. Rovnako som nebol nikdy veľkým fanúšikom kresťanskej kinematografie. Ruský pravoslávny film Ostrov, ktorý som nedávno videl ma však príjemne prekvapil. Nejedná sa o film, ktorý by mal ambíciu zaujať diváka obľubujúceho americkú holywoodsku produkciu. Ak vás však zaujíma spiritualita východných kresťanov a mentalita ruského pravoslávneho človeka môžem film len doporučiť.
Film dejovo začína počas druhej svetovej vojny neďaleko polárneho kruhu v Severnom mori, na nákladnej lodi prevážajúcej čierne uhlie. Loď zajímajú nemeckí fašisti a kuričovi dávajú možnosť zachrániť si život, ak pred ich očami zastrelí svojho lodného kapitána menom Tichon. Kurič Anatolij, ocitnuvší sa v náhlej dileme, s plačom to urobí. Následne fašisi opúšťajú loď a spolu so živým kuričom na jej palube ju vyhadzujú do vzduchu...
Omdletého kuriča more vyhadzuje na blízky breh a tu ho nachádzajú a zachraňujú pravoslávni mnísi z blízkeho monastiera. Vrah-kurič zostáva medzi nimi a po čase sa stáva tiež pravoslávnym mníchom.
Film Ostrov je perfektnou reklamou ruskej pravoslávnej duchovnosti a obsahuje v sebe mnohé, slovanské, ba typicky ruské prvky, charakteristické pre ruskú pravoslávnu duchovnosť. Ide nielen o oblečenie a zvyky mníchov, štruktúru cerkvi, chrámu, typické ruské zvony, celoživotnú zdržanlivosť od mäsitých pokrmov..., ale predovšetkým o prvok svätosť, tzv. «jurodivyj Christa radi» (v preklade: blázon pre Christa).
Tzv. Jurodiví sa objavili najprv v Grécku, kde v neskorších storočiach zanikli a znovu sa objavili v cárskom Rusku. Anatolij predstavuje jurodivého v Sovietskom zväze v druhej polovici 20. storočia. Jurodiví boli svätí, ktorí, aby ich iní v ich okolí žijúci ľudia nepokladali, nezvelebovali a neoslavovali ako svätých, robili zo seba vedome a dobrovoľne v ich prítomnosť bláznov. Inými slovami povedané, predstierali že sú šialení. Bola to primitívna, ale veľmi účinná ochrana a obrana jurodivých pred pýchou.
Takýmto jurodivým je i mních Anatolij (kotkodáka ako sliepka, vyvádza nevinné, ale často mnohovravné šibalstvá ako malé dieťa, vyspevuje si modlitby...).
Film je voľne dostupný k stiahnutiu -  TU.
České titulky k filmu nájdete - TU.