Одказы і лінкы

Першы дефінітівны выслїдкы Списованя людей 2011 на Словеньску

Подля першых дефінітівных выслїдків Списованя людей на Словеньску 2011, котры опубліковав Штатістічный Уряд СР ся ку Русиньской народности голосить 33 482 людей (0,6%), што єсть o 9 281 вецей як року 2001 (24 201). Русине так суть по Словеньской, Мадярьской а Ромской четверта найвекша народность в СР.

http://portal.statistics.sk/files/tab.11.pdf

Резултат списованя людей в ЧР 2011 - русиньска народность

Подля інформації од Мґр. Б. Сербусовой з Чеського Штатістічного уряду было чісло людей, котры при списованю декларовали єдну народность русиньску 743. Чісло людей, котры декларовали дви народности, причім єдна была русиньска было 327. Довєдна значіть цїлком людей, котры ся приголосили ку русиньской народности при списованю людей в ЧР в році 2011 было 1070.

Roždestvo Christovo - Kristovo narodenie podľa juliánskeho kalendára v médiách

Televízia:

5.1.2012 - štvrtok

17:30 - Markíza: Reflex - Reportáž
O oslave pravoslávnych Vianoc z Bratislavy a západoslovenského kraja.

6.1.2012 - piatok

09:35 - STV 1: Pravoslávne Vianoce - Dokument
Dokument o pravoslávnych Vianociach. Obrázky slávenia a zvyky z východoslovenských najmä rusínskych obcí, dodržiavajúcich tradície svojich predkov. Snímok získal ocenenie na medzinárodnom festivale v Užhorode.

10:25 - STV 2: Vianoce v Európe - Dokument
Doba Vianoc v rôznych európskych štátov mimo iného aj z Moldavska a Ukrajiny.

12:10 - STV 2: Poklady Slovenska - Cerkov v Medzilaborciach - Dokument
Cerkev sv. Ducha - unikátny pravoslávny chrám bol postavený v roku 1949. Jeho vznik v neprajnej dobe na stavbu chrámov umožnili niektoré zaujímavé okolnosti.

13:00 TVP Historia (Poľská televízia) - Bóg Przedwieczny się narodził
Koledovanie medzi pravoslávnymi v Poľsku má dlhodobú tradíciu. Reportáž prináša spevy národnostných menšín Bielorusov, Ukrajincov, Lemkov (Rusínov) a Rusov. Rôzne cirkevné zbory zaspievajú tie najobľúbenejšie pravoslávne koledy.

13:00 - STV 2 - Kolíska a kríž I - Hudba
PUĽS vo choreografii , symbolizujúcej liturgické zvyky východného obradu.

21:00 - STV 2 - Priamy prenos Veľkého Povečeria v predvečer sviatku Narodenia nášho Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.
Prenos je z Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve.

7.1.2012 - sobota

10:20 TVP 2 (Poľská televízia) - Chrystus się rodzi - reportáž
V programe budú zobrazené obšírne fragmenty pravoslávnej vianočnej liturgie (Powieczeria i Jutrznia Świeta Bożego Narodzenia). V programe budú spievané koledy v bieloruskom a ukrajinskom jazyku. Program bol realizovaný z monastiera (kláštora ) v Suprašli.

Rozhlas :

6. 1. 2012 - piatok

12:10 Slovenský rozhlas : Pravoslávne Vianoce - rozhovor
Rozhovor s vladykom Jurajom -arcibiskupom košicko-michalovskej eparchie, Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Канал Тиса 1, высыланя або през сателіт або през інтернет

http://tysa1.tv/index.php/online-tysa1-2

Пятніця 6. януара

12.20  Цімборські фіглі. Різдво

16.20  “Різдвяне сяйво” (колядують Раховські)

Недїля 8. януара

08.52  Різдвяне богослужіння із Хресто-Воздвиженського собору м.Ужгорода. Пряма трансляція

11.15  “Пасли увці пастирі”

11.30  Колядки

11.50  На фіглі до Марьки Голубинської. Різдво

15.02  Різдво на гірській Ужанщині”

Internet :

On-line prenosy bohoslužieb :
Priame prenosy bohoslužieb 1 - Z Kyjevo-pečešrskej lavry - bohoslužby
Priame prenosy bohoslužieb 2 - Z chrámu sv. Petra a Pavla v Moskve

(zdroj: Vianoce.sk - Pravoslavne Vianoce 2011: programy v rozhlase, TV a na internete )

Мирослав Сополиґа про Закарпаття онлайн: Насправді русинського руху не існує, то “тільки кілька політиканів та комедіянтів”, що називають себе такими.

"Мене особисто часто звинувачують, що я проти русинів. Але я вважаю, що русини і українці, це теж сам — терміни однозначні. Але це політика. Такий собі етнобізнес. В Словаччині держава виділяє гроші на видання книг, проведення фестивалів, і на тому заробляють. Тому у нас виникло вже понад 22 русинські організації. Русинство застосовується як непоганий засіб для прискорення асиміляції українства. Але то мине”. Цілый текст собі можете перечітати ту - http://zakarpattya.net.ua/Special/91176-Myroslav-Sopolyga-Kultura-slovatskykh-ukraintsiv-ie-chastynoiu-kultury-velykoi-Ukrainy-AUDIO

Русиньскый Вікісловник у Вікіінкубаторї

Вікісловник є проєкт основаный на сполочнім утримованю і котрый собі кладе за цїль забезпечіти слободный словник в каждім языку з дефініціями, етімолоґіов і высловностёв. Вікісловник є братняк енціклопедії Вікіпедія. Рядных вікісловників є теперь 149 і найменшы мають по єдній статї, найвекшый анґліцькый з 2 696 882 статями (14.11.2011). Чеськый мать 29 655 і словеньскый 1505.

Pусиньска вікіпедія rue.wikipedia.org - маленька актуалізація

За місяць октобер 2011 было 270 000 навщів - перезерань (ряхують ся лем обсяговы сторінкы) од 23. януара 2011 до 31. октобра 2011 было 1 875 000 навщів русиньской вікіпедії. Цалково найвеце навщів з Україны 15,7%, Словеньска 13,5%, потом Франція, Росія, Нїмецько а далшы.

http://rue.wikipedia.org/

 

Korzar.sk - Dukla, brána do pekla

Dejisko najkrvavejších bojov v histórii Slovenska a jednej z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny znovu ožíva.
Na jeseň v roku 1944 sa odohrala na severovýchode Slovenska jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny.
Karpatsko-duklianska operácia si vyžiadala desaťtisíce padlých, nezvestných a ťažko ranených sovietskych, českých, slovenských a nemeckých vojakov a obrovské materiálne straty na oboch stranách bojiska.
„Večná spomienka“ na obete najkrvavejších bojov v dejinách Československa po novembri 1989 vybledla. Každoročné veľkolepé oslavy sa scvrkli na stretnutia postupne vymierajúcich spolubojovníkov, kraj pod Duklou osirel.

Spolupráca pri príprave a prevádzkovaní novej verzie webových stránok Společnosti přátel Podkarpatské Rusi

V Českej republike už viac ako 20 rokov pôsobí Společnost přátel Podkarpatské Rusi (SPPR). Pôvodným názvom nadväzuje na podobnú organizáciu pôsobiacu v ČSR pred druhou svetovou vojnou. Společnost přátel Podkarpatské Rusi vyvíja kultúrnu, vzdelávaciu a edičnú činnosť, podporuje poznávacie a turistické zajázdy do regiónov obývaných Rusínmi, aktívne spolupracuje s organizáciami rusínskych národnostných menšín v SR, Maďarsku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku a Čiernej Hore, Chorvátsku a v USA a Kanade. Sústreďuje dokumenty, fotografie a vecné predmety z histórie Rusínov. Vydáva tiež časopis Podkarpatská Rus - časopis Společnosti přátel Podkarpatské Rusi.
V uplynulých mesiacoch došlo k dohode medzi administrátorom projektu Holosy.sk a zástupcom SPPR pani D. Březinovou na spolupráci pri príprave a prevádzkovaní novej verzie webových stránok Společnosti, ktoré sú dostupné pod adresou www.podkarpatskarus.cz. Nová verzia stránok bola pripravená bez nároku na honorár, SPPR znáša len nevyhnutné prevádzkové náklady. Rovnako je dostupná Facebook stránka SPPR.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Перегляд акцій

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Hand Made Šperky

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

18. maj 2012

Gregoriánsky kalendár:

mučenik Teodor Ankir´skyj

Юліаньскый календарь:

5.май 2012

Муч. Ірини

Мапа русиньскых сел на Словеньску

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.