Televízia:
5.1.2012 - štvrtok
17:30 - Markíza: Reflex - Reportáž
O oslave pravoslávnych Vianoc z Bratislavy a západoslovenského kraja.
6.1.2012 - piatok
09:35 - STV 1: Pravoslávne Vianoce - Dokument
Dokument o pravoslávnych Vianociach. Obrázky slávenia a zvyky z východoslovenských najmä rusínskych obcí, dodržiavajúcich tradície svojich predkov. Snímok získal ocenenie na medzinárodnom festivale v Užhorode.
10:25 - STV 2: Vianoce v Európe - Dokument
Doba Vianoc v rôznych európskych štátov mimo iného aj z Moldavska a Ukrajiny.
12:10 - STV 2: Poklady Slovenska - Cerkov v Medzilaborciach - Dokument
Cerkev sv. Ducha - unikátny pravoslávny chrám bol postavený v roku 1949. Jeho vznik v neprajnej dobe na stavbu chrámov umožnili niektoré zaujímavé okolnosti.
13:00 TVP Historia (Poľská televízia) - Bóg Przedwieczny się narodził
Koledovanie medzi pravoslávnymi v Poľsku má dlhodobú tradíciu. Reportáž prináša spevy národnostných menšín Bielorusov, Ukrajincov, Lemkov (Rusínov) a Rusov. Rôzne cirkevné zbory zaspievajú tie najobľúbenejšie pravoslávne koledy.
13:00 - STV 2 - Kolíska a kríž I - Hudba
PUĽS vo choreografii , symbolizujúcej liturgické zvyky východného obradu.
21:00 - STV 2 - Priamy prenos Veľkého Povečeria v predvečer sviatku Narodenia nášho Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.
Prenos je z Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve.
7.1.2012 - sobota
10:20 TVP 2 (Poľská televízia) - Chrystus się rodzi - reportáž
V programe budú zobrazené obšírne fragmenty pravoslávnej vianočnej liturgie (Powieczeria i Jutrznia Świeta Bożego Narodzenia). V programe budú spievané koledy v bieloruskom a ukrajinskom jazyku. Program bol realizovaný z monastiera (kláštora ) v Suprašli.
Rozhlas :
6. 1. 2012 - piatok
12:10 Slovenský rozhlas : Pravoslávne Vianoce - rozhovor
Rozhovor s vladykom Jurajom -arcibiskupom košicko-michalovskej eparchie, Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Канал Тиса 1, высыланя або през сателіт або през інтернет
http://tysa1.tv/index.php/online-tysa1-2
Пятніця 6. януара
12.20 Цімборські фіглі. Різдво
16.20 “Різдвяне сяйво” (колядують Раховські)
Недїля 8. януара
08.52 Різдвяне богослужіння із Хресто-Воздвиженського собору м.Ужгорода. Пряма трансляція
11.15 “Пасли увці пастирі”
11.30 Колядки
11.50 На фіглі до Марьки Голубинської. Різдво
15.02 Різдво на гірській Ужанщині”
Internet :
On-line prenosy bohoslužieb :
Priame prenosy bohoslužieb 1 - Z Kyjevo-pečešrskej lavry - bohoslužby
Priame prenosy bohoslužieb 2 - Z chrámu sv. Petra a Pavla v Moskve
(zdroj: Vianoce.sk - Pravoslavne Vianoce 2011: programy v rozhlase, TV a na internete )
"Мене особисто часто звинувачують, що я проти русинів. Але я вважаю, що русини і українці, це теж сам — терміни однозначні. Але це політика. Такий собі етнобізнес. В Словаччині держава виділяє гроші на видання книг, проведення фестивалів, і на тому заробляють. Тому у нас виникло вже понад 22 русинські організації. Русинство застосовується як непоганий засіб для прискорення асиміляції українства. Але то мине”. Цілый текст собі можете перечітати ту - http://zakarpattya.net.ua/Special/91176-Myroslav-Sopolyga-Kultura-slovatskykh-ukraintsiv-ie-chastynoiu-kultury-velykoi-Ukrainy-AUDIO
Вікісловник є проєкт основаный на сполочнім утримованю і котрый собі кладе за цїль забезпечіти слободный словник в каждім языку з дефініціями, етімолоґіов і высловностёв. Вікісловник є братняк енціклопедії Вікіпедія. Рядных вікісловників є теперь 149 і найменшы мають по єдній статї, найвекшый анґліцькый з 2 696 882 статями (14.11.2011). Чеськый мать 29 655 і словеньскый 1505.

За місяць октобер 2011 было 270 000 навщів - перезерань (ряхують ся лем обсяговы сторінкы) од 23. януара 2011 до 31. октобра 2011 было 1 875 000 навщів русиньской вікіпедії. Цалково найвеце навщів з Україны 15,7%, Словеньска 13,5%, потом Франція, Росія, Нїмецько а далшы.
Dejisko najkrvavejších bojov v histórii Slovenska a jednej z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny znovu ožíva.
Na jeseň v roku 1944 sa odohrala na severovýchode Slovenska jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny.
Karpatsko-duklianska operácia si vyžiadala desaťtisíce padlých, nezvestných a ťažko ranených sovietskych, českých, slovenských a nemeckých vojakov a obrovské materiálne straty na oboch stranách bojiska.
„Večná spomienka“ na obete najkrvavejších bojov v dejinách Československa po novembri 1989 vybledla. Každoročné veľkolepé oslavy sa scvrkli na stretnutia postupne vymierajúcich spolubojovníkov, kraj pod Duklou osirel.
V Českej republike už viac ako 20 rokov pôsobí Společnost přátel Podkarpatské Rusi (SPPR). Pôvodným názvom nadväzuje na podobnú organizáciu pôsobiacu v ČSR pred druhou svetovou vojnou. Společnost přátel Podkarpatské Rusi vyvíja kultúrnu, vzdelávaciu a edičnú činnosť, podporuje poznávacie a turistické zajázdy do regiónov obývaných Rusínmi, aktívne spolupracuje s organizáciami rusínskych národnostných menšín v SR, Maďarsku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku a Čiernej Hore, Chorvátsku a v USA a Kanade. Sústreďuje dokumenty, fotografie a vecné predmety z histórie Rusínov. Vydáva tiež časopis Podkarpatská Rus - časopis Společnosti přátel Podkarpatské Rusi.
V uplynulých mesiacoch došlo k dohode medzi administrátorom projektu Holosy.sk a zástupcom SPPR pani D. Březinovou na spolupráci pri príprave a prevádzkovaní novej verzie webových stránok Společnosti, ktoré sú dostupné pod adresou www.podkarpatskarus.cz. Nová verzia stránok bola pripravená bez nároku na honorár, SPPR znáša len nevyhnutné prevádzkové náklady. Rovnako je dostupná Facebook stránka SPPR.
Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.
Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.
Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.
Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.