Interpret

Ľudové piesne v netradičných bigbítových úpravách predvádza skupina Ahmed má hlad.

Ľudové piesne v netradičných bigbítových úpravách predvádza skupina Ahmed má hlad.

Poľská folk - rocková skupina Berkut vznikla v roku 2004 v Olsztyne. Berkut je ukrajinské označenie orla skalného, ktorý obýva hory Karpát. Členmi kapely sú Poliaci a Ukrajinci, ktorých spája záujem o tvorbu hudby inšpirovanej folklórom ukrajinskej Bukoviny a Karpát. Kapela sa postupne vypracovala na jednu z najznámejších a najpopulárnejších ukrajinských skupín na poľskej scéne.

Poľská folk - rocková skupina Berkut vznikla v roku 2004 v Olsztyne. Berkut je ukrajinské označenie orla skalného, ktorý obýva hory Karpát. Členmi kapely sú Poliaci a Ukrajinci, ktorých spája záujem o tvorbu hudby inšpirovanej folklórom ukrajinskej Bukoviny a Karpát. Kapela sa postupne vypracovala na jednu z najznámejších a najpopulárnejších ukrajinských skupín na poľskej scéne.

Poľská folk - rocková skupina Berkut vznikla v roku 2004 v Olsztyne. Berkut je ukrajinské označenie orla skalného, ktorý obýva hory Karpát. Členmi kapely sú Poliaci a Ukrajinci, ktorých spája záujem o tvorbu hudby inšpirovanej folklórom ukrajinskej Bukoviny a Karpát. Kapela sa postupne vypracovala na jednu z najznámejších a najpopulárnejších ukrajinských skupín na poľskej scéne.

DakhaBrakha je skupina z Kyjeva, ktorá svoju tvorbu charakterizuje ako etno - chaos. Ide o svet novej, nepredvídateľnej a intímnej muziky. Skladba je z albumu Na dobranich.

DakhaBrakha je skupina z Kyjeva, ktorá svoju tvorbu charakterizuje ako etno - chaos. Ide o svet novej, nepredvídateľnej a intímnej muziky. Skladba je z albumu Na dobranich.

DakhaBrakha je skupina z Kyjeva, ktorá svoju tvorbu charakterizuje ako etno - chaos. Ide o svet novej, nepredvídateľnej a intímnej muziky. Skladba je z albumu Na dobranich.

Sama kapela sa označuje ako Ukrainian Dub Machine a svoju tvorbu prezentuje ako Karpaten SKA a Hutsul Punk. Možno stručne vysvetlím – ska punkový základ okorenení ukrajinským ľudovým korením, to sú Haydamaky. Nemysliteľné? Opak je pravdou. Kapela úspešne koncertuje po celej Európe a má za sebou vydanie štyroch albumov. Sladba je z druhého albumu Bohuslav.

Sama kapela sa označuje ako Ukrainian Dub Machine a svoju tvorbu prezentuje ako Karpaten SKA a Hutsul Punk. Možno stručne vysvetlím – ska punkový základ okorenení ukrajinským ľudovým korením, to sú Haydamaky. Nemysliteľné? Opak je pravdou. Kapela úspešne koncertuje po celej Európe a má za sebou vydanie štyroch albumov. Sladba je z tretieho albumu Ukrainian Calling.

Sama kapela sa označuje ako Ukrainian Dub Machine a svoju tvorbu prezentuje ako Karpaten SKA a Hutsul Punk. Možno stručne vysvetlím – ska punkový základ okorenení ukrajinským ľudovým korením, to sú Haydamaky. Nemysliteľné? Opak je pravdou. Kapela úspešne koncertuje po celej Európe a má za sebou vydanie štyroch albumov. Sladba je z prvého albumu Haydamaky.

Sama kapela sa označuje ako Ukrainian Dub Machine a svoju tvorbu prezentuje ako Karpaten SKA a Hutsul Punk. Možno stručne vysvetlím – ska punkový základ okorenení ukrajinským ľudovým korením, to sú Haydamaky. Nemysliteľné? Opak je pravdou. Kapela úspešne koncertuje po celej Európe a má za sebou vydanie štyroch albumov. Skladba je z prvého albumu Haydamaky.

Skupina Horpyna pochádza z poľského Olsztyne. Hudba, ktorú hrajú je charakterizovaná ako ukrajinský folk-rock doplnený vlastnými kompozíciami.

Skupina Horpyna pochádza z poľského Olsztyne. Hudba, ktorú hrajú je charakterizovaná ako ukrajinský folk-rock doplnený vlastnými kompozíciami.

Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.

Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.

Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.

Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.

Ukrajinský „carpathian village band“ Hudaki, pochádzajúci z Nižného Selišča v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.

Hudba skupiny Perkalaba je označovaná ako „huculský punk-rock“. Členovia skupiny sú vo svojej tvorbe inšpirovaní hudbou tradíciou Huculov, Bojkov a Zakarpatska. Ďalšími vplyvmi sú kapely ako Pogues\' Shane McGowan, Element of Crime, ďalej reggae skupiny a umelci ako je Bob Marley, Manu Chao, Skatalites. Po úspechu Gorana Bregovica, Orchestra Bobana Markovica, No Smoking Orchestra, toto je ukrajinská odpoveď.

Hudba Muzička úspešne prezentuje folklór Slovenska. Muzikanti sa snažia o interpretáciu ľudovej hudby a spevu z rôznych regiónov Slovenska v podobe čo najbližšej pôvodnej predlohe. V ich repertoári nájdeme aj niekoľko rusínskych skladieb.

Hudba skupiny Perkalaba je označovaná ako „huculský punk-rock“. Členovia skupiny sú vo svojej tvorbe inšpirovaní hudbou tradíciou Huculov, Bojkov a Zakarpatska. Ďalšími vplyvmi sú kapely ako Pogues\' Shane McGowan, Element of Crime, ďalej reggae skupiny a umelci ako je Bob Marley, Manu Chao, Skatalites. Po úspechu Gorana Bregovica, Orchestra Bobana Markovica, No Smoking Orchestra, toto je ukrajinská odpoveď.

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni .

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni .

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni .

Ľvovskí SKAkaví pankáči

Ľvovskí SKAkaví pankáči

Ľvovskí SKAkaví pankáči

Kapela Burdon vo svojej tvorbe čerpá z východoeurópskeho folklóru. Významnú časť ich tvorby tvoria upravené piesne čerpajúce z vokálnej tradície pôvodných obyvateľov Východných Karpát - Rusínov, Huculov, Lemkov a Bojkov.

Kapela Burdon vo svojej tvorbe čerpá z východoeurópskeho folklóru. Významnú časť ich tvorby tvoria upravené piesne čerpajúce z vokálnej tradície pôvodných obyvateľov Východných Karpát - Rusínov, Huculov, Lemkov a Bojkov. Коломийка (Kolomyjka) je set huculskej, bojkovskej a maďarskej verzie tohto typicky východo karpatského tanca.

Kapela Burdon vo svojej tvorbe čerpá z východoeurópskeho folklóru. Významnú časť ich tvorby tvoria upravené piesne čerpajúce z vokálnej tradície pôvodných obyvateľov Východných Karpát - Rusínov, Huculov, Lemkov a Bojkov. Чорна Кура (Čorna kura)  je rusínska pieseň z Podkarpatska.

Text:

Як iйшов я з Дебрецина додому
Зайшла менi чорна кура дорогу
Іди, іди, чорна кура, додому
Не заваджай, не заваджай на дорозi никому

Як iйшов я з Дебрецина до Хусту
Тай знайшов си вишиваную хустку
Ой ци мила, ци не мила ю шила
Лем би она, лем би она вишиваною была

Kapela Burdon vo svojej tvorbe čerpá z východoeurópskeho folklóru. Významnú časť ich tvorby tvoria upravené piesne čerpajúce z vokálnej tradície pôvodných obyvateľov Východných Karpát - Rusínov, Huculov, Lemkov a Bojkov. Prvá skladba pochádza z albumu Re:Каpпатія, ktorý kapela vydala v roku 2006. Jej názov je Ружа(Ruža) a skupina sa ju naučila od známej speváčky lemkovských piesní Julia Doszny.

Text:

Ой у саду ружа посаджена
Каже хлопець же я не червена
Та най каже бо я не журюся
Кому-м мила тому сподоблюся

Не кладу на личко червенило
Мене в полi сонце припалило
Припалило спереду i збоку
А я собi дiвчина нiвроку

Kapela Burdon vo svojej tvorbe čerpá z východoeurópskeho folklóru. Významnú časť ich tvorby tvoria upravené piesne čerpajúce z vokálnej tradície pôvodných obyvateľov Východných Karpát - Rusínov, Huculov, Lemkov a Bojkov. Коломийка (Kolomyjka) je set huculskej, bojkovskej a maďarskej verzie tohto typicky východo karpatského tanca. Z posledného albumu Тайстра Чугайстра (Tajstra Čuhajstra) si v Muzike môžete vypočuť pieseň z Podkarpatska pod názvom Ой не жалуй (Oj ne žaluj), ktorej text je nasledovný: