Interpret

Obsahuje úvodné slovo moderátora, krátky príhovor v rusínčine a autentický spev pôvodnej rusínskej piesne v prevedení neprofesionálnej speváčky zo Svidníka.

Predstavenie mesta Svidník v nemčine.

Plná verzia skladby Ja by oral, ktorú plne improvizačne upravili Karpaty spolu s Kesom

Keso sa predstavuje a za doprovodu zoskupenia Karpát zaspieva A tam dolu pid oblačkom.

Predstavenie Zvoloč komunity, kapiel Ghastly Ones Rivajvl, Gate a Karpaty

záver zo strany moderátora Rolfa s odkazom na Zvoloč stránky, prapôvodcu Holosy.sk

Benedikta interpretuje folklorné piesne východnej Európy. Rusínské, ukrajinské, poľské a moravské ľudovky majú rockový zvuk s prvkami jazzu a blue. Skladba je z druhého albumu Punky Dumky.

Benedikta interpretuje folklorné piesne východnej Európy. Rusínské, ukrajinské, poľské a moravské ľudovky majú rockový zvuk s prvkami jazzu a blue. Skladba je z prvého albumu Sejdeme se v Dolly.

Tazko povisty, ze SPIVANKA, je to takyj PSEUDO QUASI RUSYN RAP - zove sha to ULLICA Je to story zo zivota - z uLLici, takisto to je cisto Ke$o, ale na gitaru mi kustik, ale barz fajni dopomohat super gitarista STEVKO B.

Audioukážka z vystúpenie Čumzbagera.

Študenti svidníckeho Gymnázia v rámci projektu Let\'s Sing Together - Zaspievajme si spolu zaranžovali a prezentovali aj niekoľko rusínskych ľudových piesní. Vypočuť si môžete skladby, ktorými sa škola prezentovala v roku 2002 a ktoré interpretujú Vladislava Keselicová, Miroslava Ivančová a Maťo Berežňák.

Text piesne:

1. Nechcu paradnoho, bom paradna sama. Bo by mi na poĺu robota ostala. Bo by mi ostalo žto i pšenica, ľude by povili, že ja paradnyca.

2. Ne do nas, ne do nas, ale do roboty, keď ňa chceš ĺubity, čekaj do suboty. Čekaj do suboty, do nedili rana, keď ša ti zachcelo moho ľubuvaňa.

3. Beťar ja divočka, i nevista budu. Zvodilam paribkyv i ženatych budu. Zvodilam paribkyv z caloj okolici a ženatych budu choclem spolovici.

Študenti svidníckeho Gymnázia v rámci projektu Let\'s Sing Together - Zaspievajme si spolu zaranžovali a prezentovali aj niekoľko rusínskych ľudových piesní. Vypočuť si môžete skladby, ktorými sa škola prezentovala v roku 2002 a ktoré interpretujú Vladislava Keselicová, Miroslava Ivančová a Maťo Berežňák.

Text piesne:

1.) Dumaš milj, žem ti virna, hojaja. Žem ti sila na kolina, čuhaja.
Ref: Za Dunaj, Za Dunaj, beťar za Dunaj, ani sobi vecej o mi nedumaj.
2.) Ja ti sila z veselosty, hojaja a ty dumal, že z ľubosty, čuhaja. Ref: Za Dunaj, Za Dunaj...
3.) A ja sobi beťar divka, hojaja. Nebudu tvoja frajirka, čuhaja. Ref: Za Dunaj, Za Dunaj...

Študenti svidníckeho Gymnázia v rámci projektu Let\'s Sing Together - Zaspievajme si spolu zaranžovali a prezentovali aj niekoľko rusínskych ľudových piesní. Vypočuť si môžete skladby, ktorými sa škola prezentovala v roku 2002 a ktoré interpretujú Vladislava Keselicová, Miroslava Ivančová a Maťo Berežňák.

Text piesne:

Oj nesviť misjačeňku
Oj nesviť ty misjačeňku, Nesviť ty nykomu Tyľky sviť ty mileňkomu, Jak ide do domu. 2. Oj zaduta dorižeňka, Zaduta, zaduta Nešťastna ja divčinoňka, Što ľubit regruta.
3. Regrut chlopec molodeňkyj Vsi dorišky znaje Do kotroho sela pride, Tam divčinu maje.
4. Oj nespala cilu ničku, Nespala, nespala Len sidila na porozi, Mileňkoho ždala.

Skupina Horpyna pochádza z poľského Olsztyne. Hudba, ktorú hrajú je charakterizovaná ako ukrajinský folk-rock doplnený vlastnými kompozíciami.

Folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov.

Folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov.

Folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov.

Hudba Muzička úspešne prezentuje folklór Slovenska. Muzikanti sa snažia o interpretáciu ľudovej hudby a spevu z rôznych regiónov Slovenska v podobe čo najbližšej pôvodnej predlohe. V ich repertoári nájdeme aj niekoľko rusínskych skladieb.

Hudba Muzička úspešne prezentuje folklór Slovenska. Muzikanti sa snažia o interpretáciu ľudovej hudby a spevu z rôznych regiónov Slovenska v podobe čo najbližšej pôvodnej predlohe. V ich repertoári nájdeme aj niekoľko rusínskych skladieb.

Miloš Železňák je slovenský gitarista, známy nielen z jeho vlastného jazzového Miloš Železňák Trio, ale tiež z Trojky Zuzany Homolovej, z bluesového Petra Börnerová Bandu a ďalších kapiel. Na svoje nové sólové CD zaradil vlastné inštrumentálne úpravy rusínskych ľudových piesní. Ide o originálny prístup k spracovaniu rusnackých piesní, ktorých hĺbku, melodiku a úprimnosť decentne odhaľuje v modernom a zvukovo objavnom spracovaní.

Miloš Železňák je slovenský gitarista, známy nielen z jeho vlastného jazzového Miloš Železňák Trio, ale tiež z Trojky Zuzany Homolovej, z bluesového Petra Börnerová Bandu a ďalších kapiel. Na svoje nové sólové CD zaradil vlastné inštrumentálne úpravy rusínskych ľudových piesní. Ide o originálny prístup k spracovaniu rusnackých piesní, ktorých hĺbku, melodiku a úprimnosť decentne odhaľuje v modernom a zvukovo objavnom spracovaní.

Miloš Železňák je slovenský gitarista, známy nielen z jeho vlastného jazzového Miloš Železňák Trio, ale tiež z Trojky Zuzany Homolovej, z bluesového Petra Börnerová Bandu a ďalších kapiel. Na svoje nové sólové CD zaradil vlastné inštrumentálne úpravy rusínskych ľudových piesní. Ide o originálny prístup k spracovaniu rusnackých piesní, ktorých hĺbku, melodiku a úprimnosť decentne odhaľuje v modernom a zvukovo objavnom spracovaní.

Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa. Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.

Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa. Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.

Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa. Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.

Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa.Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.

Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa.Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.

Rasťo je Rusínom z mamkinej strany a rodina pochádza zo Svetlíc. V rusínskom prostredí žil len do svojich 5 rokov, potom sa s rodičmi presťahovali na Moravu. Rodný kraj sa snaží každoročne navštevovať. Rusínske piesne, rovnako ako moravské, sa mu veľmi páčia a plánuje do budúcna nahrať a na You Tube zverejniť aj ďalšie nahrávky

Rasťo je Rusínom z mamkinej strany a rodina pochádza zo Svetlíc. V rusínskom prostredí žil len do svojich 5 rokov, potom sa s rodičmi presťahovali na Moravu. Rodný kraj sa snaží každoročne navštevovať. Rusínske piesne, rovnako ako moravské, sa mu veľmi páčia a plánuje do budúcna nahrať a na You Tube zverejniť aj ďalšie nahrávky.

Kristián Huňara v skladbe Čom My Rusíny prezentuje svoj pohľad na históriu a súčasné postavenie Rusínov. Hudba, texty, aranžmá, spev, ale aj videoklip k skladbe - všetko je vlastnou tvorbou K. Huňaru. Skladba je súčasťou CD, ktoré autor svojpomocne vydal a distribuuje. Je na ňom 19 spivanok, cena je 6 euro. CD je dostupné na adrese kristianhuna@azet.sk.

Rusínska skladba A na hori tataročka listnata v podaní bratislavskej skupiny GIN-TONIC

Text skladby:

A na hori tataročka listnata,
beťar každa paradnica bohata,
ale krajša i fryšniša chudobna,
do roboty i do tanca sposobna.

Ja parobok molodeňkyj jak ruža,
čom ňa nechceš paradnico za muža ?
Mam ja huňu i nohavky z drelichu,
što mi ušyl staryj krajčir z Verlichu.

Mila moja nešpekuluj, nemudruj,
ked začalas ľubovati tak ľubuj.
Darmo ty mi, paradnico trucuješ,
bo ja znam, že ty len mene ľubuješ.

Nebudu ša toho ročku ženity,
lem ja budu hori dolov chodyty.
Z falešnosty, nič nebude, dobri znaj,
choč poplačeš i tak mene zabyvaj.

Audioukážka z vystúpenie Čumzbagera.

Audioukážka z vystúpenie Čumzbagera.

Audioukážka z vystúpenie Čumzbagera.

Spevácky cirkevný zbor pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom vydal pri príležitosti 10. výročia založenia zboru CD, na ktorom sa nachádza aj nápev Dobryj vecir.

Dobryj večur tobi, pane hospodarju,
radujsia - oj radujsia zemle,
Syn Božij narodilsja.

Známa rusínska pieseň v interpretácií Ľudovej hudby Ondreja Kandráča

Známa rusínska pieseň v interpretácií Ľudovej hudby Ondreja Kandráča

Text:

A čija to chyža, stojit na dolini,
či je to divčatko šyje na mašyni.

Mašyna čerkoče a divčatko plače,
vernij sja mi vernij, mij milyj kozače.

Nevernus nevernus, bo nemam ku komu,
zochabyv ja divča a sam neznam komu.

Jak my sja ľubili suchy verby cvili,
jak my perestali zeleny zivjali.

Jak my sja ľubili, rybko moja rybko,
teper sja na tebe posmotryti brytko.

A čija to chyža, stojit na dolini,
či je to divčatko šyje na mašyni.

Kompilácia troch známych rusínskych piesní v interpretácií Ľudovej hudby Ondreja Kandráča:

a/ A jak ja ša zavozmu...
b/ Visiť jabko...
c/ Neviriv jem tobi...

Známa rusínska pieseň v interpretácií Ľudovej hudby Ondreja Kandráča

Kompilácia troch známych rusínskych piesní v interpretácií Ľudovej hudby Ondreja Kandráča:

a/ Obicav by ja ťa...
b/ Zvamava ša...
c/ Takyj ja parobok...

Пасха священная нам днесь показася.
Пасха нова, святая. Пасха таинственная.
Пасха всечестная. Пасха Христос Избавитель.
Пасха непорочная. Пасха великая. Пасха верных.
Пасха двери райския нам отверзающая.
Пасха всех освещающая верных.

Христос воскресе із мертвих
смертію смерт поправ
ісущим во гробіх
живот дарував

Ani ja ne stadyj hojaja,
tum šja ne rodila čuhaja,
ani ja tu ne mam hojaja,
na ďaku frajira čuhaja.

Na ďaku frajira hojaja,
a na voľu muža čuhaja,
žebym prekvitala hojaja,
jak červena ruža čuhaja.

Jak červena ruža hojaja,
medži ružičkami čuhaja,
ta i ja tak budu hojaja,
medži nevistami čuhaja.

Oj bože mij što ja porobila,
dešat chlopciv naraz poľubila,
a teper ja už ostala sama,
vinovata tomu moja mama.

Ona mene do chyž zamykala,
a kľuč ona pri sobi nosila,
žeby do nas chlopci ne chodili,
žeby oni mene ne ľubili.

Nezamykaj oj mamočko dveri,
ne pro mene chlopci ša pobili,
a mi mati na to tak hvarila,
žebys divko chlopciv ne zvodila.

Skaral ty ňa oj ty Bože skaral,
vydalam ša na devjatyj valav,
všytka moja rodina v valavi,
a ja sama samučka na kraji.

Červena ruža šče ne zirjala,
vona šče bude rozcvitať,
moje kochaňa šče ne propalo,
vono šče vernetsja nazad.

Oj tam u poli ščos čornije,
napevno milyj mij ide,
na nim soročka vyšyvanka,
vona ňa z rozumu zvede.

Rozčešu kučeri šovkovi,
chaj nimi viter poviva,
i kari oči i čorni brovi,
voni jak sonce jak vesna.

Što šja stalo u tim našim seli,
včera večur o osmij hodini,
išlo divča po vodu studenu,
stratilo tam divocku slobodu.

Prišla domu žalostni plakala,
i rodičom šja požaluvala,
oj mamočko i ňaňku mij milyj,
stratila ja svij vinok zelenyj.

Divko moja de ty ho stratila,
pri tij studni de ja vodu pila,
prišol ku mi na koňu parobok,
odobral mi mij zelenyj vinok.

Dal mi hrabli žeby jem hrabala,
žebym sobi svij vinok hľadala,
hrabaj, hrabaj toto šyre pole,
nenajdeš tam potišiňa svoje.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt.

Hudobnú skupinu Dual Relax tvoria hudobníci, ktorí majú bohaté skúseností z účinkovania v rôznych iných kapelách ako boli napr. Compact, IBIS, Mezzoforte atd. Hlavný spevák je Matúš Varga, hrá klávesy, ale v kapele ľudovky spievajú všetci. Bubeník Jozef Berežňák hrá aj saxofón. Martin Kanaloš sa stará o gitaru. Kapela začínala ako dvojčlenná, neskôr začal so skupinou spolupracovať bubeník a zakladateľ dnes už možno legendárnej kapely RELAX PaedDr.Jozef Berežňák, ktorá fungovala od roku 1985. Od mája 2010 funguje Dual Relax ako 4 členná kapela spolu so speváčkou Egie Kosťovou. Ako skupina spolupracujú s viacerými skvelými muzikantmi ako napr. Palko Oleár, Marián Cuprišin, skupinou Carmen, Prospekt atd.

Hudobnú skupinu Dual Relax tvoria hudobníci, ktorí majú bohaté skúseností z účinkovania v rôznych iných kapelách ako boli napr. Compact, IBIS, Mezzoforte atd. Hlavný spevák je Matúš Varga, hrá klávesy, ale v kapele ľudovky spievajú všetci. Bubeník Jozef Berežňák hrá aj saxofón. Martin Kanaloš sa stará o gitaru. Kapela začínala ako dvojčlenná, neskôr začal so skupinou spolupracovať bubeník a zakladateľ dnes už možno legendárnej kapely RELAX PaedDr.Jozef Berežňák, ktorá fungovala od roku 1985. Od mája 2010 funguje Dual Relax ako 4 členná kapela spolu so speváčkou Egie Kosťovou. Ako skupina spolupracujú s viacerými skvelými muzikantmi ako napr. Palko Oleár, Marián Cuprišin, skupinou Carmen, Prospekt atd.

Hudobnú skupinu Dual Relax tvoria hudobníci, ktorí majú bohaté skúseností z účinkovania v rôznych iných kapelách ako boli napr. Compact, IBIS, Mezzoforte atd. Hlavný spevák je Matúš Varga, hrá klávesy, ale v kapele ľudovky spievajú všetci. Bubeník Jozef Berežňák hrá aj saxofón. Martin Kanaloš sa stará o gitaru. Kapela začínala ako dvojčlenná, neskôr začal so skupinou spolupracovať bubeník a zakladateľ dnes už možno legendárnej kapely RELAX PaedDr.Jozef Berežňák, ktorá fungovala od roku 1985. Od mája 2010 funguje Dual Relax ako 4 členná kapela spolu so speváčkou Egie Kosťovou. Ako skupina spolupracujú s viacerými skvelými muzikantmi ako napr. Palko Oleár, Marián Cuprišin, skupinou Carmen, Prospekt atd.

Hudobnú skupinu Dual Relax tvoria hudobníci, ktorí majú bohaté skúseností z účinkovania v rôznych iných kapelách ako boli napr. Compact, IBIS, Mezzoforte atd. Hlavný spevák je Matúš Varga, hrá klávesy, ale v kapele ľudovky spievajú všetci. Bubeník Jozef Berežňák hrá aj saxofón. Martin Kanaloš sa stará o gitaru. Kapela začínala ako dvojčlenná, neskôr začal so skupinou spolupracovať bubeník a zakladateľ dnes už možno legendárnej kapely RELAX PaedDr.Jozef Berežňák, ktorá fungovala od roku 1985. Od mája 2010 funguje Dual Relax ako 4 členná kapela spolu so speváčkou Egie Kosťovou. Ako skupina spolupracujú s viacerými skvelými muzikantmi ako napr. Palko Oleár, Marián Cuprišin, skupinou Carmen, Prospekt atd.

Hudobnú skupinu Dual Relax tvoria hudobníci, ktorí majú bohaté skúseností z účinkovania v rôznych iných kapelách ako boli napr. Compact, IBIS, Mezzoforte atd. Hlavný spevák je Matúš Varga, hrá klávesy, ale v kapele ľudovky spievajú všetci. Bubeník Jozef Berežňák hrá aj saxofón. Martin Kanaloš sa stará o gitaru. Kapela začínala ako dvojčlenná, neskôr začal so skupinou spolupracovať bubeník a zakladateľ dnes už možno legendárnej kapely RELAX PaedDr.Jozef Berežňák, ktorá fungovala od roku 1985. Od mája 2010 funguje Dual Relax ako 4 členná kapela spolu so speváčkou Egie Kosťovou. Ako skupina spolupracujú s viacerými skvelými muzikantmi ako napr. Palko Oleár, Marián Cuprišin, skupinou Carmen, Prospekt atd.

Hudobná skupina 2 až 3 má vo svojom repertoári okrem ľudových balád aj pásmo kolied. A medzi nimi aj jednu rusínsku - Divnaja novina.

1. Ďivnaja novina, nyňi Ďiva Syna
porodila v Viflejemi Marija jedina.

2. Ne v carskoj palaťi, no meždu bydľaťi.
Vo pustyňi vo jaskyňi, treba to vsim znati.

Spevácky cirkevný zbor pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom vydal pri príležitosti 10. výročia založenia zboru CD, na ktorom sa nachádza aj nápev V Viflejemi novina

1. V Viflejemi novina, Ďiva Syna zrodila,
porodila v blahodati neporočna Ďiva Mati Marija.

Skupina Fortuna vydala už 4 CD. Pôsobí v rámci východného Slovenska v okolí miest Svidník, Stropkov, Bardejov, Vranov n/Topľou, Humenné, Michalovce, Sobrance, Stará Ľubovňa, Košice, Prešov, Kežmarok, Poprad atď., ale podľa požiadaviek aj mimo tejto oblasti.

Skupina Fortuna vydala už 4 CD. Pôsobí v rámci východného Slovenska v okolí miest Svidník, Stropkov, Bardejov, Vranov n/Topľou, Humenné, Michalovce, Sobrance, Stará Ľubovňa, Košice, Prešov, Kežmarok, Poprad atď., ale podľa požiadaviek aj mimo tejto oblasti.

Skupina Fortuna vydala už 4 CD. Pôsobí v rámci východného Slovenska v okolí miest Svidník, Stropkov, Bardejov, Vranov n/Topľou, Humenné, Michalovce, Sobrance, Stará Ľubovňa, Košice, Prešov, Kežmarok, Poprad atď., ale podľa požiadaviek aj mimo tejto oblasti.

Folklórna skupina Jalinka pochádza z podhorskej rusínskej obce Olšavica v Levočských vrchoch.  Založená bola už v roku 1973 a meno dostala podľa názvu určitej lokality olšavského poľa.Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru bohatý. Oprášuje zvykoslovia, tance, spevy s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťažiach a prehliadkach.

Ej prišli mi Rusaľa, na mij velikyj žaľ
Nemam ja frejira, nemam ja frejira
Chto mi postavit maj.

Ej nemam ja frejira, ale ja mam ale brata
Ta vin mi postavit, ta vin mi postavit,
Choc lem z jadlivčaka

Ej nemam ja frejira, ale sobi najdu,
Ked ja dneskaj večur, ked ja dneskaj večur
kolo korčmy zajdu

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina CARMEN.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina CARMEN.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina CARMEN.

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina CARMEN.

Hudobná skupina Avalon pôsobí ako kapela zameraná na svadby, zábavy, plesy a podobné akcie od leta 2009.V súčasnosti prevažnú väčšinu ich produkcie tvoria svadby v okresoch východného Slovenska najmä okolie Prešova a Košíc, no v období fašiangov zabávajú ľudí aj na rôznych plesových podujatiach.

Hudobná skupina Avalon pôsobí ako kapela zameraná na svadby, zábavy, plesy a podobné akcie od leta 2009.V súčasnosti prevažnú väčšinu ich produkcie tvoria svadby v okresoch východného Slovenska najmä okolie Prešova a Košíc, no v období fašiangov zabávajú ľudí aj na rôznych plesových podujatiach.

Hudobná skupina Avalon pôsobí ako kapela zameraná na svadby, zábavy, plesy a podobné akcie od leta 2009.V súčasnosti prevažnú väčšinu ich produkcie tvoria svadby v okresoch východného Slovenska najmä okolie Prešova a Košíc, no v období fašiangov zabávajú ľudí aj na rôznych plesových podujatiach.

Spevácky cirkevný zbor pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom vydal pri príležitosti 10. výročia založenia zboru CD, na ktorom sa nachádza aj nápev Christos rodivsja.
"Christos rodilsja, Boh voplotilsja, anhely spivajut, carije vitajut, pastyri ihrajut, poklon Mu oddajut, čudo čudo povidajut."

Spevácky cirkevný zbor pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom vydal pri príležitosti 10. výročia založenia zboru CD, na ktorom sa nachádza aj nápev Rozdestvo Tvoje.
„Roždestvó Tvojé Christé Bóže náš, vozsijá mírovi svít rázuma: v ném bo zvizdám služáščiji, zvizdóju učáchusja, Tebí kláňatisja Sólncu právdy, i Tebé víďiti s vysotý vostóka"